Listy Andrejovi Kmeťovi

^[737]

Dôstojný pane!

Ráčte prijať srdečnú vďaku za Vaše blahoželanie k mojim meninám. Dal by P. Boh, žeby sa splnilo, čo ste mi ráčili zaželať, lebo veru zdravie moje veľmi je podkopané a je sa mi čo obávať toho najhoršieho. Preto na vážne naliehanie našich lekárov musel som do Luhačovíc, kam i dopis dôstojnosti Vašej za mnou bol poslaný. Môj neduh — akési chvíľkové štípanie v dutine prsnej a silné bolenie v krížoch — sa tu ešte zhoršil, lebo cítim sa oveľa horšie, než som sa cítil doma. Ale na radu našich pp. lekárov Markoviča a Blahu^[738] zostanem tu predpísané štyri týždne, a len okolo 18 — 20. t. m. mienim sa domov vrátiť. Boľasti v krížoch cítim najviac vtedy, keď pri sedení dajako neopatrne zvrtnem sa. Spávam znamenite, apetít mám výborný a cigarku zapálil by som si ešte i pri pití vody alebo v kúpeli. Zväčša lieča ma v ústave vodoliečebnom, kde paria ma, zavínajú, tušujú, oblievajú, masažujú atď. Neraz i za dve hodiny trvá tá tortúra a ja ďakujem Bohu, keď sa z ich rúk oslobodím. Keby to už aspoň pomohlo!

Snáď mi dôstojnosť Vaša ráčila už i zazlievať, že som sa tohoto roku k Vám ani jedným listom (posledný predsa tuším písal som Vám v januári) neprihlásil. Nedopisoval som si s nikým, veď po toľkých ranách ani len k napísaniu krátkeho listu pribrať som sa nevedel. Všetky práce stáli, a keď som sa v prázdninách niekedy k niečomu pribral, ochvíľu musel som to odložiť, lebo moja myseľ viac bola na cintoríne pri mojich milých deťoch,^[739] než pri práci, do ktorej som sa chytil. Trpím, strašne trpím, a len vtedy sa mi trochu obľahčí, keď sa niekde hodne vyplačem. Tento žiaľ zaiste je pôvodcom môjho neduhu.

Či veľk. p. Novák^[740] uznal tú prácu, ktorú som Vám bol z Cyrilla a Methoda vyznačil, za svoju? Neráčili ste mi dosiaľ o tom písať.

Z Martina je tu p. Štarke,^[741] ktorý však v nedeľu odchodí. Celé dni sme pohromade. V pondelok dôjde za mnou Ľudmila Podjavorinská a zostane tu so mnou do 20., aby mi bolo veselšie. I z Prenčova čakám návštevu mojich dávnych priateľov, učiteľov tamojšej meštianskej školy. Ešte je tu asi 20 — 5 kňazov, ktorí zväčša bývajú v krásnom Augustínskom dome. Luhačovice sú veľmi pekné, ale zvlášte tým, ktorí sú zdraví a dôjdu sem na 1 — 2 dni. Tohoto roku bude tu asi 4300 hosťov. O desať rokov vraj počet ten musí vystúpiť na 10 000.

Do múzeuma snáď už niektoré veci dávate prenášať. Bude s tým hodne práce.^[742] Len aby Vám P. Boh dal zdravia a sily k tomu, lebo celé usporiadanie zaiste na Vás bude čakať.^[743] Prial by som si naše múzeum potom vidieť, ale moja žiadosť sotva sa mi splní.

Vzal som so sebou i kus svojho rukopisu (písmeny P — Š), že ho budem tu opravovať, poťažne doplňovať, ale nemôžem. Ak by mi len horšie nebolo, nuž do Nového roku bude celkom hotový.^[744]

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľudovít V. Rizner

[V Luhačoviciach] 7/IX. 1907

[Villa Lujsa]