ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

čitateľov

. . .
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
. . . spolu 71 kapitol
Zmenšiť

33

^[423]

Dôstojný pane!

Ba čo si len ráčite o mne myslieť, keď som Vám už snáď celého polroka nepísal? Veru, veru, nezrovnáva sa to už ani najmenej so slušnosťou, nuž ale stalo sa, a mne iného nepozostáva, než prosiť Vás, že by ste mi to prepáčiť ráčili, veď moje dlhé mlčanie má príčinu jedine v tom, že v poslednom čase žil som iba svojim prácam a pre všetko iné bol som i hluchým i slepým.

Po samom predku ďakujem Vám za priateľskú rozpomienku ku dňu mojich menín. Čo ste ráčili mne zaželať, nech dá Otec nebeský i Vám v miere zvrchovanej!

V Prahe viedlo sa mi znamenite, bárs nenašiel som doma pánov: Zíbrta,^[424] Pastrnka, Niederla^[425] a ešte niekoľkých, ktorým rád by som bol svoje rukopisy poukazoval. No našiel som Řezníčka,^[426] Pateru^[427] (bibliotekára) a G. Mayerhoffera,^[428] a títo páni šli mi vo všetkom poruke, takže za krátky čas zohnal som na 2000 dát. Ale to je všetko málo! Z časopisov českých, do ktorých časom svojím prispievali Slováci alebo v ktorých je o nás Slovensku písané, sotva prezrel som 1/3, takže keď B. popraje zdravia, ešte dakedy v júni musím ta aspoň po 2 — 3 týždne zabehnúť.

Materiál množí sa ohromne. Nuž ale keď má byť dielo aspoň približne úplné, musím všetko pilne zberať.^[429] I v Martine mal som dosť dobrú žatvu.^[430] Bol som tam práve vtedy, keď bol p. Sokolík v Pešti.^[431]

Zajtra odchodím ešte na niekoľko dní do Pešti, kde chcem prebrať tie ročníky rôznych časopisov, ktoré nemám, a ktoré nenašiel som ani v Martine. Dľa dra Vlčka majú tam byť všetky slov. časopisy. Nuž uvidíme!

V Martine mali by poprezerať, ktoré ročníky jedných lebo druhých časopisov chybujú a potom malo by sa vyzvať verejne slov. obecenstvo, žeby takými pamätalo na knižnicu. Myslím mnoho by sa týmto spôsobom doplnilo. Ja vybral som teraz 200 menších tlačív pre knižnicu muzeálnu a 200 takých, ktoré máme v Martine, odošlem muzeumu českému, v jehož knižnici zle je zastúpená slovenská literatúra. Bol som o to požiadaný, nuž sľúbil som jich všemožne podporovať. V prvom rade však pamätať chcem na knižnicu našu, lebo „bližšia košeľa ako kabát“.

Po príchode z P.^[432] napíšem Vám, ako som pochodil.

V našej literatúre jesto kdesi stručný článok pod extra nadpisom: „Tatra, Fatra, Matra“,^[433] ale nemohol som ho vypátrať. Dobre sa naň pamätám, ba časom bol som naň upozornil i dra Radzikowského. R. 1863 vyšlo v Lipsku nemecké dielo cestopisné: Tatra, Matra, Fatra. Beschreibung einer im G. 1833 dahin internommen Reisse.^[434] Ale to bude iba cestopis, kdežto Vy v článku takom zaiste iné hľadať ráčite. Zdá sa mi, že náš slov. článok vyšiel v ktoromsi Svetozore, prílohe to viedenských Slov. novín. Budem po ňom ešte pátrať.

Do Prenčova vystrájame vnučku s dcérou. Pôjdu so mnou po Parkan-Nanu a stade do Nemiec, kde ich má Kuchta čakať. Dcéra zabaví sa v Prenčove asi za 3 — 4 týždne. Mne tohoto leta nebolo možno pod Sitno, keď mi každá hodina platná.

Teda ráčili ste čítať v A. Sl. N.^[435] môj článok? Ja nie, lebo čísla, neposlali mi. A Vy kde ste k nemu došli? Veľmi by som Vám bol povďačný, keby ste mi ho opatrne poslať ráčili.^[436] Mrzí ma, že „Hlas“ vykrámil, že som podporovaný Č. Ak.^[437] a N. S. Sp. v Amerike.^[438] Len aby to nemalo pre mňa zlé následky. Zaiste urobil to „Hl.“^[439] dľa článku môjho v Am.^[440] uverejneného.

Rovnianek nepísal mi od júna. Príležitostne ráčte sa mu prosím o mojich prácach i Vy zmieniť s podotknutím, že podpora bola na svojom mieste. Mňa u neho bez môjho vedomia odporučili: Dr. Štefanovič a E. Krajňák. V zime budem ešte žiadať o podporu akadémiu, lebo veru ešte zvl. musím mať na cesty. Podpora Rovniankova scvrkla sa už na 60 zl., ktoré budem mať ešte pre Pešť a na zakúpenie dajakých bibliografií v Uhrách vyšlých.

No už dosť. Ak by ste ráčili mať dajakú žiadosť, len von s ňou. Nakoľko možno, rád vyhoviem každému a zvlášte Vám.

Teda „Tovaryšstvo III.“^[441] už tlačí sa. Na zdar!

Ostávam so srdečným pozdravom dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľudo V. Rr.

[V Zem. Podhradí] 15/IX. 1900

^[423]Dvojlist 17,5 × 11,2 cm; neuverejnený.

^[424]Čeněk Zíbrt (nar. 12. 10. 1864 v Kostelci n. Vltavou — umrel 14. 2. 1932 v Prahe) — Gebauerov žiak. Od r. 1893 bol docentom a neskôr (1903) mimoriadnym profesorom všeobecných kultúrnych dejín na Karlovej univerzite.

Uverejnil viacero národopisných monografií, bol aj známym muzeálnym knihovníkom. Od r. 1891 bol redaktorom kultúrnohistorickej, antropologickej, archeologickej a entografickej časti časopisu Český lid. Spolupracoval s Riznerom (Ľ. V. Rizner, Denník, zápis z 8. 12. 1897, s. 333).

^[425]Lubor Niederle (nar. 20. 9. 1865 v Klatovách — umrel 14. 6. 1944) vynikal v jazykovede, histórii, národopise, starovekom zemepise a preslávil sa dielom Slovanské starožitnosti (1902 — 1924 v 4 dieloch a 6 zv.).

^[426]Václav Řezníček (nar. 9. 9. 1861 v Skalici pri Čes. Skalici — umrel 26. 1. 1924 v Prahe) — riaditeľ knižnice Národného muzea v Prahe, český spisovateľ.

Položil základy katalogizácie zbierok (korešpondencie a rukopisných pozostalostí v literárnom archíve). V r. 1906 — 9 redigoval katolícky časopis Týden.

^[427]Adolf Patera (nar. 27. 7. 1836 v Hudliciach — umrel 9. 12. 1912) — český filológ, knihovník českého národného múzea.

Známe sú jeho vydania Hradeckého rukopisu (1881), Svatovítskeho rukopisu (1886) a Poděbradského (1899), Zbytků románových Alexandreíd a cenného rozboru podvrhnutých glos Mater verborum.

^[428]Gustáv Mayerhoffer (nar. 9. 1. 1865 v Chrudimi — 14. 10. 1941 v Prahe) — český spisovateľ a prekladateľ, vrchný správca Zemskej banky. V 90. rokoch bol 7 rokov agentom československej Jednoty a Svatoboru. Zozbieral svatoborské spisy, usporiadal archívny materiál, prekladal z maďarčiny.

V r. 1902 na jeho odporúčanie Rizner študoval materiál Náprstkovej knižnice.

^[429]V súvislosti s touto prácou Ľ. V. Riznera Kmeť 31. 3. 1901 písal, že by človek ani neveril, že v našej literatúre je toľko predmetov dosť dôkladne opísaných: „Keby Vaše dielo len čím skorej uzrelo svetlo sveta, aby sa i ten náš p. Pastrnek presvedčil o statočných, keď i ,skrovňučkých‘ počiatkoch tej našej literatúry!“

^[430]Rizner v Martine strávil 12 dní v knižnici Domu, aby si povyznačoval, čo nestačil v septembri urobiť. Pritom odovzdal 87 kníh pre knižnicu: Zigmundíkove Úryvky z výchovoslovia, rukopis Našim maličkým, 4 fotografie, 47 anatomických obrázkov, bronzovú ihlu a zlomky z iných dvoch, nájdených v popolniciach na Kopcoch v Bošáci a úlomok kamennej sekery z Bošáce.

O Riznerovej práci v knižnici Domu písal aj Svetozár Hurban-Vajanský v Národných novinách 1900, v č. 84.

^[431]Krajinské dozorstvo múzeí a knižníc listom z 16. 6. 1900, č. 230 upovedomilo správu Muzeálnej slovenskej spoločnosti, že v čase od 16. do 31. júla 1900 sa bude konať v Pešťbudíne v knižnici Národného múzea „bibliotekársky náukobeh“, na ktorý mala vyslať MSS jedného človeka, ktorému cestu prisľúbilo hradiť hl. dozorstvo. Na 3. výborovom zasadnutí MSS 10. júla 1900 bol zvolený za vyslanca na tento bibliotekársky náukobeh prof. Andrej Sokolík, tajomník a knihovník MSS. (Porov.: Viliam Sokolík, c. d., s. 135 — 138.)

^[432]P. = Praha.

^[433]A. Kmeť v liste Fr. R. Osvaldovi 14. 4. 1900 (ASNM) napísal, že chce dokončiť článok, a to Stručný prehľad pomerov na Slovensku, pre český zborník a predpokladá, že v ročníkoch Sokola a Slovenských pohľadov, ktoré mu požičal, nájde sa dajaký materiál. Išlo mu hlavne o spomínaný článok, o ktorom sa zmieňuje aj v liste Riznerovi z 19. 9. 1900.

^[434]Opis jednej v r. 1833 podniknutej cesty — nem.

^[435]Americké slovenské noviny, pozri list 32, pozn. 13.

^[436]Z Kmeťovho listu zo dňa 19. 9. 1900 sa dozvedáme, že číslo Amerických slovenských novín, kde bol uverejnený Riznerov článok, Rizner dostal. Píše: „Číslo Amerikánskych novín s radosťou odosielam Vám, a ráčte si ho podržať. Neviem, kto mi ho z Pešti poslal.“

^[437]Česká akadémia.

^[438]Národný slovenský spolok v Amerike.

^[439]„Hl.“ = Hlas.

^[440]Am. = Amerika.

^[441]Pozri aj list A. Kmeťa z 9. júla 1900 istému priateľovi (ASNM).

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »