Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[196]
Dôstojný pane!
V „Arch. Értesítő“ III. z r. 1870. podáva b. Eugen Nyáry[197] „Honti kőeszközeinek táblázata“,[198] kde z Bohuníc len dve dlábca pripomína; jedno je 3˝ 1˝? a druhé 1˝ 3˝? dlhé.[199] Obe sú z pieskovca. Z Bohlaviec, Boru, Domadíc, Demandíc, z Krškan, z Ladzian, Maďarádu a Szántova uvádza ich hodne.[200] Keď bude chladnejšie, vyjdem na srňanské „Hradisko“; snáď nájdeme niečo. I bzinskú „Mračkovú“, kde našlo sa viac kamenných nástrojov,[201] musím koncom septembra prezreť. Ja mám stade krásne, veliké kladivo. Kedy vyjde „Tovaryšstvo?“ Veľmi sa mu teším. A či „múzejný spolok“ bude dajaký časopis vydávať?[202] Že som i ja bol za výborníka zvolený,[203] zaiste len Vám mám ďakovať. No, lenošiť nebudeme. Len aby Boh dal zdravia! Srdečný pozdrav! Zostávam v Z. P. [Zem. Podhradí] dňa 4. sept. [1895][204] dôstojnosti Vašej s úctou oddaný sluha
R
[196] List 14,5 × 8,5 cm; na prvej strane je pečiatka poštového úradu Bossácz, dátum nečitateľný, list je bez dátumu; jeho napísanie určujeme na september 1895, adresa lístku je:
Dôstojný pán pán Andrej Kmeť, r. k. farár, via Selmeczbánya. Berencsfalu, Hont megye.
List neuverejnený.
[197] Barón Jenő Nyáry (nar. 29. 2. 1836 v Bagonyáni — umrel 29. 6. 1914 v Pilinyene) — c.-kr. komorník, min. radca, archeológ, korešpondent Maďarskej akadémie od r. 1883
[198] J. Nyáry, A hontmegyei kőeszközökről táblázatok. (Prehľad kamenných nástrojov z Hontu.)
Aj Kmeť sa v liste zo dňa 23. 11. 1906 Holubymu (ASNM) zmieňuje o drtidlách z Bohuníc. Píše: „Tie drtidlá udreli mi klin do hlavy, či reku nenachodia sa i v Bohuniciach v Honte, kde menovite barón Nyáry nabral od ľudu mnoho kamenných nástrojov, i tam pravdepodobne nachodia sa i drtidlá…“ (Porov. K. A. Medvecký, Dielo A. Kmeťa…, c. d., s. 204.)
[199] Označenie rozmerov Rizner uvádza v cóloch.
[200] V nasledujúcom liste zo dňa 20. 9. 1895 Kmeť Riznerovi ďakuje za správu a oznamuje mu, že zatiaľ čo v peštianskom múzeu majú 2 kusy, martinské múzeum bude mať 5 kamenných nástrojov.
Pravdepodobne ide o predmety bohunické, ktoré pozbieral Karol Baltík, ev. a. v. učiteľ v Bohuniciach, od ktorého ich vzal barón Eugen Nyáry pre peštianske múzeum. (Porov.: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa …, c. d., s. 204.)
[201] Aj v Denníku si 17. septembra 1895 Rizner napísal, že má kladivko vykopané na Mračkovke, kde sa údajne našli ešte ďalšie tri.
Kladivo, ako píše, dostal brat Karol od nejakého Bzinčana.
[202] Od r. 1896 začal vychádzať Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti dvakrát ročne v Martine až do r. 1914. Red. A. Sokolík (od r. 1909 sa redaktor neuvádzal). Od r. 1898 vychádzal aj Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti.
[203] 22. augusta 1895 na zriaďujúcom valnom zhromaždení MSS okrem predsedu, podpredsedov, tajomníka a revízorov bol zvolený aj 30-členný výbor. Jedným z jeho členov bol aj Rizner.
[204] Rok korešpondenčného lístku sme určili na základe jeho porovnania so záznamom v Denníku zo dňa 17. septembra 1895.
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam