Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[82]
Dôstojný a vysokoučený pane!
Oba Vaše ct. listy som obdržal, a že na ten prvý nedal som Vám odpovede, neráčte to, prosím, pripísať dajakej ľahostajnosti, ale viac menej chorľavosti, poneváč od 5-6 týždňov jaksi nedobre sa cítim. No, buď Bohu chvála, kloní sa to pri mne už zase k lepšiemu a onedlho, dúfam, že zase prídem do starej koľaje. Mnoho, veľmi mnoho som zameškal, lebo keď človeka čosi trápi, vtedy nechce sa mu duševne pracovať. Najviac ešte zapodieval som sa vyhľadávaním prameňov k miestopisu Slovenska, o ktorej práci, zdá sa mi, že som sa pred dôstojnosťou Vašou zmienil. Niečo z toho (písmeny A — H) som už i usporiadal a dočista prepísal. Teraz to už len budem doplňovať. Je to práca mechanická, nevyžadujúca žiadneho napínania duševného, nuž možno ju prevádzať i vtedy, keď je telo mdlé.
Podobne i práca s nadpisom „Náleziská starožitností na Slovensku“ zrástla hodne. Časom uverejním ju v Pohľadoch. Ňou zamýšľam u našincov vzbudiť záujem za tieto naše poklady. Možno, že sa mi to aspoň sčiastky podarí. Bárs by som sa neklamal! Mám sľúbené požičať niekoľko ročníkov „Archaeologiai Értesítő“,[83] nuž dúfam v nich mnoho správ ponachádzať, ktoré si svedomite popreznačujem. —
Ctihodnému p. piaristovi[84] odpíšem na každý pád zajtra lebo najneskôr pozajtra. No toho, čo on žiada, veru málo máme. Upravím ho i na dra Czambela[85] a jeho diela. Ale keď viem, že má slovenskú reč v moci,[86] teda mu budem písať po slovensky, však keď takým pánom milé sú naše služby, nech jim je milou (?) i naša reč.
Teda náš národný, „mazáček“, Socháň[87] je takým pilným, že za celé dva mesiace nenie v stave niekoľko fotografií vyhotoviť? V tom Martine máme veru veľa vzorov. Teda od dvoch mesiacov nemali v Martine vhodného dňa ku fotografovaniu!?
Obdivujem dôstojnosť Vašu, Vy už len ráčite byť vzorom pilnosti a obetavosti slovenskej! Pán Boh zdržuj Vás pri dobrom, veselom zdraví mnoho ešte rokov, lebo veru delníkov máme už málo, a takých, akým ráčite Vy byť, ani nemáme. V sobotu vyprázdnime po plných pohároch na Vaše zdravie. Spomeneme si pri tom i na tých Ondrejov, menovite Trúchleho a nášho Ondriša Halašu.[88] Teda p. Baker[89] odfotografoval už i Prenčanov. Tento „obrázok“ by som si veru i ja rád zaopatril. Neboli by ste laskavý p. Bakerovi príležitostne zdeliť, že by mi ho na dobierku odoslal? Budem Vám veľmi povďačný.
O Žibritove nedočítal som sa dosiaľ mnoho.[90] Niečo mám vyznačené o ňom z diela J. J. Schmidtovho,[91] ktorý bol farárom v Prandorfe. Názov diela je tento: História cirkve evanjelické podle A. V. v Uhřích všeobecně, obzvlášte pak: Velko-Hontského a. v. Seniorátu a jednotlivých jeho cirkví, od Reform. až po nejnovší časy.[92] Dielo vyšlo r. 1868. Ale ráčte sa v Krupine dopytovať po diele Ondr. Braxatorisovom,[93] ktoré nese názov tento: „Letopisové Krupinští. To jest: Vypsání příbehů svat. a král. města Krupiny od starobylých časů až k XIX. století zběhlých, které z hodnověrných spisů spolusebraní, a ku památce pozdním potomkum na světlo vydány jsou r. 1810.“ Ja som toto dielo nikdy nevidel a sám dávno po ňom túžim. Dúfam, že tam o Žibritove bude niečo i pre Vás vhodného. A či v Gyürkyho[94] „Otvennégy év Hontvármegye történetéböl[95] 1820 — 1874“ r. 1874, vo Vacove vydanom,[96] nebolo by niečo o Žibritove? V Századok písal: Nagy Ivan,[97] „Hont vármegye Árpádkori birtokosairol“.[98] (1869, p. 520), ďalej Höke „Római, quád és szarmata emlékek Hontmegyében“[99] (1849, p. 191).[100] Všeličo by sa dalo vyhľadať, keby sme mali po rukách[101] verejné veliké knižnice. Ale s nami to bieda veliká, keď sa musíme o každú maličkosť tu i tam viackrát dopytovať. —
O „Pustých hradoch“ nemám známosti. Jeden je kdesi pri Zvolene, nuž ale však o tom už všelikde bolo písané, teda Vám musí byť známy.[102] Aj o plesách málo znám. F. V. Russel[103] opisuje niektoré v „Orlovi“ I. 1870. p. 57 a 228 a II. 1871. p. 28. Tu sú povesti o „Čiernom plese“. Jestli časom na niečo prídem, nezameškám to dôstojnosti Vašej zdeliť.
Ferdinand Rizner,[104] zdá sa mi, že býva v Martine; tam je tuším učiteľom hudby na polgárke[105] a kupeckej škole. R. 1893 s istotou tam bol. Však už len mohli tí p. Mart.[106] zdeliť, kde býva.
Ej, dôstojný pane, z toho „Hospodára“ aspoň niečo keby ste ráčili prepustiť pre náš „Obzor“, prv než vyjde tlačou inde. Môžem dúfať? Na každý pád ráčte ho dotiaľ pýtať, kým Vám ho nevydajú.[107] To jsou lidé!
Od mojej ženy srdečný pozdrav! Často si Vás spomíname. Podobný pozdrav i od p. seniora.[108] A keď sa k tomu i ja pripojujem,
som dôstojnosti Vašej s úctou oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 28/XI. 1894
[82] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený.
[83] Archaeologiai Értesítő A M. Tud. Akadémia arch. bizottságának és az orsz. régészeti emb. társulatnak közlönye. Szerkeszti Hampl József. Mudapest. Časopis vydávala Maďarská akadémia vied.
[84] Ľ. V. Rizner myslí na piaristu Antona Czeczkóa — kandidáta profesúry. Czeczkó písal list Kmeťovi 22. 11. 1894 a zaoberal sa otázkou, aký vplyv mali Slováci na maďarčinu, ako aj inými nárečovými výskumami. Skúmal, či aj v slovenčine existuje dajaká práca o tom. K tejto problematike písal na tému Slovanské prvky v maďarskom slovníku dialektickom.
Czeczkó sa zaoberal aj slovenskou ľudovou poéziou, prekladal balady, ktoré uverejňoval v maďarských časopisoch. Pochádzal zo Slovenska (z Lišova). (Porov.: Kmeťov list Riznerovi z 24. 11. 1894 — LAMS.)
[85] Samuel Czambel (nar. 24. 8. 1856 v Slovenskej Ľupči — umrel 18. 12. 1909 v Budapešti) — slovenský jazykovedec, významný stabilizátor spisovnej slovenčiny. Zaoberal sa štúdiom spisovnej slovenčiny a slovenských nárečí.
Bol šéfom tlačovej kancelárie ministerského prezídia v Budapešti.
[86] Roz. ovláda.
[87] Pavol Socháň (nar. 6. 6. 1862 vo Vrbici — umrel 23. 1. 1941 v Bratislave) — etnograf, redaktor Živeny, dramatik, akademický maliar.
Svoju literárnu prácu zhrnul vo svojej Biografii napísanej r. 1930.
Bol aj známym fotografom. Vydal 400 folkloristických pohľadníc.
[88] Andrej Halaša (nar. 17. 9. 1852 v Záskalí — umrel 4. 4. 1913 v Martine) — advokát, člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, folklorista, divadelník, prekladateľ divadelných hier
[89] V. Baker — mestský archivár v Banskej Štiavnici. Pretože Socháň bol veľmi zaneprázdnený, Kmeť sa obracal na Bakera. (Porov. listy: Kmeť — Riznerovi z 24. 11. 1894, LAMS; Kmeť — Osvaldovi z 4. 12. 1894, ASNM.)
[90] Z Kmeťovho listu Riznerovi zo dňa 24. 11. 1894 sa dozvedáme, že Kmeť sa zaujímal o istú ľudovú povesť, týkajúcu sa Žibritova. (Porov.: Karol A. Medvecký Diela Andreja Kmeťa, c. d., s. 245.)
[91] Ján Jur Schmidt (nar. 8. 2. 1823 na Dačolôme — umrel ?) — ev. a. v. farár v Prandorfe
[92] Správny názov: Historia cirkwe ewanjelické podle Augsspurského wyznání w Uhrích wšseobecně, obzwláště pak: Welko-Hontského ew. a. w. Senioratu a jednotliwých jeho cirkwí, od Reformácie až po nejnowější časy. Pešť, tlač Hornyánszky a Träger. 1868.
[93] Ondrej Braxatoris (nar. ? 1782 — umrel 15. 11. 1848 ?) — učiteľ v Krupine, historik. Otec Karola B. a Andreja Sládkoviča. V r. 1810 tlačou Š. P. Webera v Bratislave (Prešporku) vyšli jeho Letopisowé Krupinsstj. To gest: Wypsánj Přjběhů w Swob. a Král. měste Krupině od starobylých časů až k XIX. stoletj zběhlých, kteřj z hodnowěrných spisů spolusebráni a ku památce pozdnjm potomkům na swětlo wydáni gsau pracý a nákladem.
[94] Antal Gyürky (nar. 1817 v Hor. Salibách — umrel 31. 7. 1890 v Dorogu) — notár Hontianskej stolice, národohospodársky a literárny pracovník
[95] Päťdesiatštyri rokov z histórie Hontu.
[96] Správny názov: Ötvennégy év Hontvármegye történetéböl 1820-tól 1874-ig. Váczon 1874, 1883. 2 zv.
[97] Iván Nagy (nar. 18. 6. 1824 v Baláž. Ďarmotách — umrel 26. 10. 1898) — maďarský historik. Napísal dielo Magyarország családjai (13 zv., 1857 — 67), (Uhorské rodiny).
[98] Zemepáni Hontu z doby Arpádovcov.
[99] Rímske, kvádske a sarmatské pamiatky v Honte.
[100] p. 191 = pagina (strana) 191. (Podľa Riznerovej Bibliografie uvedený príspevok má byť uverejnený v Századok 1860, s. 190 — 194.)
[101] Roz. poruke.
[102] Kmeť 24. 11. 1894 písal Riznerovi, či by mu nepovedal, kde sa pri miestach s pustými hradmi nachodia aj morské oká, prípadne povesti o nich. (Porov.: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 200 (Poznámky k počiatkom Pustého hradu zvolenského a i.), ako aj ďalšie údaje o pustých hradoch na s. 159, 167, 187, 189 — 193, 195 — 197, 199, 200, 248. (Okrem toho pozri list: Kmeť — Osvaldovi zo 4. 12. 1894 — ASNM.)
[103] Fr. V. Russel píše v časopise Orol 30. apríla 1870 v č. 2, s. 57 (pod pseudonymom F. R. Vlastimil) článok Plesá západných čili slovenských Karpát, menovite Tatranské. (Opisuje plesá — Štrbské, Popradské, Pribylinské, Falkenské a Zelené.) V Orle 15. septembra 1870, č. 7, s. 228 — 229 píše ďalší článok Príroda na Slovensku. Píše o Morskom oku, Zelenom plese a Červenom plese. A v Orle z 31. 1. 1871 píše o Čiernom plese a Bielom plese. (Porov.: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 191, 246 atď.)
[104] Ferdinand Rizner — katolícky učiteľ v Martine v r. 1880.
A. Kmeť v liste Riznerovi 24. 11. 1894 píše, že vo veci príbuzenského pomeru Ľ. V. Riznera a Ferdinanda Riznera sa obracia na istého Štefana Volfa.
[105] Roz. meštianskej škole.
[106] Roz. Martinčania.
[107] Z Kmeťových listov Riznerovi sa dozvedáme, že Kmeť urgoval rukopis svojho Hospodára viackrát. Svedčí o tom list Riznerovi 24. 11. 1894.
[108] Ide o J. Ľ. Holubyho, ev. a. v. seniora.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
