Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi
Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[331]
Dôstojný pane!
Z príležitosti milých menín, ráčte prijať moje najsrdečnejšie blahoželanie: Boh živ Vás mnohé roky v najlepšom zdraví a udeľuj Vám v hojnej miere všetkého toho, čo si od neho žiadate.
Ráčte odpustiť, dôstojný pane, že na ct. lístok Váš tak neskoro odpovedám. Smele môžem povedať, že snáď nikdy ešte nebol som toľkými prácami obťažený jako v posledných mesiacoch, takže neraz neviem, kde mi hlava stojí. Nenie dňa, čo by niečo tu od našich, tu zase z Čiech a Moravy nedošlo — nejaká totiž žiadosť, abych v tom lebo onom podal vysvetlenie, tú lebo inú prácu previedol. Ešte i naši v Rusku žijúci pp. Kvačala[332] a Krivoš,[333] obrátili sa v poslednom čase s rozličnými žiadosťami na mňa. Nuž musí sa každému vyhoveť, a to odberá veľa času, ktorý by sa mohol ináč využitkovať. A ten „Obzor“; tiež veľa vyžaduje času. Od Nového r. rád by som sa už bol striasol tejto práce, ale zdá sa mi, že zase len budem mravne prinútený, abych zotrval. V tom zmysle došlo posledne už viac listov.[334]
Z týchto a iných príčin ani ku hľadaniu starožitností nemohol som sa pribrať. V sept., keď ešte predsa nebol som tak veľmi zapriahnutý, nebolo možno ani za dukát dostať dajakých robotníkov. Náš ľud chodí po zárobkoch a prichádza domov až koncom okt. lebo začiatkom novembra. Tu zase ja nemohol som zvlášte pre školu, a keď som kedy oslovil p. farára, aby on vyšiel s chlapmi, ktorých vraj zaplatím, nikdy tiež nemal kedy; t. j. nechcelo sa mu, lebo sám neraz vyšiel do našich kopcov, aby po oráčinách, zhľadával kúsky hrncov. Musíme teda kopanie odložiť na apríl, kým ľud náš zase neodejde.
Koncom sept. vyšiel som bol s 3 chlapmi na blízke „Kopce“. Prišli sme na popolnice, trápili sa s nimi celé odpoludnie, ale celej nebolo možno dostať pri všetkej opatrnosti. Na jednom totiž mieste stála veľká (ozrutná popolnica) okolo ktorej, vlastne o ňu opreté boli iné dve menšie a ešte dve najmenšie, ale všetky dopráskané, zmiešané, takže nebolo možno ani jednu z črepov zložiť. Boli pod samou ornicou, nuž preto sú všetky dodrúzgané. Črepov nabral som silu; a z tej najväčšej sú črepy na prst hrubé. Popolnice rozostavené boli takto:
V tých väčších našiel som bronzové ihly, jednu zachovanú, druhú zlomenú a tretiu na kúsky rozdrobenú. Prídu do múzea.
Snáď budúcne podarí sa mi i celú popolnicu vyniesť na svetlo.
V Lopašove som nebol; nebolo času. Ba p. Šándorfimu som ani nepísal. Stane sa to dakedy teraz. Ja dúfam, že svoj sľub neodvolá a dakedy v lete, keď k nemu dopálim, celú zbierku bronzov[335] a kam. nástrojov múzeu daruje.
Konečne predsa bolo už v N. N. spomenuto, že daroval Muzeáln. spoločnosti keramickú zbierku.[336] P. Socháň mohol aspoň udať počet kusov. Podobne malo sa to stať i pri knihách, mnohých dosť vzácnych. I 10 — 12 kúskov je zbierka. Snáď v „Časopise“[337] by sa to mohlo opraviť.
Nedávno zase mi priniesol žiak peknú kamennú sekerku, vyoranú v bošáckom poli pod srňanskými hradiskami.[338]
No už musím prestať, lebo treba mi ísť do školy, kde vresky mali 165 detí. Pomocníka mám iba v svojom bývalom žiakovi, keď nemôžem dipl. učiteľa dostať, bárs konkurz po dva razy bol vypísaný s platom 400 zl. s drevom a bytom. Je to bieda!
Keď si Vás čo najsrdečnejšie pozdravujem, som dôstojnosti Vašej s najväčšou úctou oddaný sluha
Ľudovít V. Rizner
v Zem. Podhradí dňa 28. nov. [1898][339]
[331] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený. Na prvej strane listu je pretlač „Obzor“. List je b. d. Zaradili sme ho na základe obsahu na 28. novembra 1898.
[332] Ján Kvačala (nar. 5. 2. 1862 v Petrovci — umrel 9. 6. 1934 vo Viedni) — profesor na ev. lýceu v Bratislave, od r. 1893 do 31. 8. 1918 ako riadny profesor v Jurjeve (ZSSR), r. 1920 sa vrátil do vlasti. Od r. 1921 pôsobil ako profesor cirkevných dejín na ev. teologickej fakulte v Bratislave. Učenec svetového mena, jeho vedecká práca skoro výlučne sa týkala komeniológie. Známa je jeho práca Johann Amos Comenius Sein Leben und seine Schriften (1892), (Život a spisy Jana Ámosa Komenského).
Kvačala bol priamym účastníkom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, takže po odchode z Jurjeva do Voroneže začal študovať ideológiu socialistického štátu. Pracoval v knižnici guberniálneho múzea a pri správe škôl od 1. 9. 1919 do augusta 1920. Riznerovi vypomáhal pri zostavovaní topografických prác. Korešpondencia s Riznerom je dokladom o obapolnom záujme o osobnosť Komenského, ako aj o skutočnosti, že Kvačala tiež patril medzi tých, ktorí sa pričinili o získanie podpôr pre Riznera od českej akadémie.
[333] Vladimír Krivoš (nar. 1. 7. 1865 v Lipt. Mikuláši — umrel 1942, Ufa, baškirská) — prof. v Moskve, cársky tlmočník. Študoval na českom gymnáziu v Přerove I. — IV. triedu, V. — VI. na maďarskom gymnáziu v Novej Vsi, VII. triedu v Rjeke, VIII. triedu vo Fiume. Potom študoval na viedenskej orientálnej diplomatickej Akadémii a Petrohrade. Zaujímal sa o orientálne jazyky. Zostavil Samoučiteľa ruskej stenografie. Petrohrad 1895, preložil báseň Herodes od Sv. H. Vajanského (vyd. v Petrohrade 1892).
V ruských novinách písal články o Rakúsko-Uhorsku, o Čechoch a Slovákoch (Petrohradské vedomosti z 15. mája 1897, č. 118, 27. decembra 1897, Slavjanskije izvestija r. 1890 a 1891).
Bol bratrancom Dušana Makovického a priateľom A. Škarvana. Dochádzal často k L. N. Tolstému do Jasnej Poľany.
Vedel okolo 40 rečí, z toho vyše polovice aktívne.
Mal mimoriadne poznatky vedecké, botanické, ornitologické, ichtiologické a aj meteorologické. Patril medzi zakladateľov stenografie v Rusku. Napísal prácu Kryptografia a kľúče k dešifrovke kryptogramov.
Ako znalec cudzích rečí bol niekoľko rokov cenzorom zahraničných novín a časopisov v Petrohrade.
Na jeseň r. 1924 bol vymenovaný za riaditeľa meteorologickej stanice na Solovkách. Bol náčelníkom majákov Bieleho mora. (Porov.: Rudolf Tibenský, Neuverejnené v Dave. Neznámy list dr. Vladimíra Krivoša; Predvoj 1967, č. 50 — 51, s. 7.)
Po Vladimírovi Krivošovi sa zachoval krátky životopis, ktorý sa prostredníctvom Dušana Makovického dostal Riznerovi (po r. 1878).
[334] V tejto súvislosti možno spomenúť najmä Salvov list z 15. 10. 1898. V ňom píše: „Nemám ťarchy väčšej, ako tú, čo som Tebe za redigovanie Obzora dlžen. Lebo čo som dlžen za dom, to je intabulované a platím interes, kdežto Ty pracuješ a neplatím Ťa už od kedy. Musí tomu byť koniec…“
Salva Riznerovi navrhol podmienky vo veci ďalšieho redigovania a žiadal ho, aby sa k nim vyjadril. Salva v ďalších listoch píše, že dôvod, prečo ho neplatil, bola dlžoba na tlačiareň. V liste 22. 12. 1898 mu sľubuje, že od Nového roku (1899) mu pošle za mesiac január, február 400 zl. Píše: „Teraz, keď už mám tlačiareň vyplatenú, vyplatím aj dlžobu svoju u Teba.“
[335] O tejto veci Kmeť Riznerovi písal 20. 10. 1898. Upozorňuje Riznera, aby sa Šándorfi nedal mýliť nedostatkom priestoru. „Nech teda i pán farár lopašovský [rozumie sa spomínaný Šándorfi] zaváži poznove, ako už aj zavážil!“ (LAMS)
[336] Keramická zbierka od Ferdinanda Šándorfiho bola uverejnená v Národných novinách 24. 11. 1898, č. 269, s. 4, kde sa len všeobecne uvádza, že Šándorfi daroval: „vzácnu keramickú sbierku; viacej historických diel“.
[337] Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
[338] A. Kmeť v súvislosti s nálezom pod srňanskými hradiskami Riznerovi 9. 12. 1898 píše, že ho mrzí problém s hradiskami, ale pomôcť nevládze. A v závere dokladá, že aj on naposledy kúpil sekerku za 10 zlatých.
[339] Vročenie sme určili na základe ostatnej korešpondencie, najmä Kmeťovho listu Riznerovi z 9. 12. 1898, ktorý je odpoveďou naň (ASNM).
Ľudovít V. Rizner
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
- 154 Články z časopisu Obzor
- 98 Denník Ľudovíta V. Riznera
- 94 Dejepis Uhorska
- 69 Pri kozúbku a pod lipou
- 65 Z poézie
- 54 Rozprávočky zo života slávnych mužov
- 45 Kytka z Tatier
- 41 Od srdca k srdcu
- 37 Zábavné večery I
- 34 Zábavné večery IV
- 30 Zábavné večery II
- 24 Zábavné večery III
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
