Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[359]
Dôstojný pane!
Pre práce, aké sa v posledných dňoch na moju šedivú hlavu navalili, nestačil som Vám na posledný ct. list odpovedať.
Adresy tých pánov sú nasledujúce: Adolf Heyduk,[360] spisovateľ v Písku (Čechy), dr. Žigmund Winter,[361] profesor na čes. akademickém gymn. v Prahe a Fr. Bartoš,[362] prof. na penzii v Mlatcové u Zlína na Morave.
P. dr. Pastrnek píše mi odo dňa 24. apr. toto: „Dnes napsal jsem doprovození Vaší žádosti a zaslal oboje k rukám praesidenta třetí třídy č. Akademie.[363] Doufam jistotně, že žádost Vaše bude příznivě vyřizena. Avšak bylo by dobře, kdyby napr. p. Francisci[364] a ještě někdo jiný dopísali v té věci pp. Bartošovi, Winterovi a Heydukovi, aby i oni co nejhorlivěji se Vás ujali a vymohli, abyste nyni dostal náležitou podporu na dokončení obou spisů a pak aby Akademie oba spisy svým nákladem vydala. Co se týče ceny vědecké obou Vašich spisů, odvolávejte se jen na mně a na Jar. Vlčka. Já jsem to právě všechno Akademii psal. Ale čím více bude přímluvců Vašich, tím bude, jako je to všude, pro Vás lépe.“
Pán Francisci písal menovaným pánom už 1. t. m. a odporučil ma, ako vedel najlepšie. On zná dobre moje práce „Rukoveť k lit. slovenskej“ a „bošácky dial. slovník“. Zdá sa mi, že i Vy ráčite ich znať, a že zvlášte prvé dielo má pre nás veľkú dôležitosť. Nuž, prosím, ráčte ma podobne vrele odporučiť,[365] lebo ak podporu nedostanem, vtedy „Rukoveť“ nebude mi možno dokončiť, keď niet už peň. prostriedkov, aby som mohol, ako kedysi, ročne k tomu cieľu i dvesto zlatých obetovať.
O tom Holčekovi[366] dokedy mi ráčite dať termín?
S.[367] dnes konečne zase písal a prosil. Keď na mnohé moje listy neodpovedal, teda aprílové číslo nezostavil som. No nechcejúc oškodovať t. r. predplatiteľov, píšem mu, že číslo 4. a 5. bude môcť vyjsť v posledných dňoch májových naraz. Navrhujem mu, aby to v budúcom čísle Slov. listov oznámil.
Ale čo, keď okrem čl. dr. Wagnerovho[368] ani literky nemám pre toto duplované číslo! Tuším, prídem o rozum. No, čo teraz?
Viac nestačím.
Ostávam so srdečným pozdravom, dôstojnosti Vašej so všetkou úctou oddaný sluha
Ľudovít V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 6/V. 1899
[359] Dvojlist 22,5 × 14,5 cm; neuverejnený. Na prvej strane listu pretlač „Obzor“.
[360] Adolf Heyduk (nar. 7. 6. 1835 v Rychmburku — umrel 6. 2. 1923 v Písku) — významný český básnik zo skupiny almanachu Máj
[361] Zikmund Winter (nar. 27. 12. 1846 v Prahe — umrel 12. 6. 1912 v Reichenhalle, Rakúsko) — český kultúrny historik.
Bol profesorom dejepisu. Už počas štúdií pomáhal pri prácach mestskému archivárovi prof. Emlerovi.
Písal do rozličných časopisov — Světozoru, Zlaté Prahy, Lumíru, Zvonu, Hlasu národa, Osvěty, Časopisu českého museum. Jeho diela tvoria archívne štúdie 16. a zač. 17. stor. Písal okrem toho rozprávky aj romány. Najväčším jeho dielom je Mistr Kampanus.
[362] František Bartoš (nar. 16. 3. 1837 v Mlatcove pri Zlíne — umrel 11. 6. 1906 v Mlatcove pri Zlíne) — český filológ a folklorista, od r. 1884 bol menovaný dopisujúcim členom Kráľ. učenej spoločnosti českej v Prahe.
Mimoriadny význam majú jeho diela o moravských nárečiach Dialektologie moravská, Dialektický slovník moravský. Prácami o poverách, zvykoch, obyčajoch, povahe sa stal priekopníkom moravskej etnografie a folkloristiky (Lid a národ, Moravský list, Naše deti). S Bartošovým pedagogickým pôsobením súvisí aj spracovanie čítaniek a príručiek pre stredné školy.
[363] Adolf Heyduk J. Franciscimu 14. 7. 1899 oznámil, že prezident akadémie Hlávka súhlasí, aby akadémia vydala Riznerov spis. „Ať tedy pan autor pošle spis svůj pánu prof. Ant. Truhlářovi, sekretáři 3 třídy Akademie s žádostí, aby spis předložil Akademii.“
Na zadnej strane listu napísal J. Francisci Riznerovi (na vedomie): „Posielam Vám tento práve obdržaný list p. Heydukov, a urobte následkom neho, čo za dobré a k cieľu vedie uznáte.“ (ASNM).
[364] Ján Francisci (nar. 1. 6. 1822 v Hnúšti — umrel 7. 3. 1905 v Martine) — hlavný župan Liptovskej stolice, čestný predseda Matice slovenskej. Bol spoluzakladateľom celonárodného spolku Tatrín. V r. 1861 dostal povolenie vydávať Pešťbudínske vedomosti, ktoré viedol do 18. 9. 1863. V šesťdesiatych rokoch bol predsedom výboru pre utvorenie Matice slovenskej.
Francisci pomáhal Riznerovi. Posielal mu súpisy kníh vytlačených v KÚS-e za roky 1870 — 1874 (je vložený v II. časti Rukoväti).
[365] Odporúčanie Kmeť potvrdzuje v liste zo dňa 5. 5. 1899. Píše však skromne, že on „málo zavážil“.
[366] Kmeť v liste Riznerovi (26. 5. 1899) napísal, že po skončení práce so starožitnosťami a „bralcom Krupinským“ chytil sa do životopisu Holčekovho, že hľadá listy a odpovede s dátami týkajúcimi sa jeho života. Kmeť ďakuje Riznerovi, že mu pripomenul článok, pre ktorý bol Holček „u Františkánov v Ostrihome zatvorený“.
Kmeť upozorňuje Riznera, aby pri vypisovaní údajov o Holčekovi obrátil pozornosť aj na maliara Noëla, ktorého Holček objavil. Podobne objavil aj ďalšieho chlapca. (Pozri list A. Kmeťa Ľ. Riznerovi z 5. 5. 1899 a 26. 5. 1899 — LAMS a Riznerov list Kmeťovi zo 6. 5. 1899 — ASNM.)
[367] Roz. Karol Salva.
[368] Ján Wagner (nar. 3. 7. 1864 v Slovenskom Pravne — umrel 18. 10. 1930 v Bratislave) — po prevrate hlavný riaditeľ Slovenskej poisťovne v Bratislave. Významný národný, publicistický a literárny pracovník, s ktorým Rizner spolupracoval. Bol aj redaktorom Sveta, ktorý prinášal poučné články zo všetkých odborov vedy.
Wagner prispieval aj do Obzoru, do rubriky Život a príroda. (Porov.: Ľ. V. Rizner, Denník; zápis z 9. 2. 1896, s. 278; a zápis z 29. 7. 1890, s. 174.)
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
