Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[289]
Dôstojný pane!
Aby sa to s odpoveďou neodtiahlo, teda za horúca chcem Vašej ct. žiadosti, nakoľko možno, vyhovieť.
O Novej Bani málo je po slovensky písané.[290] Niečo nájdete v Obzore r. V. 1867. č. 10; r. VI. 1868. č. 16 a XII. 1874. str. 44. Snáď i Trenkusov[291] článok „Národ slovenský tekovského Pohronia r. 1647 — 52“ v Let. M. sl. VI. 2. 1849, p. 26. v niečom Vám poslúži. V Sasinkovom Letopise V. r. 1881 uverejnené sú „Knihy Remesla Sukenyczkeho Slav. Král. a Bans. Mesta Novej Banny“.[292] Ipolyiho[293] Schem. historicus diec. Ners. myslím, že ráčite mať pri ruke.
Váš článok „Prostonárodní lekári naši“ uverejnený je v VIII. 1870. roč. Obzoru č. 28.[294]
Holčekov[295] životopis mohol by snáď napísať dp. J. Kohút, kubínsky. V Riegrovom slovníku[296] podaný je v stručnosti od dp. Chrásteka.[297] Viedenské Slov. noviny 1851. č. 18 a Cyr a Method[298] 1869 č. 22 tiež poskytnú dáta k jeho činnosti. Tomu, kto bude písať Holčekov životopis, vďačne poslúžim zoznamom článkov z pera H-ovho pošlých a po našich časopisoch uverejnených.
Rozvrhy, ktoré ráčite spomínať, nedošli. Minárik iste je zapriahnutý veľmi, lebo je ešte vždy pred skúškami a dp. Šujanskému[299] snáď nechce sa do toho.
Že môj Bošáčan p. Šándorfi[300] (Škrabánek) nášmu múzeu takú priniesol obeť, ma náramne potešilo. A či hneď prešla numizmatika do „Domu“? Že ste mňa ráčili obísť, dosiaľ ma trápi. Tak blízko byť, a nedôjsť. Nemôžem na to zabudnúť! Deň ten boli by sme zasvätili. Kedyže sa teraz už uvidíme!?[301]
Ja teraz cez pôst najviac som zapriahnutý. Bárs by už bolo po Veľkej noci! Málo času zbýva k prácam privátnym. Viac ho bude, keď sa deti rozpŕchnu, čo stane sa koncom mája. Do Vstúpenia bude sa ešte riadne vyučovať.
Za pozdrav od našich srdečná vďaka. Už na 2 týždne čakáme od nich list. Pripojený, prosím úctive, ráčte jim odoslať.
Tých 100 000 zl., čo ten Brezník má, mala by mať Vaša dôstojnosť! Zaiste by sa bol ešte tohoto leta „Dom“[302] rozširoval. Musí byť skučkom,[303] keď toľko nazhromaždil.
Ostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 29/III. 1897
[289] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený.
[290] Kmeť Riznerovi v liste z 26. 3. 1897 napísal, že sa mu dostal do ruky opis Novej Bane, ktorý by bolo treba v mnohom podopĺňať. Vyslovuje želanie, aby mu to Rizner mohol zistiť. O zbieraní správ o Novej Bani sa hovorí v ďalšej Kmeťovej korešpondencii, najmä s Fr. R. Osvaldom (list z 22. 3. 1897, 22. 7. 1897 — ASNM); a Karolom Dodekom (listy z 10. 3. 1897, 19. 3. 1897, 23. 3. 1897, 2. 4. 1897, 14. 2. 1900 — ASNM), A. Kmeťa Fr. Osvaldovi z 22. 7. 1897 ako aj list A. Kmeťa A. Halašovi (z 2. 11. 1897 — ASNM). Pozri aj: K. Dodek, Nová Baňa. Tovaryšstvo III, 1900, s. 221 — 238, K. A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa, s. 9, 51, 66, 138. K. Ruttkayová-Záturecká, Problematika…, c. d., s. 81.
[291] Andrej Trenkus (nar. 29. 2. 1836 vo V. Kozmálovciach — umrel 16. 6. 1886 v Litave) — rím.-kat. administrátor litavskej fary
[292] Knihy Remesla Sukenyczkeho Slav. Král. a Banského Mesta Novej Bany. Slovenský letopis 1881, s. 47 — 65.
[293] Arnold Ipolyi (nar. 20. 10. 1823 v Ipolyskej Keszi — umrel 2. 12. 1886 v Nagyváre) — Pôvodne sa volal Stummer. Bol rím.-kat. biskupom banskobystrickým, známym maďarským historikom, archeológom.
[294] Išlo o opísanie príbehu, ktorý Kmeťovi hovoril istý „starý Poganáš o mladom Novobancovi, ktorého besný pes pohrýzol a dáky Brežan vyliečil zelinami, medzi ktorými boli i niektoré z Dievčej skaly“. (Pozri list A. Kmeťa z 2. 4. 1897 K. Dodekovi (ASNM); Kata Ruttkayová-Záthurecká, Problematika…, c. d., s. 81.)
[295] Juraj Holček (nar. 5. 4. 1811 v Pudmericiach — umrel 4. 5. 1869 v Jásovej) — rím.-kat. farár na rôznych miestach. Už v trnavskom seminári bol národne uvedomelý. Bol horlivý prispievateľ do Štúrom založeného časopisu Slovenskje Národnie Noviny a jeho beletristickej prílohy Orol tatránsky.
Životopis J. Holčeka napokon napísal Štefan Závodník. Uverejnil ho v obrázkovom časopise Wojtech, ktorý vydával Andrej Radlinský, 1869, č. 6, vyšiel aj v časopise Cyrill a Method — Katolícke noviny pre Cirkev, Dom a Školu 1869, č. 22.
K otázke pozri aj Kmeťov list Riznerovi z 26. 3. 1897, 31. 3. 1897, 5. 5. 1899, Kmeťov list F. Kabinovi zo 4. 12. 1899 — ASNM, ako aj K. A. Medvecký, Život Andreja Kmeťa…, c. d., 21, 55; K. A. Medvecký, Diela Andreja Kmeťa…, c. d., s. 267.
[296] Michal Chrástek vypracoval pre Riegerov slovník viac príspevkov vzťahujúcich sa na Slovákov.
[297] Michal Chrástek (nar. 29. 5. 1825 v Novom Meste nad Váhom — umrel 28. 6. 1900 vo Sv. Kríži nad Hronom) — rím.-kat. farár, dekan; prvý tajomník Matice slovenskej. Zastával aj funkciu protokolistu biskupskej kancelárie, prefekta seminára. Bol aj profesorom cirkevných dejín.
Už ako klerik bol literárne činný. Zbieral životopisné údaje a zaujímal sa o písomnosti Slovákov. Redigoval Cyrilla a Methoda, Letopis Matice slovenskej. Písal často do Národných novín, Orla tatránskeho, Cyrilla a Methoda, Slovenských novín, Sokola, Pešťbudínskych vedomostí, Kazateľa, Tovaryšstva, do rôznych kalendárov a almanachov.
Jeho knižnicu zachránil Andrej Kmeť. Boli v nej vzácne rukopisy, ako Tomášikov cestopis a i. (Porov.: V. Sokolík, Z bojov o pokladnicu slovenskej kultúry. Knižnica Národného domu a Muzeálnej slovenskej spoločnosti 1890 — 1927, s. 96 — 97, 115; Karol Medvecký, Život Andreja Kmeťa…, c. d., s. 89.)
M. Chrástek patrí medzi prvých zostavovateľov slovenskej retrospektívnej bibliografie do r. 1860.
[298] Cyrill a Method. Katolícke Noviny pre Cirkev, Dom a Školu, vychádzali od r. 1857 — 1870. Zodp. red. a vyd. v r. 1851 bol dr. Andrej Radlinský. (Porov.: Michal Potemra, Bibliografia…, c. d., s. 65 — 66.)
[299] Pozri aj Kmeťove listy Riznerovi z 29. 1. 1897, 26. 3. 1897 — LAMS.
[300] Pozri aj Kmeťov list Ľ. Riznerovi z 21. 1. 1897 — LAMS.
Zo záznamov v Denníku Ľ. V. Riznera zo dňa 30. 1. 1897 sa dozvedáme o Kmeťovom liste, v ktorom Riznerovi oznámil radostnú správu, že s Halašom a Socháňom chodili po okolí Nitry a zastavili sa aj v Lopašove u farára Šándorfiho, ktorý múzeu v Martine daroval numizmatickú zbierku v cene 1000 zl. a keramiku v cene asi 200 zl. A. Kmeť v liste Riznerovi z 31. 3. 1897 Šándorfiho charakterizoval takto: „P. Šándorfi je chlapina naša…“
[301] Kmeť mal v pláne zastaviť sa aj u Riznera, ale sa oneskorili. V liste spomína, že sa zastavili aj v Maduniciach, kde vykutali stôl, stoličku a posteľ z duba Hollého, pod ktorým básnieval a že pre martinské múzeum veci zaopatriť bol poverený Šimko. (Pozri list A. Kmeťa Ľ. Riznerovi z 31. 3. 1897, LAMS.)
[302] Ide o Národný dom v Martine, ktorého miestnosti sa z roka na rok preplňovali zbierkami.
[303] Skučko — nárečové slovo z niektorých oblastí Slovenska; horlivý sporivec, zatajujúci svoje úspory.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
