ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Novini pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, 1848, čís. 1 z 5. apríla)

Dobre nám je to známo, že s velkím očakávaňím naše miluo Slovensko tomuto časopisu hlaďí na proťivja. Príčini tejto zvedavosťi ňetreba nám z ďaleka vihladávať; ešťe od pamäťi sveta ňeukázali sa uprosrjed rodákou naších novini, čobi si boli hospodárstvo, remeslo a všetki ostatnje potrebi domáceho života, ako jeďiní zámer svojej práce vivolili, a vjeme: že všetko, čo je novuo a ňevídanuo, aj zvedavosť ludskú ňeobičajním spuosobom prebudzuje. Lúto bi nám ale biť muselo, kebi velacťenuo obecenstvo v tejto novoťe nášho zámeru spolu aj to žrjelo ňeviďelo, z ktorjeho pre nás, a pre naše práce storakje ťažkosti viťekajú. Nechceme ich mi teraz všetki prednášať, aby sa ňevidelo: akobi sme dajakú slávu v tom hladali, že sme sa opovážili slabími silami našími proťi ňím sa postaviť; ale jednu musíme predca pripomenúť, abi sme predkom ospravedlňili tú cestu, ktorej sa i pri spisovaňí vlastních článkou naších, i pri redakcii cudzích prác držať budeme.

Najpredňejšú ťažkosť podujaťja nášho mi viďíme v tom: že nám treba písať takím spuosobom, abi sa naše slova komukolvek z rodákou rozumeť dali. A tu sedí hrča v dreve; lebo pri tejto prostorozumnosťi predca ňesmjeme oko naše celkom odvrátiť od istej učenosti, bez ktorej sa rozumnuo hospodárstvo a remeslo naších časou aňi pomisleť ňedá. Svet terajší s dušou a s ťelom odrjeka sa toho, pre náš slovenskí lud tak velmi ňebezpečnjeho porekadla: „to muoj oťec aj ďedo tak robili, buďem i ja tak robiť“; novosvetskuo hospodárstvo už sa ňelapá staro-babskej púverčivosťi a hlúpeho čareňja ku prospechu svojích vecí; ono sa chiťilo známosťi a umeňja, ktoruo zákoni prírodi visvetluje, a tak hospodárovi ukazuje cestu, po ktorej muože s najlepším osohom pokračovať. Čo ťisíc a ťisíc rozumních luďí za mnoho rokou vizkúsilo: to sa v kňihách a časopisoch uvádza do verejnosťi, a človek tomu porekadlu verjaci: „že štiri oči vjac viďja ako dve“, tjeto zkusbi na kolko možno k svojmu dobrjemu obráťi.

I mi ťeda všetko, čo sa v novejších časoch na poli prjemislu a hospodárstva vizkúsilo, na kolko to naše okolnosťi dopusťja, do života slovenskjeho uvádzať mjeňime. Že ale tu ešťe ňemáme žjadneho základu, na ktorom bi sme ďalej staväť mohli: buďe nám treba z počjatku aj takje veci prednášať, ktorje bi sa na prví pohlad zbitočními zdali, bez ktorích ale aňi na krok ďalej postupovať ňemuožeme, ak ňechceme práznu slamu cepovať. Z tohoto stanoviska ňech velact. obecenstvo považuje naše všeobecnje článki, ktorími si cestu k jednotlivosťám kljesniť buďeme. Kďe bi sme sa učeňejším slovám von koncom vihnúť ňemohli: tam visvetleňja neznámeho pochopu, aspon v podobe obšírneho poznamenaňja podáme. Na ostatok ešťe ale i to podotknúť musíme: že „Domová pokladňica“ buďe pri tomto časopise naším pobočňíkom; takje článki, čobi sa pre ích dlhosť do vela čísjel rozdrobiť museli, potom článki z tej strani umeňja, ktorá sa v novinách ňedá odbaviť, na pr. lučba (chemia), počtovanja a t. ď. do prječinkou domovej pokladňice zkladať buďeme.