Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi
Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[737]
Dôstojný pane!
Ráčte prijať srdečnú vďaku za Vaše blahoželanie k mojim meninám. Dal by P. Boh, žeby sa splnilo, čo ste mi ráčili zaželať, lebo veru zdravie moje veľmi je podkopané a je sa mi čo obávať toho najhoršieho. Preto na vážne naliehanie našich lekárov musel som do Luhačovíc, kam i dopis dôstojnosti Vašej za mnou bol poslaný. Môj neduh — akési chvíľkové štípanie v dutine prsnej a silné bolenie v krížoch — sa tu ešte zhoršil, lebo cítim sa oveľa horšie, než som sa cítil doma. Ale na radu našich pp. lekárov Markoviča a Blahu[738] zostanem tu predpísané štyri týždne, a len okolo 18 — 20. t. m. mienim sa domov vrátiť. Boľasti v krížoch cítim najviac vtedy, keď pri sedení dajako neopatrne zvrtnem sa. Spávam znamenite, apetít mám výborný a cigarku zapálil by som si ešte i pri pití vody alebo v kúpeli. Zväčša lieča ma v ústave vodoliečebnom, kde paria ma, zavínajú, tušujú, oblievajú, masažujú atď. Neraz i za dve hodiny trvá tá tortúra a ja ďakujem Bohu, keď sa z ich rúk oslobodím. Keby to už aspoň pomohlo!
Snáď mi dôstojnosť Vaša ráčila už i zazlievať, že som sa tohoto roku k Vám ani jedným listom (posledný predsa tuším písal som Vám v januári) neprihlásil. Nedopisoval som si s nikým, veď po toľkých ranách ani len k napísaniu krátkeho listu pribrať som sa nevedel. Všetky práce stáli, a keď som sa v prázdninách niekedy k niečomu pribral, ochvíľu musel som to odložiť, lebo moja myseľ viac bola na cintoríne pri mojich milých deťoch,[739] než pri práci, do ktorej som sa chytil. Trpím, strašne trpím, a len vtedy sa mi trochu obľahčí, keď sa niekde hodne vyplačem. Tento žiaľ zaiste je pôvodcom môjho neduhu.
Či veľk. p. Novák[740] uznal tú prácu, ktorú som Vám bol z Cyrilla a Methoda vyznačil, za svoju? Neráčili ste mi dosiaľ o tom písať.
Z Martina je tu p. Štarke,[741] ktorý však v nedeľu odchodí. Celé dni sme pohromade. V pondelok dôjde za mnou Ľudmila Podjavorinská a zostane tu so mnou do 20., aby mi bolo veselšie. I z Prenčova čakám návštevu mojich dávnych priateľov, učiteľov tamojšej meštianskej školy. Ešte je tu asi 20 — 5 kňazov, ktorí zväčša bývajú v krásnom Augustínskom dome. Luhačovice sú veľmi pekné, ale zvlášte tým, ktorí sú zdraví a dôjdu sem na 1 — 2 dni. Tohoto roku bude tu asi 4300 hosťov. O desať rokov vraj počet ten musí vystúpiť na 10 000.
Do múzeuma snáď už niektoré veci dávate prenášať. Bude s tým hodne práce.[742] Len aby Vám P. Boh dal zdravia a sily k tomu, lebo celé usporiadanie zaiste na Vás bude čakať.[743] Prial by som si naše múzeum potom vidieť, ale moja žiadosť sotva sa mi splní.
Vzal som so sebou i kus svojho rukopisu (písmeny P — Š), že ho budem tu opravovať, poťažne doplňovať, ale nemôžem. Ak by mi len horšie nebolo, nuž do Nového roku bude celkom hotový.[744]
Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľudovít V. Rizner
[V Luhačoviciach] 7/IX. 1907
[Villa Lujsa]
[737] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[738] Pavol Blaho (nar. 25. 3. 1867 v Skalici — umrel 29. 11. 1927 v Bratislave) — lekár, synovec Pavla Blahu, rím.-kat. farára
[739] Ešte rok predtým, ako zomrela Elenka, zomrel na TBC (už ako vdovec) syn Braňo (nar. 11. 4. 1875). Počas štúdií na strojníckej škole v Přerove musel si privyrábať v továrni. Po vyučení za zámočníka odišiel do Prahy. Tam sa aj oženil, ale 14. 5. 1906 umiera v Zem. Pohradí.
[740] Z Kmeťovho listu Riznerovi (30. 1. 1907) sa dozvedáme, že článok z Cyrilla a Methoda vzal si na starosť odpísať Kmeť, o čom upovedomil aj Nováka.
[741] Pravdepodobne ide o Pavla Štarkeho (nar. 16. 10. 1865 — zomrel 22. 1. 1947), pokladníka Matice slovenskej v Martine.
[742] Z rukopisného materiálu Emmy Goldpergerovej, kustódky SNM, dozvedáme sa aj o prácach spojených so sťahovaním zbierok do novej budovy SNM. Balenie sa začalo na jeseň r. 1906 a malo sa skončiť v auguste r. 1908, keď bolo múzeum slávnostne otvorené. (Porov.: Viliam Sokolík, c. d., s. 139 — 143.)
[743] Usporiadania zbierok v novej budove múzea sa A. Kmeť už nedožil, lebo 16. 2. 1908 zomrel.
[744] Prípravu vydania BSP sledovala maďarská buržoázia veľmi nevraživo, ako o tom svedčí útok maďarských novín Vágvölgyi lap z 5. 8. 1906 a Riznerova obrana. (Porov.: Michal Potemra, Neznáme vyhlásenie Ľ. V. Riznera z r. 1906, uverejnené v Bibliografickom sborníku 1962, Matica slovenská, Martin 1962, s. 199 — 200.)
Ľudovít V. Rizner
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
- 154 Články z časopisu Obzor
- 98 Denník Ľudovíta V. Riznera
- 94 Dejepis Uhorska
- 69 Pri kozúbku a pod lipou
- 65 Z poézie
- 54 Rozprávočky zo života slávnych mužov
- 45 Kytka z Tatier
- 41 Od srdca k srdcu
- 37 Zábavné večery I
- 34 Zábavné večery IV
- 30 Zábavné večery II
- 24 Zábavné večery III
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
