Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[196]
Dôstojný pane!
V „Arch. Értesítő“ III. z r. 1870. podáva b. Eugen Nyáry[197] „Honti kőeszközeinek táblázata“,[198] kde z Bohuníc len dve dlábca pripomína; jedno je 3˝ 1˝? a druhé 1˝ 3˝? dlhé.[199] Obe sú z pieskovca. Z Bohlaviec, Boru, Domadíc, Demandíc, z Krškan, z Ladzian, Maďarádu a Szántova uvádza ich hodne.[200] Keď bude chladnejšie, vyjdem na srňanské „Hradisko“; snáď nájdeme niečo. I bzinskú „Mračkovú“, kde našlo sa viac kamenných nástrojov,[201] musím koncom septembra prezreť. Ja mám stade krásne, veliké kladivo. Kedy vyjde „Tovaryšstvo?“ Veľmi sa mu teším. A či „múzejný spolok“ bude dajaký časopis vydávať?[202] Že som i ja bol za výborníka zvolený,[203] zaiste len Vám mám ďakovať. No, lenošiť nebudeme. Len aby Boh dal zdravia! Srdečný pozdrav! Zostávam v Z. P. [Zem. Podhradí] dňa 4. sept. [1895][204] dôstojnosti Vašej s úctou oddaný sluha
R
[196] List 14,5 × 8,5 cm; na prvej strane je pečiatka poštového úradu Bossácz, dátum nečitateľný, list je bez dátumu; jeho napísanie určujeme na september 1895, adresa lístku je:
Dôstojný pán pán Andrej Kmeť, r. k. farár, via Selmeczbánya. Berencsfalu, Hont megye.
List neuverejnený.
[197] Barón Jenő Nyáry (nar. 29. 2. 1836 v Bagonyáni — umrel 29. 6. 1914 v Pilinyene) — c.-kr. komorník, min. radca, archeológ, korešpondent Maďarskej akadémie od r. 1883
[198] J. Nyáry, A hontmegyei kőeszközökről táblázatok. (Prehľad kamenných nástrojov z Hontu.)
Aj Kmeť sa v liste zo dňa 23. 11. 1906 Holubymu (ASNM) zmieňuje o drtidlách z Bohuníc. Píše: „Tie drtidlá udreli mi klin do hlavy, či reku nenachodia sa i v Bohuniciach v Honte, kde menovite barón Nyáry nabral od ľudu mnoho kamenných nástrojov, i tam pravdepodobne nachodia sa i drtidlá…“ (Porov. K. A. Medvecký, Dielo A. Kmeťa…, c. d., s. 204.)
[199] Označenie rozmerov Rizner uvádza v cóloch.
[200] V nasledujúcom liste zo dňa 20. 9. 1895 Kmeť Riznerovi ďakuje za správu a oznamuje mu, že zatiaľ čo v peštianskom múzeu majú 2 kusy, martinské múzeum bude mať 5 kamenných nástrojov.
Pravdepodobne ide o predmety bohunické, ktoré pozbieral Karol Baltík, ev. a. v. učiteľ v Bohuniciach, od ktorého ich vzal barón Eugen Nyáry pre peštianske múzeum. (Porov.: Karol A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa …, c. d., s. 204.)
[201] Aj v Denníku si 17. septembra 1895 Rizner napísal, že má kladivko vykopané na Mračkovke, kde sa údajne našli ešte ďalšie tri.
Kladivo, ako píše, dostal brat Karol od nejakého Bzinčana.
[202] Od r. 1896 začal vychádzať Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti dvakrát ročne v Martine až do r. 1914. Red. A. Sokolík (od r. 1909 sa redaktor neuvádzal). Od r. 1898 vychádzal aj Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti.
[203] 22. augusta 1895 na zriaďujúcom valnom zhromaždení MSS okrem predsedu, podpredsedov, tajomníka a revízorov bol zvolený aj 30-členný výbor. Jedným z jeho členov bol aj Rizner.
[204] Rok korešpondenčného lístku sme určili na základe jeho porovnania so záznamom v Denníku zo dňa 17. septembra 1895.