ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[369]

Dôstojný pane!

Prosím stokrát za odpustenie, že tak neskoro vyhovujem ct. žiadosti Vašej. Ráčte veriť, nebolo možno skôr z príčin veľmi dôležitých. Mal som predo dvermi skúšku, zostavoval som dvojité číslo „Obzoru“ a časopisy, z ktorých chcel som čerpať, boli zavalené.

No P. Boh pomohol všetko prekonať, a ja ponosiac väčšinu časopisov do školskej siene, kde cez leto pri pokoji pracúvam, zaraz chytil som sa do vyhľadávania dát, za ktoré ráčili ste ma požiadať.

Vyhľadajúc ich, odpísal som všetko doslovne a pripojene Vám to posielam.

Zároveň vyznačil som i nadpisy článkov, ktoré Holček v časopisoch bol uverejnil.^[370] Myslím však, že toho bude viac; nuž ale ostatné kat. časopisy len tohoto leta začnem dôkladne vyčerpávať. Ráčte sa spokojiť s tým, čo som s najväčšou ochotnosťou povyznačoval, sľubujúc nielen Vašej, ale i Jeho dôst. p. Osvaldovi vždy k službám stáť. Veď poslúžiť niekomu niečím patrilo vždy k mojim najväčším radosťam.

Po tieto dni niečo mi napadlo. Muzeálna knižnica nemá Bobulove^[371] „Slov. noviny“.^[372] Ja z nich mám 2 úplné a 2 neúplné ročníky. Ale videl som kedysi v Prešporku u vysokodôst. p. kanonika Mallého^[373] všetky ročníky. Tieto bolo by treba zachovať. Ráčte tomuže p. kanonikovi napísať, žeby ich knižnici láskave daroval a čím skôr ich ta odoslal. Nedbal by som, čo by už tam boli, aby som ich mohol v lete prebrať. Ak nám ich on nedá, teda nikdy všetky ročníky naša knižnica mať nebude, lebo sotva je kto medzi našimi, čo by ich bol odkladal. Ja napr. nikde nemôžem dostať XII. ročník N. novín. A jako by som ich potreboval! V Martine majú jeden red. exemplár, ale ani na 14 dní ho nemôžem vypožičať.

A teraz i pre Vás niečo potešiteľného. Osv. p. Francisci zdelil mi 29. m. m. že dostal z Prahy správu toho znenia, že mi vo výb. zhromaždení Č. Ak. udelená bola podpora 200 zl., ktorá vyplatí sa mi po valnom zhromaždení v júli. Iljen!^[374]

Toto vlialo mi novej krvi do žíl už vysychajúcich. (Neráčte sa smiať!) Ak dá B. zdravia, pôjdem onedlho do Trnavy, Prešporku, potom neskôr do Nitry, kam mám už odporučenie na p. prof. Tótha,^[375] red. „Nyitrai, Szemle“^[376] a konečne na 14 dní do Martina. Bude sa to teraz pracovať! V „Dome“^[377] jesto veľa prameňov, ktoré darmo vyhľadával som za celých 25 rokov. Bude to žatva! Teším sa tomu náramne.

Rukopisy nevideli a predsa podporu dali na prímluvu Vašu, p. Francisciho, p. dr. Pastrneka a p. dr. Vlčka. „Tlčte a bude Vám otvoreno, hľadajte a nájdete.“ Teraz myslím, že keď budú diela hotové, Č. Ak.^[378] ich vydá, alebo podporí značnou sumou ich vydanie.

Teraz musím na všetky strany písať, aby ma priatelia podporili prácami pre Obzor, žeby som mal prácu red. obľahčenú a celý temer čas venovať mohol svojim prácam, na ktoré dostal som podporu. Boh daj, aby som darmo u nikoho nezaklopal.

Musím už prestať.

Ostávam s najsrdečnejším pozdravom, dôstojnosti Vašej s najhlbšou úctou oddaný

Ľudovít V. Rizner

[V Zem. Podhradí] 2/VI. 1899

[Príloha k listu Ľ. V. Riznera zo dňa 2. 6. 1899 A. Kmeťovi.]^[379] Jurko Holček, farár ohajský napísal 24. júnia 1865 článok O spôsobnosti Slovákov a uverejnil ho v Pešťb. ved. V. 1865. v č. 55.

Podávam ho doslovne:

„32. číslo I. ročníku Orla Tatranského z r. 1846 pod záhlavím „Spôsobnosti Slovákov“ prinieslo životopisy osmi nádejných mladíkov, o ktorých v novinách našich od tedy nebolo zmienky. Držím si za povinnosť o troch prvých tam spomenutých mladých rodákoch podať správu; o ostatných ale známosť majúci podajú iste správy s podobnou ochotnosťou, lebo správy podobné zveľaďujú česť národa.

Prvý z tých rodákov nádejný mladík Ján Holček skončiac v osudnom 1848. roku sedemročný beh na viedenskom polytechnikume, nemohúc dostať schopnosťam primeranú službu, vstúpil jako fourier do cisárskej služby ku pľuku arcivojvody Ernesta, v ktorej 1850. roku neupotrebiac svoje mechanické schopnosti, predčasne dokonal beh svojho života.

Druhý nádejný mladík v spomenutom čísle Orla Tatranského uvedený Štefan Noel „syn roľnícky“, ktorého nevídané schopnosti k maliarstvu nižepodpísaný jako kaplán nádašský vo filiálke bínovskej spozoroval, a na neho zemského pána grófa Karola Zichyho upozornil, bol skrze tohoto veľkodušne podporovaný, poslaný do akadémie sv. Anny vo Viedni, kde hneď v prvom roku obdržal druhú akademickú odmenu, a pokroky na podiv činil; zdalo sa, že bude druhý náš Kupecký, rodák z Pezinku, župy prešporskej, počiatkom XVIII. stoletia pri dvore kráľa Saského, jako povestný maliar podobizní zomrel. Medzitým našeho Noela, v osudnom 1848. roku potkalo osudné nešťastie, upadol totiž do manniae, a jako taký chová sa dosiaľ v trnavskom špitáli, je tichý a poslušný, ale zádumčivý veľmi, keď môže aj kreslí, a preto k prianiu by bolo, keď by zaujal sa za neho nejaký národovec maliar a ho k sebe vzal, asnáď upotrebovaním a zaneprazdňovaním ho pri maliarstve, vzbudily by sa zaspalé jeho schopnosti, preto ho laskavosti srdečných rodákov, zvlášte maliarov, odporúčame. Po mladíkovi tomto nižepodpísaný má šesť obrazov, ktoré každého zaujímajú, zvlášte podobizeň nešťastníka, ktorú sám trefne zmaľoval, a ostatné dielo jeho „kázajúceho Sv. Pavla v Athénach pred chrámom neznámeho Boha“, ktoré dva obrazy onedlho odovzdané budú našej Matici, keď zhotovená bude svetlica sv. martinská.^[380] I ostatnie obrazy, ale len pozdejšie dostanú sa do majetku Matice.

Tretí, v udanom čísle O. T. opísaný Ján Lucz, ktorý jako desaťročný chlapčok v Nádaši prešporskej stol., syn chudobného ovčiara, spravil najprv vzorku píly (mala runcina), bol skrz nižepodpísaného spozorovaný, u ktorého tá vzorka od r. 1848. dosiaľ nachodí sa. Potom, keď vyhotovil ešte vzorku vodoveterného mlyna, t.j. takého, ktorý vetrom a vodou razom, alebo aj osobitne hnaný, mleť môže (táto vzorka složená je v stoličnom dome v Prešporku), bol kroz podpísaného odovzdaný do druhej normálky v Trnave; potom, jako to 32. číslo obšírnejšie opisuje, zaujala sa za neho sl. prešp. stolica, skrze ktorú z milodarov bol vychovaný, a teraz je optikus a mechanikus vo Viedni (bydlo Wieden Pressgasse, nové č. domu 10) na svoju vlastnú ruku. — Zdokonalil mikroskopy, ktoré u neho dostať možno najdokonalejšie. Zvláštne ale, a to cieľ tohoto opisu, vymyslel tohoto roku 1.) zápalky a fidibuse nového druhu, bez fosforu a živého ohňa, ktoré preto budú mať odbyt, že odstránené bude nebezpečenstvo zapálenia a otrávenia,^[381] jako aj, že vo fabrikách prestane nákaza zdravia robotníkov, čo pri sirkofosforových fabrikách bolo všeobecné. 2.) vynašiel nového druhu kapsle na flinty, ktoré v jakomkoľvek povetrí nezlihajú; 3.) nový nástroj k zapalovaniu cigariet dobre slúžiaci v akomkoľvek vetre, a odstraňujúci popálenie šiat. Nálezok tento bol napred vo Viedni skusovaný kroz c. kr. krajinského lučbára Vincenca Kletzinskyho; v marci ale dal nálezok svoj preskúmať v Paríži, kde tiež v akademii vied bol odobrený, a hneď dostal p. Lucz objednania na fabrikáty svoje jak vo Francúzsku, tak do Anglicka, Pruska a do Ameriky. — Teraz najdúc spoločníka p. Jägera, správcu zverienca viedenského, potreboval by niekoho, aby vo väčšom mohol sprovodzovať svoju fabriku, sľubuje, kto vstúpi do spolku s ním, že po dvoch rokoch navráti zdvojnásobnený kapitál, a tak kto chce peniaze svoje rozmnožiť, nech sa obráti na p. Lucza dľa udanej adressy. Ja ale dosiahnul som cieľ správy tejto tým, že som upozornil vct. obecenstvo, aby keď pod nemeckým menom pána Jána Lucza potrebovať bude zápalky, vedelo, že tie utvorili modzgy slovenskej hlavy“.^[382]

Schopnosti a spouosobnosti Slovákou.

(Orol Tatr. I. č. 32.)

„Velkje schopnosťi drjemajú v našom nároďe, len ich treba vinajsť, prebúdzať, napomáhať, a poslúža i národu nášmu i človečenstvu k dobrjemu a k radosťi. Z moc inších príkladou nasledujúce ako dokazi toho, čo sme rekli, uvádzame.

Ján Holček, ešte ako 10-ročný chlapec ustrúhau malí vodní mlin, ktorí k voďe priložení zrnká mleu. Mlinček tento sa v museum physickom na pamjatku drží. Pán Ďorď Holček, farár Veselskí, brat maljeho umelca, nahovoriu svojich rodičou, abi mladšjeho brata tjež do školi dali, čo sa i stalo. Už ako pouroční grammatista dosť pekňe kresliu, ktora spousobnosť to vimohla u jeho brata, p. Ď. Holčeka, že ho do kresljacej školi dau, kďe takje pokroki urobiu, že prvjeho pouroka^[383] takmer prvuo mjesto medzi všetkimi obdržau. Pamjatka jeho v Trnave najme u paní, ktorím rozličňje ručnje práce ako nádhernje škatulki atď. robiu, svieža ostáva. Viďjac jeho brat, že vjacej má chuťi k mechanike ako k maljarstvu, postarau sa o to, že bi do Vjedňe do polytechnickjeho ústavu príst mohou. Rodičja Holčekovci chudobní podporuvať sina ňemohli, našli sa ale statoční luďja, ktorí mu na pomoci boli, tak že t. roku už beh školskí na polytechnikum vo Vjedňi dokončiu a vo Vjeďenskom prjemiselnom ústave vodní stĺpoví stroj (Wasser Säulen-Maschin) na spuosob parních vozou spravení obecenstvu predstaviu. Stroj tento ho mnohím v známosť uvjedou. Obrazec stroja (Modelle) stáu Jána Holčeka 200 zl.^[384] A k jeho chvále ešte i to pridať moužeme, že on jeďiní bou zo žjakou v polytechnickom ústave sa učjacich, ktorí svoje vlastnuo ďjelo do vístavi odovzdau.

Druhí takíto spuosobní Slovák a teraz už víborní maljar Štefan Noel z Bínovjec v Prešp. stolici. Tohoto vinašjeu, vzďelávau a šlechetním dobroďincom zaopatriu p. Ď. Holček, keď ešte kaplánom bou v Nádaši v Prešp. stolici. Pán tento z povinnosťi často do Bínovjec ako céri Nádašskej cirkve choďjevau a tuná s Jánom Noelom, otcom nášho mladjeho umelca, známosť urobiu. Sedljak tento bou velmi chudobní, tak že koňa s kravou museu do pluha k oraňú zaprjahnuť na smjech všetkím ostatňím spoluobďivovateľom. P. Ď. Holček, síduc sa raz s tímto Jánom Noelom, takto bou od ňeho oslovení: „Navštívťe ma, duchovní otče! aspoň viďíte ťje roboti, čo muoj Štefan robí.“ Vňíduc do izby, viďeu, že chlapec Štefan jedno 9 roční práve dokončiu Krista na kríži, ženi pod krížom, Jozefa z Arimatie, Nikodéma a Jána Evanjelistu, ktorí idú sňat Krista z kríža. Viďjac toto ďjelo a oltár kostola Bínovskjeho, ktorí predtím svojím nožíkom bičakom menuvaním virezau, zpitau sa ho p. kaplán, či by ňemau vuolu maluvať, lebo mu prišjeu na um jeho brat, ktorí tiež skorej mlín ustrúhau a potom pekňe maluvau. Chlapec odpovedau: „Veru bi som sa rád maluvat učiu, kebi som len mau papjer a olovo.“ Dostau potom všetko potrebnuo a i daktorje obrázki, ktorje brat p. kaplána, Ján Holček kreslil. Misleu p. kapl. že Štefan Noel aňi o tíďeň nič ňeurobí, ale ako sa začudovau, keď na tretí deň príduc do Bínovjec už všetki obrazi, ktorje mu bou dau, odkreslenje viďeu a to tak, že ťažko znau rozoznať kópiu od púvodnjeho obrazu. Že na obloku ich kresliť ňemohou, bolo istuo, lebo papjer bou takí hrubí, že sa cezeň prezreť ňemohlo. Chlapec tento do tejto prvej maljarskej práce tak sa bou pusťiu, že ho ňerozumná mať aj bíjala, keď jej od práce ňechceu ísť dreva narúbať. Tak zo dňa na deň vetšje a vetšje spuosobnosti k maljarstvu ukazujúc Št. Noel bou od otca viprosení, abi k p. Ď. Holčekovi do Nádaša choďjevau a tam sa od neho dačo učiu. Chlapec porjadňe choďiu do Nádaša a o 2 tídňe krajšje veďeu písať ako sám jeho učitel. Zo dňa na deň chlapec krajšje maluvau, už aj na doske, tak že farár Nádašskí a vícearchidiakon, ktorí skorej chlapca ňemau chuť ďalej do školi poslať, viďjac od ňeho malovaní obraz Platóna a inšje obrázki, tak sa začudovau, že hneď chlapca podporuvať prislúbiu. Porúčau ho p. grófke Brunszwikovej a grófovi Karolovi Zichymu, ktorí pán ho i teraz podporuje. Keď gr. Zichy po prví raz jeho obrazi prezerau, Noel bou prítomní v sedljackom obleku a bosí, ale hoc aj prví raz v živoťe svojom v krásnej izbe sa nachádzau, predsa sa nič ňeprelaknuv, ale choďiu po izbe grófovej a obzerau po sťenách obrazi, čo keď gróf viďeu, reknuv svojim ďjetkam: „Páčte len, veť on moje obrazi posudzuje!“ Gróf sa ho zpitau, čibi sa mu tje obrazi páčili? On mu na to celkom pokojňe odpovedau: páčili. „A ktorí že sa ťi najlepšje páči“ spítau sa ho gróf. Chlapec obzrúc sa ešťe raz po sťenách, ukázau na jeden obraz doložjac, že sa mu ten največmi páči. Keď sa ho potom Zichy pítau, čo bi na tom obraze bolo najlepšje vimalovanuo, odveťiu: „Ten koberec, p. gróf.“ A v skutku ten koberec bou majstrovski vimalovaní, čo sa tak zapáčilo grófovi, že ho hneď v sept. r. 1839. do Prešporku poslau, kďe r. 1840 a 1841 prvotnje školi dokončiu a r. 1842 — 1843 maljarstvo sa u Ehrlingera učiu, doma ale mau učitelou v zemepise a historii. V tomto čase krásne roboti zhotoviu pre svojho grófskeho dobroďinca, ktorje každí velmi obďivuje a chváli. R. 1844. dňa 1. kvetna odišjeu do Vjedňe na Akademiu sv. Anni. Vlaňi spraviu obraz, ktorím královskú odmenu získať chceu. O kráse a podarenosťi tohoto obrazu svedčja slova correctorove, ktorjemu obraz do rúk odovzdau: „Muožeťe, paňe Noel, svoj originál do skusbi dať a svoju kópiu na mjesto originálu do sbjerki odložiť a ňikto kópiu od originálu ňerozozná.“ — O ňedlho puojde náš umelec na útrati gr. K. Zichyho do Ríma, abi z taďjal obohaťení známosťami do vlasti sa vráťiu na radosť svojho grófskeho dobroďinca a p. Ď. Holčeka, ktorjeho mladí umelec velmi rád má, lebo tak rečeno, on je zakladaťelom jeho štestja. Z tejto náklonnosťi k p. D. Holčekovi odmalovau mu Krista v 14 obrazoch, ktorje velmi podareňje biť majú. —

Ale prejďime už aj k Jánovi Lucovi z Nádaša. R. 1840 viďeu v Nádaši p. Ď. Holček blúdjaceho, ošklbaňjeho chlapca, z ktorjeho tváre ale bistrota žjarila. Bou 12-roční. Oťec jeho bívalí valach po ztratenej službe robiu ako tovariš u kolára. P. Ď. Holček sa zpítau chlapcovho otca, prečobi sina do školi ňeposjelau? „Pre bjedu“, odpovedau oťec. — Zpomenutí p. Holček od otca chlapca vipítau a k sebe ho vezmúc, učiu ho čítať a písať. Raz ho pítau mladí Luc, abi ho pusťiu domou, že buďe pílu robiť, akú v Dejťe viďeu. Stalo sa tak, ako si žjadau. Po dakoľko dňach už doňjesou chlapčisko obrazec píli, z ktorjeho p. H. poznau, že v chlapcovi velká spuosobnosť skritá leží. Rozprávalo sa mu potom o píle na Búroch od mlinára Kubičeka vistavenej, ktorú ňje len voda, lež aj vjetor žeňje a síce tak, že keď je dosť vodi, žeňje pílu voda, keď je málo vodi, žeňje ju vjetor alebo i voda i vjetor vedno. Stroj píli tejto je tak dobre zhotovení, že pri najmenšom vetríku i mljeť i doski rezať muože. Kubíček ňechceu ňikoho z okolitích mlinárov pustiť k súďenú tohoto ďjela, iba ludí takích, o ktorích veďeu, že sa s takími vecmi ňezaoberajú. Kaďenáhle Ján Luc o tomto mliňe počuv, ňedau pokoja svojmu učiteľovi Holčekovi, kím ho ta ňevistrojiu. Navráťiu sa on z taďe a zabrau sa do práce tak, že po 3 mesjacoch píloví mlin bou hotoví. Ľuďja sa ňeveďeli dosť prenačudovať tomuto ďjelu, tak dokonale bolo urobenuo, jeho dobroďinec vjacrazí spomenutí chťjac službu preukázať vlasti a svojmu národu Slovenskjemu, odišjeu s chlapcom do Trnavi, abi mu našjeu pomoc a podporu, ale iba 19. nov. 1840 u ňebohjeho dúst. p. Ignáca Kunsta, farára a prepošta trnavskjeho dostau preň chovu, páňi pomocňíci platili zaň hospodu a p. H. ho šatiu. Tak sa dostau do prvotnej školi. Obrazec mlina Kubičekovho sa postaviu v obedňici Trnavskej fari, kďe ho mnohí obďivouali, čím sa stalo, že u obdivovaťelov Trnavskích J. Luc do známosťi prišjeu. Potom sa písalo o ňom od istjeho A. T. 8. dec. r. 1840. v Prešp. novinách, z ktorích chír tento aj do Maď. novín prešjeu. Prozretelnosť božja pomáhala spuosobňjemu chlapcovi tak, že na zprávu v novinách o ňom písanú istí bezmenní 50 zl. str. poslau Prešp. stolici, abi ich na vzďelaňja Jána Luca obráťili. Potom ustanovila i prešp. st. sbjerku, ktorá 5000 zl. v. č. vinášala a k jeho podporuvaňju určená bola. Z Trnavi prišiel do Prešp. a do tretej prvotnej školi choďiu. Od ňeho zhotovení Kubičekovskí píloví mlín sa teraz v dome stol. v Prešp. drží pod opaterou pána Németha, ktorjeho stolica k tomu menuvala. Choďí teraz Luc vo Vjedňi do polytechnickjeho ústavu a do akad. sv. Annskej, kde sa matematike a kresleňju učí. V mechanike sa cvičí u Drexlera, optickích strojov zhotovitela. Mláďenec tento ale ňemá tak velkú chuť, podla rečí jeho majstra, k učeňú sa známostí, ako náramnú schopnosť k ručním robotám a k nasledovaňju všetkjeho, čokolvek viďí.“ —

Ďalej spomína sa v článku istý Najšel zo Štiavnice, Ján Kokavskí z Petrovca, Tušiak tiež z Petrovca, Gažo, obyvateľ Čívski a Jozef Kliegel z Palánki. Myslím, že čl. písal sám Holček. Je podpísaný trima hviezdičkami.^[385]

Holček uverejnil toto:

Kat. Nov. 1852: Beseda o predošlých a nynejších časiech (Rozhovor) č. 43.

Kat. Nov. 1853: Beseda o zakladaní obecních školek č. 31.

Obzor V. 1867: Zkúsenosti včelárske č. 28.

Obzor V. 1867: O liečivej sile slimákov č. 29.

Obzor VI. 1868: Novoročný príhlas ku pp. včelárom našim č. 1.

Obzor VI. 1868: Slávnosť Dzierzoňská dňa 30. júna č. 20.

Pešťb. Ved. II. 1862: Dopisy.

Pešťb. Ved. V. 1865: O spôsobnosti Slovákov č. 55 a dopisy.

Orol Tatr. II. 1847: Slávnosť ružová v Nádaši.

Orol Tatr. II. 1847: Osvedčeňja za Slovenčinu.

Orol Tatr. II. 1847: Osvedčeňja zo strani spolkov strjezlivosti.

Slov. Noviny 1850: Verejná odpoveď na návrh p. Ormisa, strany spolku vydávaní slovenských školských kníh v č. 85. uverejnený č. 95.

Cyrill a Method 1852: Hrbitov škola múdrosti: (Báseň.)

Cyrill a Method 1852: Oporuka, zrkadlo človeka č. 50.

Cyrill a Method 1852: Utešená pamiatka duchovného pastiera, čili ružová slávnosť v Nádaši, pod B. Horou č. 40, 41.

Cyrill a Method 1852: Dobrý život býva predchodcom dobrej a blahoslavenej smrti č. 41.

Cyrill a Method 1853: Řeč mateřinská jako naukosdelná ve školách s jejími zdravými výsledky č. 33.

Cyrill a Method 1853: Obráťmež zřetel náš i na cinterýny č. 44.

Cyrill a Method 1853: Odměna úcty k sv. Vendelínu č. 11.

Cyrill a Method 1854: Len dopisy.

Cyrill a Method 1855: Dopisy zo St. Hája datované.

Cyrill a Method 1856: Dopisy.

Cyrill a Method 1857: Beseda o zakladaní štepníc.

Cyrill a Method 1857: Reč o zakladaní ovocnej školy.

Cyrill a Method 1857: Mocná prímluva bl. P. Marie.

Cyrill a Method 1857: Dopisy od N. Zámkov.

Cyrill a Method 1858: Pamätnosti z okolia Bojnického č. 30.

Cyrill a Method 1858: Spolok v B. Bystrici ku podporovaniu chudobných žiakov a praeparandistov č. 42.

Cyrill a Method 1859: Štyri pamätnosti ľudského života v jednom dni 43.

Cyrill a Method 1860: Kalvária Udvardská č. 38.

Cyrill a Method 1860: Čudná známosť č. 14.

Cyrill a Method 1860: Divný pohreb v dekanáte vrábelskom č. 33.

Cyrill a Method 1860: Dôkazy dobročinnosti nižšieho duchovenstva slovenského č. 50.

Cyrill a Method 1861: Nečo o knihovni pre nižšie duchovenstvo č. 9.

Cyrill a Method 1861: Necrolog Anmiana Ant. Dobšoviča č. 29.

Cyrill a Method 1861: Družstvo súškolníkov v Ostrihome 26. aug. 1862. č. 45.

Cyrill a Method 1861: Krásne ovocie živého ruženca č. 46.

Cyrill a Method 1862: Dopisy.

Cyrill a Method 1863: Dopisy.

Cyrill a Method 1864: Novejšie dátky dobročinnosti nižšieho duchovenstva č. 26.

Cyrill a Method 1864: Na čo sú statky kňazom, č. 35. Dopisy.

Cyrill a Method 1865: Čo môže učiteľ pre školu vydobudnúť č. 21.

Pre článok „O chlapčenském semeništi trnavském“ v č. 28. Cyr. a M. 1850. uverejnenom, bol hnaný pred cirk. súd do Ostrihomu. (Dočítal som sa o tom vo vied. Slov. Nov. 1851. č. 18.) Bol-li trestaný, neviem.

Zaiste oveľa viac písal, než podávam, nuž ale dosiaľ neprebral som všetky „Kat. Noviny“ preto, že z prvých ročníkov chýbajú mi niektoré celé, z niektorých roč. ale viac čísel.

V C. Meth. 1869. č. 22 musí niečo byť o Holčekovi, lebo by som si to č. nebol zaznačil. Nikde ten ročník nemôžem vyhľadať.

Krátky životopis od dp. Chrásteka uverejnený je v Riegrovom slov. náuč. III., str. 843.