ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1877, čís. 34 z 5. decembra)

Podľa bežných obyčajov novinárskych maliby sme vyložiť na vrchu čísla tohoto jednoduché pozvanie ku predplatkom na „Obzor“ 1878; avšak ct. obecenstvo naše hádam nezazlí nám, keď obmýšľané pozvanie trochu podrobnejšie odôvodníme. Koncom mesiaca dec. zavŕšime, dáli Bôh života! pätnácty ročník časopisu tohoto. Jako sme úlohu našu konali behom tých, v živote jednoho človeka veru dosť dlhých 15 rokov? k čomu sme napínali chatrné sily naše? po čom túžili sme v ťažkej dlhoročnej práci? to všetko leží pred očima slovenského národu, súc podrobeno spravodlivému súdu jeho. Zreteľne opakujeme názov: spravodlivého súdu; lebo nikto nepredpojatý tajiť nebude, že doba ostatných rokov nášho pôsobenia pri časopise tomto, padla do možno najneprajnejších pomerov časových. Opakované roky neúrodné; porád klesajúce obchody a remeslá; už takmer neznesiteľné ťarchy verejné; zárobkov pre chudobnejšie vrstvy ľudu pramálo, ba miestami žiadnych, surový nátlak na všetko, trebars i najnevinnejšie počínanie, ak duch národný z neho veje: všetko to bolo príčinou, že čitateľstvo týchto listov klesalo počtom svojím od troch ostatných rokov neprestajne.

Okrem nátlaku, z týchto neprajných časov pošlého, najvätšmi omína Obzor to, že stará verná garda ktorá tento časopis, počtom 500 a niekoľkých predplatkov, bola roku 1863 založila, prirodzeným spôsobom odumiera^[67] rok po roku; medzi novejšími ale priateľmi prác našich, málo ktorý nájde sa, žeby pomáhal k náhrade ztraty vymierajúcich zakladateľov, tým osvedčením: Zostanem pri „Obzore“, dokým len vychádzať bude! Jako z protokollov našich vysvitá, behom tých 15 rokov prihlásilo sa k Obzoru 3528 odberateľov; avšak veliká vätšina z nich opúšťala čitateľské kolo naše hnedky po prvom polroku; málo ktorý vydržal celý rok, a ešte menej bolo tých, ktorí 2 alebo za viac rokov stáli nám k rodáckej pomoci po boku. Hej, Pane Bože, keby len tretina z tých 3528 odberateľov (1176) bola zostala verná skromným prácam našim: iste žeby sme boli sriadili v Obzore časopis, ktorýby s trebas ktorým listom podobného smeru v našej države, bol čestný súbeh podstúpiť mohol!

Čakáme len a čakáme na ty lepšie časy; preto i my odhodlali sme sa, podľa hesla v prvom ročníku tohoto, zotrvať až do konca vo službe národnej vzdelanosti, dokým koľvek nám Pán Bôh udelí k tomu potrebnej duševnej i telesnej sily. Počneme tedy s nastávajúcim novým rokom štvrté päťročie Obzoru, a budeme tak dlho v ňom pokračovať, jako bude Božia vôla a jak dlho laskavé obecenstvo bude skromné práce naše podporovať. Túto podporu očakávame pre budúci rok nádejne preto, že tohoročné úrody, až na nektoré miestne škody, boly vôbec požehnané, a tak tedy rozumnejší človek, okrem starostí o chlebík povšedný, i na duševný pokrm niečo obetovať môže. Nádejne očakávame tú podporu ďalej preto, že čím zaťatejšie upiera nám svet právo vlastnej vzdelanosti, tým svätejšia povinnosť každého statočného rodáka je: neľutovať žiadnych obetí k dosvedčeniu toho, že sme v každom ohľade života schopní. Nádejne očakávame tú podporu napokon preto, že presvedčení sme o vernosti dávnych priateľov našich, a o tom, že inovejší podporovatelia prác našich, dľa príkazu zakladateľov časopisu tohto, s nami verne vytrvajú.

A teraz ešte o hmotných (materiálnych) otázkach Obzoru! Trebas útraty vydávania novín, sdražením práce knihtlačiarskej a zvýšením ceny papieru, viac než sdvojnásobnily sa od 15 rokov tak, že všetky vätšie časopisy cenu svoju opakovane povýšily: nám bolo tiež pomýšľať o jakú takú náhradu zvätšených útrat našich. Nemajúc ale pri týchto prácach peňažité „rebachy“ na mysli: my zostaneme pri dosavádnej cene Obzoru 3 zl. ročite, avšak pri tej výnimke: aby ct. obecenstvo nežiadalo nijaký ďalší úver od nás, ktorý následkom terajších pomerov naších, Administrácia Obzoru ďalej dávať nemôže. Poznamenanie toto netýka sa velikej vätšiny ct. odberateľov našich, ktorí skutkom uznávajú, že noviny poriadne vydávať „na úver“ nemožno, a tak nás i celoročnými predplatkami podporujú, zač jim tu verejné vďaky vyslovujeme. Aby ale i tí drahí rodáci, ktoríby hneď o novom roku predplatky svoje doposlať nemohli, strany úplnosti čísel boli zabezpečení: januárové čísla dáme vo vätšom počte tlačiť, aby každý, kto predplatí sa do 24. januára všetky prvé čísla obdržať mohol. Chudobnejším pp. učiteľom, jako dosiaľ tak i na potom prepustíme, na koľko nám bude možno, časopis náš za pol ceny; avšak upozorňujeme na to, že každý pán učiteľ obstarať si môže, dľa ministerských predpisov Obzor pre nedeľnú školu na útraty verejné. K tomu len pevnej vôle treba.

So zvláštnym potešením tu ešte pripomíname, že ct. správa miestnej knihtlačiarni, dedičom Jozefa Škarnicla náležitej, postarala sa o celkom nové písmo, ktorým všetky čiastky Obzoru tlačiť sa budú, čo tedy jak úhľadnosť, tak i zreteľnosť nášho časopisu mohútne napomôže. — Konečne nutno nám zmieniť s o prémiji, pre celoročných predplatiteľov ročníku 1878 určenej. Strany predmetu tejto prémiji obrazovej dosiaľ rozhodnúť sme sa nemohli, preto, že okrem nastávajúcej výstavy svetovej v Paríži, podávajú sa nám i rozličné iné predmety zo všetkých pomerov života. My dávame tedy len všeobecný sľub, že prémija, pre celoročných predplatiteľov určená, behom r. 1878 istotne vyjde. Samo sebou rozumie sa, že ct. pánom sberateľom predplatiteľom dáme na desať výtiskov jeden čestný.

Tým tohoročným pp. predplatiteľom, ktorí v pol roku prestali Obzor odberať a chceliby teraz doplniť svoj ročník, môžeme slúžiť úplnými číslami, na koľko zásoba skladu dostačí.

Nepozostáva tedy iného, len úctiva prosba k láskavým priateľom našim, aby nám svoje predplatky čím skôr doposlať ráčili, že by tak súrne a ťažké práce naše, pri sriadení protokollov a tlačení adressí potrebné, ktoré sám vydavateľ vlastnoručne vybaviť musí, na možno najdlhší čas rozdeliť sa mohly. — Najlacnejší a najbezpečnejší spôsob posielania predplatkov, je poštová výkazka (assignácia), ktorá u summy 10 zlatých len 5 kr. do 50 zl. ale 10 kr. stojí.