ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1876, str. 31 — 35)

Podľa známeho porekadla nássho, starosti čloweka počínajú sa prwým chodením do sskoly. Deti, w útlych rokoch žiwota postawené nachodia celý swet w obľúbených hračkách swojich, nemajú ani tussenia, žeby tomu swojím časom ináče byť mohlo; žeby starosti jich mladú myseľ ohrúžit a nessťastné príhody útle jich srdiečko raniť mohly. Keď ale nastanú počiatočné práce na sskolskej lawici; už je po prwotnom detinskom pokoji na celý čas žiwota! Ale čím wiac rozumu, pri múdrom wedení doma i wo sskole, dieťa nabýwa: tým lepssie poznáwať a uznáwať počína, že sskola neni trestom, ale že jej nawsstíwowanie slúžiť má ku prospechu sskolákow. Kde raz toto preswedčenie wkorenilo sa do mysle detinskej: tam je i zdar wychowáwania zabezpečený!

Nediwte sa, drahé rodinné dusse! nad týmto sskolským rozumowaním, ktoré postawili sme w čelo prítomného článku. Weď ako dieťa „trúdiť sa“ počína už w útlom weku swojom na sskolskej lawici; tak i každý národ započať a wychodiť musí swoju sskolu žiwota, ktorá spriewodiť ho má k wyšssím stupňom wzdelanosti. I pre náš slowenský národ nastala w posledných rokoch newyhnutná, weľmi trudná, starosti, práce, bojow a bôlow plná sskola žiwota, ktorú obchádzať nesmieme, súc w tom powedomí a preswedčení: že ona poslúžiť má ku zdarnému wychowániu nássho národu, a že iste zabezpečí mu dni ssťastnejssej budúcnosti, jestliže powinné práce nasse w tejto sskole na čas a dôkladne wybawíme. K tomu nám ale nadowssetko treba: jednomyseľnosti medzi sebou, odhodlanosti k hájeniu práw nassich, a starosti o nowé pokolenie, ktoré po nás dejstwowať bude k blahu národu a wlasti.

Treba nám tedy w trudných časiech nassich po samom predku jednomyseľnosti. Chorwátsko-srbskí bratia nassi majú krásne príslowie: Sloga od Boga, nesloga od zloga, v ktorom udáwa sa, že jednomyseľnosť (sloga) ľudí statočných od Boha pochodí, neswornosť ale od „zlého“ ducha (zloga). Schwálne tu neužíwame trochu bežnejssí názow jednomyseľnosti, totiž swornosť; lebo wznessený wýznam slowa toho bezbožne zohawili zradní, od zloga medzi nás wywrhnutí zlosini, jichžto mená práwom preklínať bude národ slowenský, dokým koľwek jedna jediná werná dussa w ňom zotrwá; preklínať bude preto, že wssetky jich zlostné skutky len k tomu smerowaly, aby jednomyseľnosť w lone národu nássho udusiť, wssetky poctiwé snahy jeho tým podkopať a ostatných spoluobčanow uhorských proti nám rozhuckať mohli. Ale, wďaka Bohu a dobrému smyslu nássho národu, že tento bezpríkladný zločin slepých brecháčow, zostal bez očakáwaného wýsledku!

Aby sme tedy wssetkým ďalssím podobným attentátom (nápadom) na česť nássho národu cestu zakročiť mohli: stojme pewne w jednomyseľnosti, od Boha pochádzajúcej!

W čomže ale wlastne záleží táto jednomyseľnosť? W tom; aby sme ku spoločnému, tu dolu nižssie wyznačenému cieľu, trebas i rozličnými chodníkami pewne a neunawne kráčali, jako nám to zwečnelý náš pewec Kollár wysvetlil:

Wôla ale každého statočného rodáka iste ta smeruje, aby nássmu národu, z dáwnowekých pút newedomosti, z dussewnej i telesnej opustenosti wytrhnutému, dobre bolo na swete, tak, aby on, powznessený na wyšssí stupeň wzdelanosti, jak swoje wlastné, tak i blaho celej wlasti nassej trwanliwe napomáhať mohol. Toto je, hľa! sslechetný cieľ, ku ktorému kráčať majú wssetci statoční rodáci w jednomyseľnosti; ciest k nemu je premnoho, a každý z nás wywoliť si môže tú, ktorá je mu, podľa weku, stawu a powolania najprístupnejssia. Kto tedy máš od Boha dar dobrého slowa; poučuj neumelých, upewňuj wrtkawých, napomínaj klesajúcich, wystríhaj ľahkomyseľných a karhaj zlowolných w tom preswedčení, že preca dobré zrnko slow twojich padne tu alebo tam w zem úrodnú, a že ujme sa ku zdarnému zrastu. Kto máš schopnosť w trebas jakej poctiwej práci, prebudzuj iných príkladom rozumnej pracowitosti a buď ochotným wodičom tých, ktorí prosia o Twoje wedenie. Kto máš jakú takú hriwničku poctiwe nadobudnutého majetku, nezatwáraj že ju nikdy, keď treba napomáhať prostredky národnej wzdelanosti, alebo ústawy k telesnému dobrobytu jeho wedúce, ako sú menowite spolky striezliwosti, čitárne, hospodárske besednice a wzájomné pomocnice; tyto a jim podobné ústawy podporuj a napomáhaj ochotne, lebo „ochotného darca miluje Bôh“.

Ale jako nám wssetkým spolu náleží jednomyseľne pracowať ku zweľateniu národnej wzdelanosti, tak z druhej strany jednotliwcom treba odhodlaného, wytrvalého ducha, k hájeniu jakýchkoľwek práw nassich. Ústupnosť je síce w mnohých prípadoch žiwota prospessná; preca ale má ona isté medze, ktoré keď presahuje, mení sa na záhubnú zbabelosť. Nijako tajiť sa nedá, že i ty skromné práwa, ktoré udeluje nám zákonný článok 44-tý od roku 1868, medzi inými príčinami zwlásste preto newstupujú do žiwota, že mnohí rodáci newedia si brániť swoje, w otáznom zákone udelené práwo; a preca dľa známeho porekadla právo slúži pozornému! Na miesto wssetkých inostranných príkladow iba tento jediný udáme: Podľa 7-ho § hore spomenutého zákona každý obywateľ krajiny, keď bez pomoci prawotára (adwokáta) stojí pred swojím súdom jako žalobník, obžalowaný alebo jako prosebník: užíwať môže pred sudcowstwom wlastnej obce swoju reč materinskú pred súdom wlastnej ochodze, pojednáwacú reč wlastnej obce, a tak tedy, keď obec slowensky pojednáwa o swojich záležitostiach, reč slowenskú.

Keď tedy žiadame, ba keď i rodákow nassich wywoláwame k tomu, aby neohrožene hájili si práwo swoje aspon pred súdom, kde jedná sa o jich česť, alebo o majetok: nuž my nie sme domnelí „buriči“ proti zákonu, bo stojíme pri tom na postati zákonnej; buriči sú vlastne tí, ktorí z pohodlnosti, leniwosti, alebo práwe zlowoľným úmyslom neplnia zákon; bo tento hneď w nasledujúcom 8-mom § zjawne prikazuje, aby sudca takéto, bez pomoci prawotára podané žaloby a prosby wykonal w tej reči, w ktorej mu prednesené boly. I samé predwolanie pred súd (wo zmysle tohože 8-ho §) stať sa má w reči materinskej. Opakujeme tedy: že my, ktorí pracujeme sa uskutočnenie práwa národnej wzdelanosti cestou zákona, nie sme domnelí „zradcowia“ wlasti, ale tí prewádzajú zradu na spoločnej wlasti nassej, ktorí odnímajú nám prostredky rozumného prisluhowania sprawedlnosti, ktorí kazia nám wssetky studnice a pomôcky wzdelanosti, nepamätajúc na to, že keď jeden úd tela chorý je, i celé telo choreje. A weru trimilliónowý národ slowenský je tak dôležitý spolu — úd nássho státu, že len úbohý slepec, alebo zlostný sprosták jeho wáhu zaznáwať môže.

Nadowsetko ale, jestliže chceme vymaniť národ náš z dussewwnej i hmotnej poroby; starať sa nám treba o nowé pokolenie krwe nassej. Na swetowej wýstawe wo Wiedni r. 1873, mladí, 14 do 16 roční ssuhajci amerikánski, skladali a tlačili pred očima diwákow zwlástne, pre swojskú mládež určené nowiny pod názvom: Nádeja naša, mládež naša. To platí tiež o národe nassom! Starssie, w nátlaku býwalého poddanstva a robotowania, pri deressi a wsseobecne rozpelessenej nemiernosti w piti odchowané obecenstwo, z wätssa — lebo i tu česť wýnimkám poctiwým! — ani prebudilejssího ducha, ani pewnej wôle, ani dostatočnej, mrawnej sily nemá, aby starobylé, pre blahobyt nássho ľudu tak osudné zwyky a hriechy swoje zložiť mohlo; žiworí ono len tak polowične, pripútané na tú mrtwú hrudu zeme, nemajúc pochopu o wznessenejssích cieľoch žiwota. Obráťme sa tedy ku mládeži nassej, a túto weďme po samom predku k bázni Božej, potom ale k rozumnosti w záležitosťach wecných, ku sporiwosti a miernosti.

A tu obraciame sa nadowssetko k Wám, prirodzení wôdcowia obecného ľudu nássho, prew. páni duchowní otcowia a wct. páni učitelia! aby ste ľudomilé zraky swoje obrátili na nowe powstáwajúce sskolské sporitelnice, jakožto pewné základy sporiwosti a miernosti budúceho pokolenia. Wedenie sskolských sporileľníc nijakej ťažkosti nemá pre toho, komu wssestranné blaho swojej mládeži na srdci leží. Ochotný pán učiteľ wyswetlí sskolákom, aby, keď dajaký grossík, alebo i len krajciar dostanú, nezmárnily ho w mlsách (paskrdách), ale aby uložily si ho z prwu do sskolskej, potom ale do daktorej wsseobecnej sporiteľnice. Pan učiteľ má knihu, kde každé dieťa má swoju wlastnú stranu, na ktorú zapisujú sa turáčky odložené; dieťa ale dostane malú knižočku, do ktorej zapíše mu pán učiteľ každú wložku, aby i rodičia wideli staw wecí. Príslussné zápisné knihy a knižočky budú k dostaniu w Turč. Sw. Martine w spolkowej kníhtlačiarni, za lewnú cenu. Keď na jedno meno zlatka je sosbieraná, oddá sa najbližssej sporiteľnici. Úwerkowá banka w Lewoči postawila sa w čelo zakladania sskolských sporiteľníc na Spissi, keď oswedčila swoju hotowosť, že trebas jak malé sumky ochotne prijímať a zúrokowať bude, čo tu w srdečnej uznalosti pripomíname. Preswedčení sme ale, že ani našské úwerkové spolky nezostanú po zadu, ale že ct. pánow učiteľow pri zakladaní sskolských sporiteľníc wssemožne podporowať budú, zač jich tu i my werejne prosíme. Mlčaním tu pominúť nemôžeme náradu, ktorú sdelil krajinský národno-hospodársky spolok wssetkým wrchnosťam a dobročinným spolkom, aby totiž odmeny, pilným sskolákom prisúdené, napotom nedáwaly sa w hotowe, ale w knižočkách sporiteľných, žeby tak duch sporiwosti u mládeži mohútnejssie rozwíjať sa mohol. Prwé mesto tuzemské, ktoré otáznu náradu w žiwot uwiedlo, bola Baň. Bystrica, keď w magistr. sedení dňa 6. júl. 1875 ustanowilo sa: že wssetky, z mestskej kassy prisúdené odmeny sskolské dáwať sa budú w knižočkách sporiteľných.

Týmto činom prebudí sa cit a duch sporiwosti už w útlej mládeži sskolskej; ba z pôsobenia otáznych sporiteľníc ukázalo sa, že i sami rodičia začali premýssľať o weci a odhodlali sa pristúpiť ku Wzájomným Pomocnicám a iným sporiwým spolkom, tak že tedy sskolské sporitelnice blahodarne pôsobia na mladých i starých. Keď ale raz dieťa pochopí cenu peňazí a keď zacíti blahé powedomie trebas jak malučkého, sporiwosťou nadobudnutého majetku; iste že w dospelejssom weku i značnejssie zárobky swoje náležite oceňowať bude, a tak i skôr odwykne od mrhania swojho majetku w tom „tekutom zatracení“ (pálenke) po krčmách. Rozumie sa, že tyto bohu- a ľudomilé podniky u mládeži budú tým wiac požehnané, keď podporowať sa budú opakowacími sskolami nedeľnými a spolkami striezliwosti, ktoré najmä w hor. Trenčiansku tak radostne zmáhajú sa medzi ľudom nassím, čomu my srdečne „nazdar“ priwoláwame!

Nuž tedy, bratia drahí! wykasajme že rukáwy a dajme sa jednomyseľne do práce, jejžto ssľechetným účelom je: národ náš wymaniť z dussewného i telesného úpadku a dopomáhať mu cestou wzdelanosti ku prawej slobode. Hájme si k tomu cieľu wssetky zákonné práwa nasse w mužskej odhodlanosti; nadowssetko ale starajme sa o nowé pokolenie, wedúc ho k bázni Božej, ku wssetkým osožným wedomosťam, ku sporiwosti a miernosti: nuž iste mnohí z nás dožijú blaženejssie časy, že i drahý národ náš wyzíska si tú wážnosť, ku ktorej sprawodliwé nároky má už dľa welikého počtu hláw swojich a ochotnosti, s ktorou werejné ťarchy znássa, a potom že stane sa mu w drahej wlasti nassej — sprawedliwosť!