Listy Andrejovi Kmeťovi
Autor: Ľudovít V. Rizner
Digitalizátori: Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ivana Guzyová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[503]
Dôstojný pane!
Stokrát za odpustenie prosím, že tak pozde plním svoj sľub, na ktorý, pri tom mnohom trápení, jakým som bol posledne navštívený, cele som zabudnul.[504] Dnes náhodou prišiel mi na oči odpis o Mongoloch, teda ho dôstojnosti Vašej posielam, sľubujúc, že o čokoľvek teraz už budem od Vás požiadaný, zahorúca budem Vám hladeť vyhoveť.
Po odbavení skúšky so školskou mládežou dal som sa zase do práce, pri ktorej denne i viac hodín sedávam. Rád by som mal t. r. materiál pohromade. Len keby som mohol ešte do tej Prahy![505] Ale sľúbené groše z Ameriky nedochodia, teda neviem, či bude čo z plánu.[506] Vlastných groší nebude, lebo výhľad na poľné úrody je veľmi zlý, keď nám tu už asi 5 — 6 týždňov nepršalo. Všetko je mizerné. Naše vačky budú to veľmi cítiť.
Z Prahy písali mi, aby som prišiel čím skôr rukopis predložiť akadémii, keď i vraj hotový neni. Neskôr, začiatkom júla, povyletujú tí páni z Prahy, nuž potom darmo by som sa ustával. A veru dobre by bolo mať už isté slovo, aspoň by sa to s lepšou chuťou pracovalo. Nuž ale: „Bez penez, k muzike nelez!“
Naša mama všade nám chýba, a neprestajne ju mám pred očima. Nezabudnem tak skoro na ňu! Dožila síce pekný vek, ale aspoň 2 — 3 roky keby nám bola ešte žila.
Tovaryšstvo teda už konečne vyšlo. U toho Salvu všetko má ťažký pôrod. Som naň zvedavý.
Irieviča[507] škoda, preškoda! Boh ho osláv!
Končím, lebo musím ešte brezňanskému Zátureckému[508] odpovedať na viac dotazov, ktoré som dnes dostal.
Ostávam so srdečným pozdravom, dôstojnosti Vašej oddaný sluha
Ľud. V. Rizner
[V Zem. Podhradí] 13/VI. 1901
[503] List 17,5 × 11,2 cm; neuverejnený.
[504] Riznerovi zomrela matka.
[505] Rizner napokon cestoval do Prahy, ako sa to môžeme dočítať z nasledujúceho listu 24. 6. 1901, a to v mesiaci júli. Tam sa zdržal dva týždne. (Pozri Riznerov list A. Halašovi z 29. 7. 1901, LAMS, ako aj list J. Škultétymu z 1. 8. 1901, LAMS.)
[506] Kmeť v liste zo dňa 16. 6. 1901 ubezpečil Riznera, že znova poprosí Osvalda, aby vec posúril. V nasledujúcom liste (z 25. 8. 1901) Kmeť posiela Riznerovi informáciu od Osvalda, že peniaze Furdek poslal.
[507] Irievič [= Juraj Gogolák] (nar. 8. 4. 1847 v Slanici — umrel 31. 5. 1901 v Lipt. Revúcej) — rím.-kat. farár
[508] Adolf Peter Záturecký (nar. 25. 11. 1837 v Sielnici — umrel 1. 7. 1904 v Brezne) — ev. a. v. učiteľ v Sielnici, Brezne, od r. 1875 na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule.
Popri pedagogickej činnosti sa zaoberal aj literárnou tvorbou. Prispieval do Radlinského Priateľa školy. Od r. 1877 sa stal redaktorom časopisu Evanjelická škola. Po jeho zániku prispieval do Domu a školy a v r. 1881 začal vydávať časopis Nový priateľ ľudu. Okrem článkov písal aj verše. V r. 1879 vydal zbierku pedagogických veršov Hájiček, neskôr Vinšovník. Bol zberateľ porekadiel a prísloví, ktoré vyšli nákladom českej akadémie pod názvom Slovenská přísloví, pořekadlá a úsloví. Riznerovi posielal rôzne knihy, rukopisy, aj svoj životopis s dešifrovanými pseudonymami. Spolupracoval s Riznerom v časopise Dom a škola, prispieval aj do Obzoru.
Korešpondenciu Ľ. V. Riznera s A. P. Zátureckým publikoval Boris Bálent v Knižnici 1955, s. 215 — 226.
O autorovi
Ľudovít V. Rizner
básnik, publicista, editor, autor literatúry pre deti a mládež, významný bibliograf
