Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 59 čitateľov


 

5

[82]

Dôstojný a vysokoučený pane!

Oba Vaše ct. listy som obdržal, a že na ten prvý nedal som Vám odpovede, neráčte to, prosím, pripísať dajakej ľahostajnosti, ale viac menej chorľavosti, poneváč od 5-6 týždňov jaksi nedobre sa cítim. No, buď Bohu chvála, kloní sa to pri mne už zase k lepšiemu a onedlho, dúfam, že zase prídem do starej koľaje. Mnoho, veľmi mnoho som zameškal, lebo keď človeka čosi trápi, vtedy nechce sa mu duševne pracovať. Najviac ešte zapodieval som sa vyhľadávaním prameňov k miestopisu Slovenska, o ktorej práci, zdá sa mi, že som sa pred dôstojnosťou Vašou zmienil. Niečo z toho (písmeny A — H) som už i usporiadal a dočista prepísal. Teraz to už len budem doplňovať. Je to práca mechanická, nevyžadujúca žiadneho napínania duševného, nuž možno ju prevádzať i vtedy, keď je telo mdlé.

Podobne i práca s nadpisom „Náleziská starožitností na Slovensku“ zrástla hodne. Časom uverejním ju v Pohľadoch. Ňou zamýšľam u našincov vzbudiť záujem za tieto naše poklady. Možno, že sa mi to aspoň sčiastky podarí. Bárs by som sa neklamal! Mám sľúbené požičať niekoľko ročníkov „Archaeologiai Értesítő“,[83] nuž dúfam v nich mnoho správ ponachádzať, ktoré si svedomite popreznačujem. —

Ctihodnému p. piaristovi[84] odpíšem na každý pád zajtra lebo najneskôr pozajtra. No toho, čo on žiada, veru málo máme. Upravím ho i na dra Czambela[85] a jeho diela. Ale keď viem, že má slovenskú reč v moci,[86] teda mu budem písať po slovensky, však keď takým pánom milé sú naše služby, nech jim je milou (?) i naša reč.

Teda náš národný, „mazáček“, Socháň[87] je takým pilným, že za celé dva mesiace nenie v stave niekoľko fotografií vyhotoviť? V tom Martine máme veru veľa vzorov. Teda od dvoch mesiacov nemali v Martine vhodného dňa ku fotografovaniu!?

Obdivujem dôstojnosť Vašu, Vy už len ráčite byť vzorom pilnosti a obetavosti slovenskej! Pán Boh zdržuj Vás pri dobrom, veselom zdraví mnoho ešte rokov, lebo veru delníkov máme už málo, a takých, akým ráčite Vy byť, ani nemáme. V sobotu vyprázdnime po plných pohároch na Vaše zdravie. Spomeneme si pri tom i na tých Ondrejov, menovite Trúchleho a nášho Ondriša Halašu.[88] Teda p. Baker[89] odfotografoval už i Prenčanov. Tento „obrázok“ by som si veru i ja rád zaopatril. Neboli by ste laskavý p. Bakerovi príležitostne zdeliť, že by mi ho na dobierku odoslal? Budem Vám veľmi povďačný.

O Žibritove nedočítal som sa dosiaľ mnoho.[90] Niečo mám vyznačené o ňom z diela J. J. Schmidtovho,[91] ktorý bol farárom v Prandorfe. Názov diela je tento: História cirkve evanjelické podle A. V. v Uhřích všeobecně, obzvlášte pak: Velko-Hontského a. v. Seniorátu a jednotlivých jeho cirkví, od Reform. až po nejnovší časy.[92] Dielo vyšlo r. 1868. Ale ráčte sa v Krupine dopytovať po diele Ondr. Braxatorisovom,[93] ktoré nese názov tento: „Letopisové Krupinští. To jest: Vypsání příbehů svat. a král. města Krupiny od starobylých časů až k XIX. století zběhlých, které z hodnověrných spisů spolusebraní, a ku památce pozdním potomkum na světlo vydány jsou r. 1810.“ Ja som toto dielo nikdy nevidel a sám dávno po ňom túžim. Dúfam, že tam o Žibritove bude niečo i pre Vás vhodného. A či v Gyürkyho[94] „Otvennégy év Hontvármegye történetéböl[95] 1820 — 1874“ r. 1874, vo Vacove vydanom,[96] nebolo by niečo o Žibritove? V Századok písal: Nagy Ivan,[97] „Hont vármegye Árpádkori birtokosairol“.[98] (1869, p. 520), ďalej Höke „Római, quád és szarmata emlékek Hontmegyében“[99] (1849, p. 191).[100] Všeličo by sa dalo vyhľadať, keby sme mali po rukách[101] verejné veliké knižnice. Ale s nami to bieda veliká, keď sa musíme o každú maličkosť tu i tam viackrát dopytovať. —

O „Pustých hradoch“ nemám známosti. Jeden je kdesi pri Zvolene, nuž ale však o tom už všelikde bolo písané, teda Vám musí byť známy.[102] Aj o plesách málo znám. F. V. Russel[103] opisuje niektoré v „Orlovi“ I. 1870. p. 57 a 228 a II. 1871. p. 28. Tu sú povesti o „Čiernom plese“. Jestli časom na niečo prídem, nezameškám to dôstojnosti Vašej zdeliť.

Ferdinand Rizner,[104] zdá sa mi, že býva v Martine; tam je tuším učiteľom hudby na polgárke[105] a kupeckej škole. R. 1893 s istotou tam bol. Však už len mohli tí p. Mart.[106] zdeliť, kde býva.

Ej, dôstojný pane, z toho „Hospodára“ aspoň niečo keby ste ráčili prepustiť pre náš „Obzor“, prv než vyjde tlačou inde. Môžem dúfať? Na každý pád ráčte ho dotiaľ pýtať, kým Vám ho nevydajú.[107] To jsou lidé!

Od mojej ženy srdečný pozdrav! Často si Vás spomíname. Podobný pozdrav i od p. seniora.[108] A keď sa k tomu i ja pripojujem,

som dôstojnosti Vašej s úctou oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 28/XI. 1894


[82] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený.

[83] Archaeologiai Értesítő A M. Tud. Akadémia arch. bizottságának és az orsz. régészeti emb. társulatnak közlönye. Szerkeszti Hampl József. Mudapest. Časopis vydávala Maďarská akadémia vied.

[84] Ľ. V. Rizner myslí na piaristu Antona Czeczkóa — kandidáta profesúry. Czeczkó písal list Kmeťovi 22. 11. 1894 a zaoberal sa otázkou, aký vplyv mali Slováci na maďarčinu, ako aj inými nárečovými výskumami. Skúmal, či aj v slovenčine existuje dajaká práca o tom. K tejto problematike písal na tému Slovanské prvky v maďarskom slovníku dialektickom.

Czeczkó sa zaoberal aj slovenskou ľudovou poéziou, prekladal balady, ktoré uverejňoval v maďarských časopisoch. Pochádzal zo Slovenska (z Lišova). (Porov.: Kmeťov list Riznerovi z 24. 11. 1894 — LAMS.)

[85] Samuel Czambel (nar. 24. 8. 1856 v Slovenskej Ľupči — umrel 18. 12. 1909 v Budapešti) — slovenský jazykovedec, významný stabilizátor spisovnej slovenčiny. Zaoberal sa štúdiom spisovnej slovenčiny a slovenských nárečí.

Bol šéfom tlačovej kancelárie ministerského prezídia v Budapešti.

[86] Roz. ovláda.

[87] Pavol Socháň (nar. 6. 6. 1862 vo Vrbici — umrel 23. 1. 1941 v Bratislave) — etnograf, redaktor Živeny, dramatik, akademický maliar.

Svoju literárnu prácu zhrnul vo svojej Biografii napísanej r. 1930.

Bol aj známym fotografom. Vydal 400 folkloristických pohľadníc.

[88] Andrej Halaša (nar. 17. 9. 1852 v Záskalí — umrel 4. 4. 1913 v Martine) — advokát, člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, folklorista, divadelník, prekladateľ divadelných hier

[89] V. Baker — mestský archivár v Banskej Štiavnici. Pretože Socháň bol veľmi zaneprázdnený, Kmeť sa obracal na Bakera. (Porov. listy: Kmeť — Riznerovi z 24. 11. 1894, LAMS; Kmeť — Osvaldovi z 4. 12. 1894, ASNM.)

[90] Z Kmeťovho listu Riznerovi zo dňa 24. 11. 1894 sa dozvedáme, že Kmeť sa zaujímal o istú ľudovú povesť, týkajúcu sa Žibritova. (Porov.: Karol A. Medvecký Diela Andreja Kmeťa, c. d., s. 245.)

[91] Ján Jur Schmidt (nar. 8. 2. 1823 na Dačolôme — umrel ?) — ev. a. v. farár v Prandorfe

[92] Správny názov: Historia cirkwe ewanjelické podle Augsspurského wyznání w Uhrích wšseobecně, obzwláště pak: Welko-Hontského ew. a. w. Senioratu a jednotliwých jeho cirkwí, od Reformácie až po nejnowější časy. Pešť, tlač Hornyánszky a Träger. 1868.

[93] Ondrej Braxatoris (nar. ? 1782 — umrel 15. 11. 1848 ?) — učiteľ v Krupine, historik. Otec Karola B. a Andreja Sládkoviča. V r. 1810 tlačou Š. P. Webera v Bratislave (Prešporku) vyšli jeho Letopisowé Krupinsstj. To gest: Wypsánj Přjběhů w Swob. a Král. měste Krupině od starobylých časů až k XIX. stoletj zběhlých, kteřj z hodnowěrných spisů spolusebráni a ku památce pozdnjm potomkům na swětlo wydáni gsau pracý a nákladem.

[94] Antal Gyürky (nar. 1817 v Hor. Salibách — umrel 31. 7. 1890 v Dorogu) — notár Hontianskej stolice, národohospodársky a literárny pracovník

[95] Päťdesiatštyri rokov z histórie Hontu.

[96] Správny názov: Ötvennégy év Hontvármegye történetéböl 1820-tól 1874-ig. Váczon 1874, 1883. 2 zv.

[97] Iván Nagy (nar. 18. 6. 1824 v Baláž. Ďarmotách — umrel 26. 10. 1898) — maďarský historik. Napísal dielo Magyarország családjai (13 zv., 1857 — 67), (Uhorské rodiny).

[98] Zemepáni Hontu z doby Arpádovcov.

[99] Rímske, kvádske a sarmatské pamiatky v Honte.

[100] p. 191 = pagina (strana) 191. (Podľa Riznerovej Bibliografie uvedený príspevok má byť uverejnený v Századok 1860, s. 190 — 194.)

[101] Roz. poruke.

[102] Kmeť 24. 11. 1894 písal Riznerovi, či by mu nepovedal, kde sa pri miestach s pustými hradmi nachodia aj morské oká, prípadne povesti o nich. (Porov.: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 200 (Poznámky k počiatkom Pustého hradu zvolenského a i.), ako aj ďalšie údaje o pustých hradoch na s. 159, 167, 187, 189 — 193, 195 — 197, 199, 200, 248. (Okrem toho pozri list: Kmeť — Osvaldovi zo 4. 12. 1894 — ASNM.)

[103] Fr. V. Russel píše v časopise Orol 30. apríla 1870 v č. 2, s. 57 (pod pseudonymom F. R. Vlastimil) článok Plesá západných čili slovenských Karpát, menovite Tatranské. (Opisuje plesá — Štrbské, Popradské, Pribylinské, Falkenské a Zelené.) V Orle 15. septembra 1870, č. 7, s. 228 — 229 píše ďalší článok Príroda na Slovensku. Píše o Morskom oku, Zelenom plese a Červenom plese. A v Orle z 31. 1. 1871 píše o Čiernom plese a Bielom plese. (Porov.: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 191, 246 atď.)

[104] Ferdinand Rizner — katolícky učiteľ v Martine v r. 1880.

A. Kmeť v liste Riznerovi 24. 11. 1894 píše, že vo veci príbuzenského pomeru Ľ. V. Riznera a Ferdinanda Riznera sa obracia na istého Štefana Volfa.

[105] Roz. meštianskej škole.

[106] Roz. Martinčania.

[107] Z Kmeťových listov Riznerovi sa dozvedáme, že Kmeť urgoval rukopis svojho Hospodára viackrát. Svedčí o tom list Riznerovi 24. 11. 1894.

[108] Ide o J. Ľ. Holubyho, ev. a. v. seniora.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.