Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[516]
Dôstojný pane!
Nevediac, že 19. t. m. ráčili ste sláviť svoje 60. narodeniny, vystal som z radu tých, čo Vám blahoželali. Až Vaše verejné poďakovanie v N. novinách otvorilo mi oči. Myslím však, že dobre priať niekomu nikdy nenie neskoro. Po 19. nov.[517] nastáva 30. november; tam Vaše narodzeniny, tu Vaše meniny. Teda volám dôstojnosti Vašej z úprimného srdca to, čo privolávali Vám naše „Národnie“; Daj Boh ešte mnoho blahých liet!
Prebehlo už hodne času, čo som Vám posledne písal. Že sa však s Vami veľmi často v duchu obraciam, zaiste ráčite mi uveriť. Za posledné tri mesiace, neviem, či som desať listov napísal a i tie týkali sa len mojich prác.
Posledne prišiel som do potyku s pp. K. Medveckým[518] a K. Nečesálkom,[519] ktorí boli ma požiadali o jedno-druhé; a keď podali mi prsty, schytil som jich za ruku. I jeden i druhý teraz veľmi pilne zberajú pre mňa bibliogr. materiál. Mám z nich radosť. P. K. Medveckého vraj Vy ráčili ste na mňa upozorniť. No mňa veľmi teší, že som sa s týmto mužom oboznámil.
Pred týždňom došiel do Bošáce za kaplána p. J. Buday.[520] Dávno nebolo v Bošáci kaplána nášho zmýšľania. Teším sa mu!
Pietor[521] vyzval ma, aby som pre Vianočné číslo N. novín zostavil Prehľad literárnej činnosti Sasinkovej.[522] Podvolil som sa, a hneď dal som sa do práce. Potrebujem k tomu 10 — 12 večerov, lebo teraz nemám už kedy vo dne pracovať. Len neviem, či sa to bude môcť všetko v Jednom čísle uverejniť. Dôst. p. Sasinek bude sláviť 50-ročie svojej literárnej činnosti. Škoda, že z príležitosti tejto nechytili sme sa k vydaniu dajakého almanachu.
Čerpám práve z časopisu Vojtecha.[523] Prichodia tam i Vaše práce. Vojtecha zaplňovali prácami zväčša členovia cirk lit. školy ostrihomskej. Mnoho prác je len začiatočnými písmenami podpísaných. Či nevedeli by ste mi zdeliť, kto boli údami tejto školy? Kto je J. z Rybníčka, J. Kožuchovič? J. Kriváňsky? Mnoho prác podpísaných je takto: G. G., k. š, s.[524] K. B. v B. B. Vavrinec zdá sa mi, že je J. Košiak.[525] I P. M. často prichodí. Či K. Cimboray[526] je pravé meno? Snáď jedno-druhé budete vedeť.[527]
Laňajšie boľasti v krížoch zase vrátili sa. I v okolí srdca tlačí ma to viac než v lete. Musím zase k lekárom utiekať sa o pomoc. Len keby spomohli!
Vnučky skáču ani srnky. Chodia do školy. Zvlášte mladšia veľmi často Vás spomína. Tá je vtipnejšia než staršia. Poslúchajú dobre. S našimi teraz už len Mariška korešponduje, keď ja nestačím. No musím jim už aj ja niekedy písať, aby sa nedomnievali, že sa snáď hnevám. Príležitostne, prosím, ráčte jim zdeliť môj pozdrav.
Musím prestať, lebo treba ísť do školy.
Ostávam so srdečným pozdravom a hlbokou úctou, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 28/XI. 1901
[516] Dvojlist 17.5 × 11,2 cm; neuverejnený.
[517] Porov.: Národnie noviny, 19. novembra 1901, č. 136, s. 4., rubriku Chýrnik.
[518] Karol Anton Medvecký (nar. 8. 6. 1875 v Oravskom Podzámku — umrel 11. 12. 1937 v Bojniciach) — rím.-kat. farár, bojnický prepošt, historik a etnograf. Dňa 30. októbra 1918 ako tajomník Revolučného Národného zhromaždenia podpísal Martinskú deklaráciu.
V r. 1926 ho zvolili za predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Bol redaktorom Časopisu, ako aj Sborníka Museálnej slovenskej spoločnosti. Riznerovi dával informácie, čo sa tlačí v Jörgesovej tlačiarni a dešifroval mu pseudonymy. Poslal mu životopisy (Matunákov, Strakovičov aj svoj — 26. 10. 1901, ASNM.)
Vydal Krátke dejiny katolíctva na Slovensku (1920), Cirkevné pomery katolíckych Slovákov v Uhorsku (1920), Andrej Kmeť (1913), monografiu Detva (1905), Sto slovenských ľudových balád (1923), Slovenský prevrat (zv. I. — IV.), Z mojich rozpomienok k šesťdesiatinám (1935), Cesta po Juhoslávii (1921), Moja cesta do Francúzska a Anglicka (1925).
[519] Karol Nečesálek (nar. 26. 9. 1865 v Šaštíne — umrel 7. 8. 1936 v Bratislave) — kaplán v Borskom Sv. Mikuláši, neskôr generálny vikár v Trnave, čestný predseda Spolku sv. Vojtecha. Kmeť v liste 7. 12. 1901 Medveckého a Nečesálka hodnotí takto: „Medvecký je výborný mladý muž, ktorého veľmi, veľmi ľúbim. Písal mi, že Vám podal bibliografické dáta. Ale i Nečesálek je šľachetnejší, než jeho farár.“
[520] Jozef Buday (nar. 28. 1. 1877 v Trenčíne — umrel 16. 11. 1939 v Leopoldove) — rím.-kat. farár, kanonik v Nitre. Bol riadnym profesorom cirkevného práva na Teologickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.
V r. 1926 bol podpredsedom poslaneckej snemovne a spolupracovníkom A. Hlinku. Angažoval sa politicky. Dňa 18. 1. 1939 otváral slovenský snem. Bol podpredsedom HSĽS, horlivým pracovníkom Spolku sv. Vojtecha, vyznamenaný juhoslovanským rádom Sv. Sávu III. triedy a cirkevným Pro fide et ecclesia in Russia Merito. (Pozri aj Kmeťove listy Riznerovi zo 7. 12. 1901 a 6. 12. 1905.)
[521] Ambro Pietor (nar. 15. 10. 1843 v Bobrovci — umrel 3. 12. 1906 v Martine) — dlhoročný redaktor Národných novín a Národného hlásnika, publicista, buditeľ. Napísal práce Nápor — Odpor, Ako postupovala maďarizácia v Uhorsku a čo s tým súvisí (1905).
[522] Národnie noviny priniesli 14. decembra 1901, č. 151, s. 10 — 11 článok Fr. V. Sasinek v jubileume päťdesiatročného spisovateľa a prehľad literárnej činnosti pod názvom Literárna činnosť Fr. V. Sasinka.
[523] Wojtech. Katolícke Noviny pre obecný ľud. Od septembra r. 1864 pokračoval s novým číslovaním ročníkov a čísel ako časopis Vojtech. (Porov.: Michal Potemra, Bibliografia…, c. d., s. 109.)
[524] G. G. k. š. — nepodarilo sa nám zistiť, o koho ide
[525] K. B. v B. B. Vavrinec, J. Košiak — nepodarilo sa nám rozlúštiť uvedený pseudonym
[526] K. Cimboray — nemôžeme bližšie určiť uvedené meno
[527] A. Kmeť v liste zo dňa 7. 12. 1901 oznámil, že písal Osvaldovi, aby mu on povedal o dopisovateľoch Vojtecha, pretože on ich tiež nepozná.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
