Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
[528]
Dôstojný pane!
Potešilo ma, že som Vám svojimi, nachytro sklepanými klapanciami, spôsobil veselú hodinku. Po jich odoslaní mrzelo ma, že som Vám takú hlúposť poslal; no teraz už nebanujem, keď ráčili ste mi zdeliť, že ste sa chutno smiali. Veď to bol jediný cieľ týchto veršov.[529] Že chcete s nimi do Černokňažníka?[530] Ponechávam to na Vašej vôli; len by som prosil, ak už majú byť uverejnené, aby boli uverejnené bezmenne. Ostatne, i toto ponechávam Vašej vôli. Ale či sa čitateľstvo nepozastaví na neestetickom verši? O jakomsi horno-semerovskom nápise[531] je čosi od Sasinka v Sokoli V. 1886. č. 8.
So Sasinkom budem hotový za 2 — 3 dni. Mám toho už 45 husto napísaných listov kartových. Dalo mi to hodne práce, keď musel som to temer všetko zo svojich materiálov na lístky napísať, usporiadať a znovu prepísať. A keby som bol mohol ešte vyčerpať české, nem. a maď. časopisy, do ktorých prispieval![532]
Zdeľujem Vám radostnú správu. Č. Ak.[533] vo svojom valnom, na Ondreja vydržiavanom, zhromaždení, odhlasovala mi 400 korún, ktoré dostanem na leto, aby som mohol ešte navštíviť Viedeň, Nitru a Pešť. Teda tí páni predsa zadržali dané slovo! Už len aby som bol zdravý, žeby som dielo čím skôr ukončiť mohol. Teraz už pevne verím, že Č. A. dielo vydá.
P. kaplán Buday[534] necíti sa tu dobre, a keby vraj mňa tu nemal, nuž by musel zutekať. Dp. Kollár už v druhom liste vyzýva ho, aby od Nového r. prevzal red. K. novín. Mám ho k tomu i ja. Strojí [sa] do Nitry k p. biskupovi. K. novinám nemalo by sa dať zaniknúť. Majú peknú históriu za sebou.
P. kaplán Medvecký[535] poslal mi kopu maď. časopisov (jednotlivých čísel), v ktorých sú obsažené histor. články p. Matunákove.[536] Ide mi veľmi poruke. Ale už nebudem ho trápiť, aby nezunoval.
Teda kosti Ľud. Štúra[537] sú v múzeume? To mi je novinkou. Jakosi veľmi zadrapujú sa do nás tí páni.[538] Len aby sa nesplnili slová p. Holubyho. „Keď si toho hodne nazberáme, potom nám to zoberú!“ A preto p. H. nerád čo dáva do múzeumu.[539] Žeby niečím prispel na novú budovu, o tom ani reči.[540] Ostatne, ani nemá skade.
Trpievam zase častejšie na hlavy bolenie. Včera myslel som, že mi ju roztrhne! Najviac ma to mrzí, že nemôžem pracovať. Len keby už bolo po oblátkach, sviatkoch a kolede!
Ostávam so srdečným pozdravom, dôstojnosti Vašej s úctou oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 12/XII. 1901
[528] Dvojlist 17,5 × 11,2 cm; neuverejnený.
[529] K 60. výročiu narodenia poslal Rizner Kmeťovi veršíky, určené k tejto príležitosti. Kmeť v liste z decembra 1901 sa veľmi pochvalne o nich vyjadroval. Veršíky požičal aj Kuchtovcom v Prenčove (dcére V. Ľ. Riznera) a Osvaldovi.
[530] Kmeť v liste Riznerovi zo 17. decembra 1901 (LAMS) si pýtal dovolenie, aby verše mohol poslať do Černokňažníka. Gratulačné veršíky v Černokňažníku vyšli. (Černokňažník. Humoristicko-satirický časopis. Vychádzal v Martine od r. 1877 — 1910.)
[531] A. Kmeť sa v liste zo dňa 7. 12. 1901 zmieňuje, že 25. novembra bol odobrať cyrilský nápis z „Hornosemerovského kostola, o ktorom je reč v Radlinského ,Slovesnosti‘ III, r. 1865, str. 307…“
[532] O zozname Sasinkových prác Rizner zároveň (12. 12. 1901) písal pravdepodobne Vajanskému alebo Škultétymu, že by sa mohol začať uverejňovať v prvom čísle 6. ročníka Slovenských pohľadov.
[533] Č. Ak. = Česká akadémia v Prahe.
[534] Rizner v liste Karolovi Nečesálkovi (1. 12. 1901) píše, že Budaya hneď po príchode navštívil a že od toho času sa stále schádzajú (ASSV, odpis v LAMS).
[535] Kmeť 17. 12. 1901 Riznerovi oznámil, že ku Katolíckym novinám Medveckého povzbudzoval on, aby bol spolupracovníkom J. Budayovi pri ich redigovaní.
[536] Michal Matunák (nar. 17. 7. 1866 vo V. Šuranoch — umrel 5. 12. 1932 v Kremnici) — rím.-kat. farár v Brezne, mestský archivár v Kremnici. Literárny a vedecký pracovník. Písal do časopisu Századok a iných časopisov.
[537] Ľudovít Štúr (nar. 29. 10. 1815 v Uhrovci — umrel 12. 1. 1856 v Modre) — vodca a hlavný organizátor národného a politického hnutia v prvej polovici 19. storočia, kodifikátor terajšej spisovnej slovenčiny, spisovateľ, filozof.
Kmeť v liste zo dňa 17. 12. 1901 Riznerovi vysvetľuje, že nejde o kosti Štúrove, len o prestrelený hnát, ktorý je „od prvopočiatku v Dome a patrí spoluvlastníkom“.
[538] V liste zo 7. 12. 1901 Kmeť Riznerovi písal, že vrchnosť sa zadrapila i do toho, že v múzeu sú uložené kosti „chýrneho agitátora“ a „z toho budú ťahať konzekvencie…“. Výraz agitátor Kmeť pokladá za urážlivý a píše: „… my ctíme si ho nie ako agitátora, ale sťa zakladateľa našej spisovnej reči“.
[539] Kmeť v tejto súvislosti Riznerovi 17. 12. 1901 napísal: „A nenie to jedno, či nám zhabú múzeum, alebo on rozmrhá muzeálne predmety po šírom svete? Len škoda, preškoda, že mrchavých prorokov, vlastne, skupáňov máme, celý velikánsky — holubinec! A čo by to bola za činnosť naša, keď by — neklala oči?! Hurrá! Do predku, smelo a bodro!!! Nech berú, keď majú; nech len majú čo! Beda nám, ak nám nebudú mať čo brať!“
[540] Kmeť Riznerovi 7. 12. 1901 napísal, že na novú muzeálnu budovu neprichádzajú nijaké príspevky. Pýta sa, či by nemohol napr. Holuby prispieť sumou 1000 korún a dokladá: „… ak nenájde sa nás aspoň 80, čo dáme po 1000 korún, nie sme národ, ale háveď.“
— básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam