SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

48

[565]

Dôstojný pane!

Z Radlinského[566] Slovesnosti[567] čerpal som, o čom dosiaľ zaiste ráčili ste sa presvedčiť. Mám všetky ročníky. Keby som bol mohol všetky ročníky Arch. Ért. — va dôkladne poprezerať, nuž by Prehľad zaiste bol úplnejší. A v Pulszkeho[568] lebo Rómerových[569] spisoch tiež by sa všeličo našlo. Ale kde prijsť k jich spisom?

Veru naša muzeálna knižnica mala by každoročne aspoň za 100 korún vedeckých diel zakúpiť. Veď mnohé časopisy antikvarice dosť lacno predávajú sa. Tak vidím, že Központi antiquarium Budapest, IV. Kerület, Muzeum-Körút[570] 17. sz. ponúka na pr. Arch. Ért. ročníky I., II., III., V., VIII. a IX. po 1 K. 50 hal. Prvé 3 ročníky dostane knižnica odo mňa, ale V., VIII. a IX. mohli by sa zakúpiť. V tomže antikvariáte dostať 25 ročníkov Századok (1877 — 1901) za 70 korún. Z tohoto hist. časopisu — ak sa nemýlim — niet v knižnici ani jediného ročníku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja, nemajúc od 24 jan. školy, veľmi pilne pracujem, napriek nervóznosti a reumatizmu. Pri práci na všetko zabúdam. Škola započne sa mi až 9. febr. Prosím, neráčte sa zmieniť pred našimi ani len slovíčkom, že sú u nás sypanice. Onezdravelo nám za tri dni do 41 školských detí, medzi nimi boli i naše vnučky, ktoré len 5 dní ležali. Neboli to osýpky nebezpečné. Ani jedno dieťa nezomrelo. Naše vnučky sú už zase veselé a dobre sa učia, zvlášte menšia, ktorá je v každom ohľade hodnejšia. O nemoci u nás panujúcej nebudeme Kuchtovcom nič písať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

P. Sokolíkovi nepísal som o rukopise.[571] Bolo by dobre, keby sa to mohlo v jednom zväzku uverejniť, kvôli ľahšiemu prehľadu. Povďačný by som Vám bol, keby ste k tomu krátky úvod napísali, lebo neviem, či by som sa ja mohol k tomu pribrať. Bolo by na mieste spomenúť cieľ, pre jaký sa to uverejňuje a povzbudiť našincov, že by na tých miestach ďalej kutali po starožitnostiach. Jestli Vám zbude kúsok drahého času, prosím, ráčte to urobiť.

Mená obcí, myslím, že sú všetky správne podané. Dal som si na tom záležať. Iba Sásov nad Hronom, našiel som, že má byť Šášov. Veru by sa nám už zišiel ten túžobne čakaný miestopis Slovenska.[572] Ja to mám dávno na lístkoch spracované, ale k abecednému usporiadaniu nemám sa kedy pribrať. Vzalo by mi to najmenej mesiac času. Ale keby som vedel, že nik na tom nepracuje, nuž predsa by som to usporiadal a pekne odpísal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 3/II. 1903



[565] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.

[566] Andrej Radlinský (nar. 8. 7. 1817 v Dolnom Kubíne — umrel 26. 4. 1879 v Kútoch) — rím.-kat. farár, redigoval Slovenské noviny (1849 — 1850), Zemský Zákonník (1850 — 1861), Katolícke noviny (1855 — 57), Cyrilla a Methoda (1857 — 65), Priateľa školy a literatúry (1859 — 61), Slovesnosť (1863 — 65). Okrem toho prispieval do rôznych časopisov, do Slovenských pohľadov, Orla, Slovenských národných novín. Najväčšie zásluhy si získal založením Spolku sv. Vojtecha (r. 1870), ktorý si ho vyvolil za doživotného čestného predsedu. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[567] A. Radlinský vydával s Fr. V. Sasinkom aj Slovesnosť prílohu k Cyrillovi a Methodovi. Slovesnosť vychádzala od r. 1863 — 1865. (Neskôr Slovesnosť vydával aj Andrej Trúchly-Sytniansky ako literárnu a kritickú prílohu k Orlovi.)

[568] Ferencz Pulszky (nar. 17. 9. 1814 v Prešove — umrel 9. 9. 1897 v Pešti) — archeológ, románopisec, krajinský dozorca múzeí a knižníc, riaditeľ maďarskej národnej galérie, ktorú založil

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[569] Flóris Rómer (nar. 12. 4. 1815 v Bratislave — umrel 8. 3. 1889 v Nagyvárade = Veľ. Varadín) — opát, veľkovaradínsky kanonik, maďarský archeológ, historik, profesor na gymnáziu v Györi a akadémii v Bratislave. Od r. 1861 pracoval v akadémii v oddelení rukopisov, od r. 1868 ako univerzitný profesor a od r. 1869 ako riaditeľ maďarského národného múzea.

Vydával Archeologiai Értesítő a Archeologiai Közlemények. (Archeologický spravodajca a Archeologické zvesti.) Propagoval archeológiu a dejiny umenia. Za účasť v povstaní r. 1848 — 49 ho odsúdili na tri roky väzenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dielo a život tohto významného muža opísal F. Kumlik v práci Život a dielo F. Rómera (Bratislava 1907).

[570] Ústredný antikvariát v Budapešti IV. obvod. Muzeálna okružná.

[571] Ide o opis úspešného kopania v Beši, o ktorom Kmeť 31. 12. 1902 písal, že bude zverejnený v Sborníku MSS.

[572] Pozri list A. Kmeťa — Ľ. V. Riznerovi 6. 2. 1903, LAMS.