ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1867, čís. 36 z 25. decembra)

V krátkom čase dokonáme rok bežiaci, čoho následkom každý statočný otec domový stará sa o to, aby výročité účty poriadne zavreť a tak i všetky podlžnosti svoje vybaviť mohol. Šťastný človek, jehož veci sú tak sporiadané, že vlastnými silami môže povinnosti svoje vykonať, aby čistý t. j. všetkých dlžôb prázdny do nového roku vkročiť mohol; pri terajších ale trapn7ch časoch nejeden otec domový bude prinútený, opierať sa o cudzú palicu, aby i ďalej „hore koncom“ stáť mohol. Zavdalo nám to príčinu, aby sme, majúc pred očima obyčajné domy naše, o peňažitých požičkách trochu prehovorili.

Dlžobu spraviť, to samo v sebe ani za hriech, ani za skutok nečestný považovať nemôžeme; lebo keď bratia Rothschildovci skoro všetky vlády evropejské „na svojom lajstri“ majú: prečo žeby to súkromnému človekovi za hriech pokladáno byť malo, keď v súre a núdzi svojej pomocnú ruku hladá? A preca nútne radíme: aby sme potreby naše radšej čo najprísnejšie obmedzili, ak týmto spôsobom dlžobe vyhnúť môžeme. Dlžník už raz nie je úplným pánom svojím, trebasby i najlepšímu priateľovi bol zaviazaný; preto podľa svetoznámeho Franklina lepšie bude ľahnúť si večer o hlade a smäde, než aby’s ráno s dlžobou vstať musel. Poneváč ale i najstatočnejší človek, následkom nepredvídaných okolností, môže do takej súry upadnúť, že je prinútený obrátiť sa k cudzým pomocným rukám: nechže ti bude v tomto páde najprísnejším pravidlom, nepustiť sa nikdy s úžerníkami do sväzkov peňažitých; lebo najtiaž ti je takému dráčovi podať prst, nuž o chvíľku bude ťa držať za celé rameno tak, že ho nebudeš môcť pohnúť. Hladaj tedy pomoc — ak si sám statočný — tiež u ľudí statočných; aby’s ale vyžiadanej pomoci došiel, chránže sa predstierať veci nepravdivé o príčine súry, tvojej, ak nie len česť pred sebou samým, ale i hodnovernosť u tvojho veriteľa podržať chceš; lebo pravdomluvnosť človeka nič do tak ťažkého pokúšenia neuvodí, jako práve hladanie cudzej pomoci peňažitej. Keby ale ten, u koho hladáš pomoc zbadal, že hovoríš nepravdu: už je dôvera jeho k tebe rozkývaná, a čoby ti azda i mohol pomoc udeliť, odtiahne ruku svoju ostýchave od teba. Čože ale v tom páde, žeby’s o príčine tvojej súry také okolnosti spomínať musel, ktoré inému sveriť nechceš alebo nemôžeš? Ani v tomto páde neodkloň sa od pravdy, ale povedz na krátko: „Braček drahý! nedotieraj na mňa, čo ma tlačí: ale ver čestnému slovu môjmu, že som v trapnej súre a pomáhaj ak možno“.

Druhá otázka je miera dlžoby, ktorú na sebä chceš uvaliť. A tu zas privolávame každému: nechže je nevyhnutná dlžoba možno najmenšia, nikdy ale taká, žeby’s už po predku nemožnosť jej vyrovnania v ustanovený čas predvídal. Kto robí dlžobu nad možnosť, už statočné meno svoje pustil dolu vodou, ktoré nie tak ľahko bude môcť z vĺn dravého potoku vychvátiť. Keď ale raz dlžobu, trebas i svojej možnosti primeranú, máš na šiji uvalenú: pracuj všemožne k tomu, aby’s ju v čas uložený na hodinu vyrovnal, čoby’s tie turáčky (jako porekadlo zneje) i „zo zeme vyhrabať“ musel. Táto prísnosť bude kľúčom, ktorý ti v čas potreby zas pomocnú truhličku otvorí. Najprísnejšie vyplnenie podlžností peňažitých, či skutočnú požičku, či výplaty remeselníkov alebo služebných máme pred očima, považuje sa právom za hlavný príznak statočného človeka, s ktorým potom každý do jakýchkoľvek sväzkov, súkromého i verejného života, milerád vstupuje.

Ale práve z tej príčiny, že požičky peňažité u súkromých ľudí sú s hore opísanými, pre statočnosť a majetok záhadnými okolnosťami spojené: opakovane posdvihujeme hlas náš vo prospechu vzájomných pomocníc, ktoré sme už v ročníku 1865 (číslo 25 a nasl.) obširnejšie opísali. V takomto, vzájomnú pomoc dávajúcom spolku, všetci účastníci jeho sú veritelia a dlžníci spolu, a tak tedy odpadá ona trapná odvislosť, do ktorej dlžník upadá oproti súkromým veriteľom. Ďalej i to na váhu vziať načím, že podobné ústavy nedotazujú sa na príčiny požičky, dávajúc každému pomoc, jehož okolnosti vypožičaný majetok spolkový zabezpečujú. — Mesto Veľ. Revúca dalo behom roku tohoto všetkým vätším obciam našim, mestským i dedinským, príklad, že zaženie vzájomnej pomocnice nijakých ťažkostí nemá, kde mužovia rázni a vytrvalí postavia sa v čelo takého ústavu. I medzi mešťanstvom skalickým dozrela už myšlienka o potrebe a užitočnosti vzájomnej pomocnice na toľko, že založenie ústavu toho behom budúceho 1868 roku nádejne očakávať môžeme, o čom ale svojím časom obšírnejšie zprávy podať nezameškáme.