SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

70

[737]

Dôstojný pane!

Ráčte prijať srdečnú vďaku za Vaše blahoželanie k mojim meninám. Dal by P. Boh, žeby sa splnilo, čo ste mi ráčili zaželať, lebo veru zdravie moje veľmi je podkopané a je sa mi čo obávať toho najhoršieho. Preto na vážne naliehanie našich lekárov musel som do Luhačovíc, kam i dopis dôstojnosti Vašej za mnou bol poslaný. Môj neduh — akési chvíľkové štípanie v dutine prsnej a silné bolenie v krížoch — sa tu ešte zhoršil, lebo cítim sa oveľa horšie, než som sa cítil doma. Ale na radu našich pp. lekárov Markoviča a Blahu[738] zostanem tu predpísané štyri týždne, a len okolo 18 — 20. t. m. mienim sa domov vrátiť. Boľasti v krížoch cítim najviac vtedy, keď pri sedení dajako neopatrne zvrtnem sa. Spávam znamenite, apetít mám výborný a cigarku zapálil by som si ešte i pri pití vody alebo v kúpeli. Zväčša lieča ma v ústave vodoliečebnom, kde paria ma, zavínajú, tušujú, oblievajú, masažujú atď. Neraz i za dve hodiny trvá tá tortúra a ja ďakujem Bohu, keď sa z ich rúk oslobodím. Keby to už aspoň pomohlo!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Snáď mi dôstojnosť Vaša ráčila už i zazlievať, že som sa tohoto roku k Vám ani jedným listom (posledný predsa tuším písal som Vám v januári) neprihlásil. Nedopisoval som si s nikým, veď po toľkých ranách ani len k napísaniu krátkeho listu pribrať som sa nevedel. Všetky práce stáli, a keď som sa v prázdninách niekedy k niečomu pribral, ochvíľu musel som to odložiť, lebo moja myseľ viac bola na cintoríne pri mojich milých deťoch,[739] než pri práci, do ktorej som sa chytil. Trpím, strašne trpím, a len vtedy sa mi trochu obľahčí, keď sa niekde hodne vyplačem. Tento žiaľ zaiste je pôvodcom môjho neduhu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Či veľk. p. Novák[740] uznal tú prácu, ktorú som Vám bol z Cyrilla a Methoda vyznačil, za svoju? Neráčili ste mi dosiaľ o tom písať.

Z Martina je tu p. Štarke,[741] ktorý však v nedeľu odchodí. Celé dni sme pohromade. V pondelok dôjde za mnou Ľudmila Podjavorinská a zostane tu so mnou do 20., aby mi bolo veselšie. I z Prenčova čakám návštevu mojich dávnych priateľov, učiteľov tamojšej meštianskej školy. Ešte je tu asi 20 — 5 kňazov, ktorí zväčša bývajú v krásnom Augustínskom dome. Luhačovice sú veľmi pekné, ale zvlášte tým, ktorí sú zdraví a dôjdu sem na 1 — 2 dni. Tohoto roku bude tu asi 4300 hosťov. O desať rokov vraj počet ten musí vystúpiť na 10 000.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do múzeuma snáď už niektoré veci dávate prenášať. Bude s tým hodne práce.[742] Len aby Vám P. Boh dal zdravia a sily k tomu, lebo celé usporiadanie zaiste na Vás bude čakať.[743] Prial by som si naše múzeum potom vidieť, ale moja žiadosť sotva sa mi splní.

Vzal som so sebou i kus svojho rukopisu (písmeny P — Š), že ho budem tu opravovať, poťažne doplňovať, ale nemôžem. Ak by mi len horšie nebolo, nuž do Nového roku bude celkom hotový.[744]

Zostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudovít V. Rizner

[V Luhačoviciach] 7/IX. 1907

[Villa Lujsa]



[737] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.

[738] Pavol Blaho (nar. 25. 3. 1867 v Skalici — umrel 29. 11. 1927 v Bratislave) — lekár, synovec Pavla Blahu, rím.-kat. farára

[739] Ešte rok predtým, ako zomrela Elenka, zomrel na TBC (už ako vdovec) syn Braňo (nar. 11. 4. 1875). Počas štúdií na strojníckej škole v Přerove musel si privyrábať v továrni. Po vyučení za zámočníka odišiel do Prahy. Tam sa aj oženil, ale 14. 5. 1906 umiera v Zem. Pohradí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[740] Z Kmeťovho listu Riznerovi (30. 1. 1907) sa dozvedáme, že článok z Cyrilla a Methoda vzal si na starosť odpísať Kmeť, o čom upovedomil aj Nováka.

[741] Pravdepodobne ide o Pavla Štarkeho (nar. 16. 10. 1865 — zomrel 22. 1. 1947), pokladníka Matice slovenskej v Martine.

[742] Z rukopisného materiálu Emmy Goldpergerovej, kustódky SNM, dozvedáme sa aj o prácach spojených so sťahovaním zbierok do novej budovy SNM. Balenie sa začalo na jeseň r. 1906 a malo sa skončiť v auguste r. 1908, keď bolo múzeum slávnostne otvorené. (Porov.: Viliam Sokolík, c. d., s. 139 — 143.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[743] Usporiadania zbierok v novej budove múzea sa A. Kmeť už nedožil, lebo 16. 2. 1908 zomrel.

[744] Prípravu vydania BSP sledovala maďarská buržoázia veľmi nevraživo, ako o tom svedčí útok maďarských novín Vágvölgyi lap z 5. 8. 1906 a Riznerova obrana. (Porov.: Michal Potemra, Neznáme vyhlásenie Ľ. V. Riznera z r. 1906, uverejnené v Bibliografickom sborníku 1962, Matica slovenská, Martin 1962, s. 199 — 200.)