ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1869, str. 63 — 64)

Jedna z podstatných príčin, pre ktorú národ slowenský tak powážlive klesal, bola hmotná bieda; o spolkoch, ku wzájomnej pomoci sriadených podľa toho: „pomáhaj si sám, nuž i Pán Bôh bude ti pomáhať“ — u nás ani reči nebolo. Od tej ale doby čo sme v „Obzore“ roku 1865 (číslo 26 a nasl.) uwerejnili stanowy wzájomnej pomocnice w českom meste Tábore, ktorá prislúcha medzi najlepssie sriadené ústawy mena toho: počali horliwí priatelia nasseho ľudu pracowať k tomu, aby dostalo sa i nám týchto blahonosných ústawow. Na základe hore spomenutých stanow sriadila sa prwá na Slowensku „vzájomná pomocnica“ wo Weľ. Rewúci, pôsobením zwlásste tamejssieho profesora, pána Samuela Ormisa. Podobné, ač i trochu ináče sriadené spolky majú mestečká: Brezowá, Mossowce a Piwnica v Báčke. I tá medzera, že akciowej sporitelnice na Slowensku nebolo, ktoráby zwlásstny swoj zreteľ na ľud obecný obrátila, je zdarne wyplnená, založením sporitelnice w Turč. Sw. Martine, ktorá w lete roku 1868 pôsobiť počala. Bárby len i ostatné sporitelnice na Slowensku, menowite w Trnawe, w Trenčíne, w Kremnici, w Bystrici, w Štiawnici, v Pressowe atď. spráwu swoju w tom smysle sporiadali, aby ľud obecný v materinskej reči swojej o jich pôsobnosti mohol byť poučený. My ale wolať neprestaneme: „wzájomné pomocnice!“ to je čo zakladať máme; lebo takéto ústawy grossmi počať môžu, kdežto akciowé sporitelnice 30.000 zl. základného kapitálu wyhľadávajú. Wýborný, osobitne wytlačený náwod k zakladaniu wzájomných pomocníc wydal dožiwotný podpredseda Matice Slowenskej, o. pán Ján Francisci, ktorý tedy ct. obecenstwu slowenskému čo najdôraznejssie odporúčame.