Zlatý fond > Diela > Listy Andrejovi Kmeťovi


E-mail (povinné):

Ľudovít V. Rizner:
Listy Andrejovi Kmeťovi

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov


 

14

[205]

Dôstojný a vysokoučený pane!

Aby sa mi to s odpoveďou zase dajak neodtiahlo, priberám sa k nej za horúca.

S myšlienkou, aby sa v nádejnom časopise muzeálnej spoločnosti zo starších časopisov a kníh slovenských povyberané prírodovedecké a vôbec vedecké článočky uverejňovali, úplne súhlasím, lebo s myšlienkou touto som sa už i ja počal zaoberať, čítajúc v „Természettud. K.“[206] článočky pod nápisom „Régi magyar megfigyelések“[207] uverejňované. Len to je chyba, že my tých starších časopisov máme málo; ale myslím, že nebude od veci, keď si jedno-druhé i z novších ročníkov povyberáme. Od dneška teda, keď na niečo takého narazím, doslovne vypíšem. Banujem, že som to už dávnejšie nezačal robiť.[208]

Jozefa Čižmářa[209] poznám od troch rokov. Asi za pol roka zamestnaný bol v lekárni novomestskej. Stade prišiel nás navštíviť. Keď som sa s ním bližšie oboznámil, dochádzaval častejšie. Poznám v ňom mladíka činného, ideálneho, lenže chvíľami veľmi roztržitého a so svojím povolaním veľmi nespokojného. Slováci však majú v ňom nielen priateľa, ale i ctiteľa. Náruživým zberateľom bol v kraji našom „ľudových pokladov“. Práce tohoto oboru uverejnil v Českom lide[210] a v Časopise Matice moravskej.[211] Skutočne, ja upravil som mu jednotlivé výpovede do nárečia bošáckeho. Ach, ale aká z toho povstala miešanina! On pri odpisovaní nepozoroval, sadzač pri sádzaní, korektor pri korigovaní — nuž teraz veru nenie to ani dosť málo správnou bošáčtinou podané. Korektúra mala mne byť poslaná.[212] Z N. Mesta prešiel do Sarajeva, stade do Spiša a teraz — ak sa nemýlim — je v Sučanoch. Mne nepísal od vtedy, čo odišiel zo Sarajeva, ba neposlal mi ani len odtisk z toho, čo uverejnil v čas. Mat. moravskej. Mal som v ruke ex., ktorý dostal p. senior od svojho zaťa Jurkoviča[213] z Turian. Boh zná, či by sa hodil za kustosa. Náš kustos mal by mať v moci i reč maďarskú, kdežto Čižmář poníma „jano pod kívať“ = jó napot kivánok,[214] viac nevie z tej samospasiteľnej. Nuž a či sa už smie pomýšľať i na kustosa?

Prejdime k miestopisu Slovenska. Z pripojeného zväzku vidí dôstojnosť Vaša, v akom spôsobe zamýšľal som zostaviť „topografický slovník Uhorska“.[215] Takých zväzkov jesto dosiaľ šesť.[216] Ale tejto myšlienky som sa už vzdal; preto povyberám všetky lístky, ktoré nevzťahujú sa na Slovensko, a pomaly budem ich nahradzovať názvami obcí atď. na Slovensku jestvujúcimi. Vzdal som sa myšlienky tej preto, že jej prevedenie presahujú sily jednotlivcov. To dalo by sa prekonať behom rokov len spojenými silami: „topografický slovník Slovenska“ tiež požaduje spojenie síl, ale predsa len dalo by sa za dlhšiu dobu niečo vykonať i jednotlivcovi, zvlášte keď by k tomu mal hodne prameňov. Slovník ten nesmel by byť veľmi obšírny (ale ani stručný), lebo stručný nevyhovoval by potrebe, kdežto obšírny nenašiel by nakladateľa. „Pramene“, ktoré Vám tiež ku prezretiu posielam, veľkú službu preukážu zostavovateľovi tohože slovníka, ale ja som ich zobral zvlášte pre tých, ktorí by chceli písať monografie jednotlivých miest lebo dolín, akou je na pr. naša bošácka.

Dľa môjho zdania, nám by bol predbežne potrebný len trojrečový menoslov obcí čisto-slovenských, a tých snáď, v ktorých býva pri väčšom počte Neslovákov najmenej 50 — 100 duší slovenských. Pre takýto menoslov museli by sme si vyhľadať v každej stolici aspoň jednoho pracovníka, ktorý potom už musel by vo všetkých kútoch stolice nájsť ľudí, ktorí by mu jedno-druhô zdelili, vysvetlili. Ja by som prevzal stolice: trenčiansku, nitriansku a prešporskú. Pomocou svojich priateľov a pomocou najnovšieho „Helységnávtáru“[217] dalo by sa všetko dôkladne zozbierať a zostaviť. Ale po samom predku museli by sme si dať vytlačiť niekoľko tisíc ceduliek, z ktorých hlavný pracovník dostal by potrebné množstvo; tieto ceduľky by dôkladne vyplnil alebo iným vyplniť dal a poslal tomu, kto by prevzal na seba ich konečné usporiadanie. Mali by sme o to požiadať dôst. p. Šujanského.[218] Pripojujem niekoľko takých ceduliek už vyplnených. Ráčte ich posúdiť a prípadne i doplniť. Ceduľky by som preto odporúčal, že sa dá materiál snadnejšie usporiadať, lebo menoslov nebol by zostavený dľa stolíc, lež alfabetickým poriadkom z celého Slovenska, lebo len v takomto, povedzme, slovníku miestnych mien, dalo by sa všetko snadno vyhľadať. Pri maďarských a nemeckých menách obcí poukazovalo by sa na meno slovenské. Na príklad: Berencsfalu, v. Prenčov, Königsberg, v. Baňa Nová atď.

Toto by bol môj náhľad o nádejnom menoslove. Na tento spôsob zamýšľal i dr. Czambel zostaviť slovník topogr. celých Uhier, ale od úmyslu ku skutku to dosiaľ neprišlo.

Teda brat Kupčok zberá vo svojom okolí starožitnosti, P. Boh pomáhaj! Môj syn[219] priniesol z Přerova kus zuba z predp. slona.[220] Zase niečo pre naše múzeum. I ja mám dosť pekný ex. z Beckova.[221] Zub z Moravy nájdený je v Podmoklí u Přerova.

Po neb. Hečkovi[222] dostal som asi 10 kgr. rukopisov.[223] Poslal ich jeho syn. Ale temer všetko (pomimo kázní) je už uverejnené.

Pripojený list, prosím, ráčte odoslať na dolnú faru. (Nepriložil som.)[224]

Značím sa s výrazom úcty a vrelého pozdravu, dôstojnosti Vašej oddaný sluha

Ľud. V. Rizner

v Zem. Podhradí dňa 24. sept. 1895


[205] Dvojlist 23 × 14,5 cm; neuverejnený.

[206] Természettudományi Közlöny (Prírodovedný vestník) — Prvý ročník vyšiel v r. 1869 (MS ČC 14).

[207] Staré maďarské výskumy.

[208] A. Kmeť v liste zo dňa 20. 9. 1895 informoval Riznera, že v prírodovedeckom vestníku Természettudományi Közlöny, pod nadpisom Régi magyar megfigyelések (Staré maďarské výskumy) uverejňujú zo starých maďarských časopisov a kníh prírodovedecké poznámky. Kmeť ho žiadal, aby z „vehlasných ceduliek“ značil staré veci slovenské, nielen prírodovedecké, ale vôbec vedecké. Problém bol však v nedostatku starších časopisov.

[209] Jozef Čižmář — lekárnik vo Vyzoviciach (rok pracoval v novomestskej lekárni) sa listovne 20. 9. r. 1895 ponúkol A. Kmeťovi za kustóda pre martinské múzeum, odvolávajúc sa v liste na priateľstvo s Ľ. V. Riznerom (Porov.: Ľ. V. Rizner, Denník, zápisník z 22. 9. 1895, s. 249.)

[210] Český lid — Sborník věnovaný studiu lidu českého v Čechách, na Moravě, ve Slezsku a na Slovensku. Redaktoři: části anthropologické a archeologické dr. Lubor Niederle. Části kulturně-historické a ethnografické dr. Čeněk Zíbrt. Praha, F. Šimáček 1892 — 1935, roč. I. — XXXII. Obnov. N. Ř. I. — VIII. 1946 — 1953. (Porov.: Ľ. V. Rizner, Denník, s. 333)

[211] Časopis Matice moravské. Brno 1869 — 1950, roč. I. — LXIX.

V r. 1894 (XVIII.) je napr. uverejnený článok od J. Čižmářa. O domácím lékařství lidu slovenského. (Porov.: Milada Wurmová, c. d., s. 20.)

[212] Čižmář robieval každú nedeľu výlety do moravskolieskovskej a bošáckej doliny, aby zbieral čary a povery slovenského ľudu, ako i jeho prostonárodné liečenie obyčajných chorôb.

[213] Vladimír Jurkovič (nar. 12. 10. 1865 na Turej Lúke — umrel 14. 4. 1943 v Modre) — manžel dcéry Ľ. Holubyho — Ľudmily (nar. r. 1871 v Podhradí — umrela 1. 2. 1895 v Turanoch)

[214] Maď. Dobrý deň prajem.

[215] Materiál k topografickému slovníku zvlášte hor. Uhorska, pozostávajúci z opisu miest, mestečiek, dedín, osád, hradov, vrchov, riek atď., s podrobnosťami štatistickými a dôležitejšími dátami historickými, umeleckými, archäologickými, národo-hospodárskymi a prírodníckymi. Z rozličných prameňov sberaných od r. 1880. Zv. I. — VI., 2500 lístkov, LAMS.

Pri každom mieste uvádza jeho polohu, počet obyvateľov atď. Rizner uvádza i súpis literatúry. Pri práci oceňoval pomoc Jána Kedroviča z Bielíc, Stanka Zocha z Hontu. (Porov.: Elena Jendreková, c. d., s. 82.)

Kmeť sa už 20. 9. 1895 Riznera pýtal, v akom stave je Miestopis Slovenska a prosil ho, ako i v predchádzajúcich listoch, „aby sa voľačo zhotovilo, kým žijú Algőver, Sasinek, Kohút v D. Kubíne atď.“

[216] V liste 27. 9. 1895 Kmeť na to reaguje s uznaním: „Takých zväzkov jesto dosiaľ šesť. Lakonická sada; krátkych päť slov: a čo tie hovoria!“

[217] Maď. Zoznam obcí.

[218] V súvislosti s Riznerovým návrhom, že budú potrebné opisy obcí po jednotlivých stoliciach, Kmeť Riznerovi odporúčal, aby spolu so Šujanským zostavil „hlavu k tým popisom, aby výkazy mali jednu tvárnosť, čím by bola obľahčená práca spracovateľovi…“ V tejto súvislosti Kmeť Riznera upozorňuje, aby len Šujanského posúril „lebo ten rád odkladá a nerád dáva odpovede“.

[219] Rizner po návrate syna Branka z Přerova (praxoval u Kokorovej firmy) obrátil sa s prosbou o jeho umiestenie na syna bývalého mošovského richtára J. Čajku v Prahe (okrem toho prostredníctvom Šubrta, Urbánka, Suchánka), ktorého pričinením, ale i príhovorom Šubrta a Urbánka u riaditeľa Heringa bol prijatý do Ringhofrovej továrne, kde pracoval aj Ing. Čajka.

[220] Išlo o zub predpotopného slona (Elephans primigenius), ktorý dostal Branko Rizner od nejakého priateľa v Přerove. Zub našli v Předmostí pri Přerove, kde bolo svetoznáme nálezisko z doby diluviálnej (predpotopnej). Podobne sa tu našlo množstvo mamutích klov a kostí (vlčích, konských, sobích, medvedích), čeľusť ľudská i veľký počet nástrojov z kremeňa.

[221] Podľa Riznerových záznamov v Denníku z 23. 9. 1895 zub z Beckova v Riznerovej zbierke bol zachovalejší ako zub z Předmostí pri Přerove.

[222] Pavol Hečko (nar. 8. 6. 1825 v Dolnom Srní — umrel 24. 6. 1895 v Hodruši) — ev. a. v. farár. Pracoval aj literárne, najmä v odbore pedagogiky. Prispieval do rôznych slovenských časopisov.

Okrem 3 zverejnených listov v Literárno-historickom sborníku (1947), na s. 236 — 243, ktoré písal Rizner Pavlovi Hečkovi (14. 12. 1876, 14. 8. 1872, 22. 9. 1877) poznáme dva Hečkove listy, ktoré písal Riznerovi z Hodruše v r. 1877. Jeden je odpoveďou na Riznerov plán bibliografie a druhý je žiadosťou o súpis literatúry, ktorá by sa hodila pre žiacke knižnice (školské). Hečko dal Riznerovi aj jemu písané listy štúrovcov (LAMS).

[223] Okrem asi 10 ročníkov kázní išlo o rukopisy zväčša z rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych uverejnené v slovenských a českých časopisoch. (Porov.: Denník Ľudovíta V. Riznera, zápis z 12. 9. 1895, s. 243.) Tieto rukopisy mal Rizner zachrániť pre knižnicu Slovenského Národného domu v Martine. V korešpondencii bolo niekoľko Hurbanových listov, listy, ktoré písal Vajanský, Hložanský a Záborský. Medzi rukopismi boli aj nemecké a maďarské, niektoré boli preložené z poľštiny.

[224] Slová „Nepriložil som“ Rizner dopísal ceruzkou.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.