Výber z článkov

(Slowenský Kalendár, 1871, str. 64)

Najradostnejssí wýjaw u werejnosti žiwota nasseho sú nepochybne Wzájomné pomocnice, jichžto zakladanie na wssetky strany wlasti nassej mohútne napreduje. Neboliby sme weru mysleli keď sme roku 1865 písali do mesta Táboru w Čechách, aby nám priateľsky poslali stanowy tamojssej, wýborne sriadenej pomocnice, a keď sme potom tieto stanowy w 26. čísle Obzoru 1865 uwerejňowať počali, že nám Pán Bôh popraje dožiť chwílu, keď i na Slowensku podobné spolky blahodarne pôsobiť budú. Hlawná zásluha, že otázne blahodarné spolky i medzi nami silný koreň pustily, patrí nenochybne podnikawým rodákom wo Weľkej Rewúci, ktorí podľa hore spomenutých stanow prwú riadne ustrojenú wzájomnú pomocnicu založili, a tak národu jich možnosť i užitočnosť preukázali. Teraz už wiac takých ústawow mať budeme. Okrem Piwnice v Báčke, jejžto „wzájomna pomocnica“ už potwrdená je, ku sriadeniu podobných spolkow už wiac menej pokročily: Bystrica powažská s Pružinou, Brezowá (w Nitriansku), Slow. Lupča, Nem. Lupča, Pukanec, Skalica, Wel. Stankowce a Tisowec; ba dowedáme sa, že i hore spomenutý „obchodnícko-priemyslowý spolok“ w Baň. Bystrici wypracowal už pre sebä stanowy podobného spolku. So zwláštnym ale potessením pripomíname dedinskú, pokročilým duchom swojím už dáwno pochwálne známu obec Badín neďaleko B. Bystrice, ktorá tiež obmýssla založiť si „wzájomnú pomocnicu“. Len tak ďalej, drahí rodáci! a iste w krátkom čase wymôže sa ľud náss z ohawných rúk úžerníckych, ktoré ho najwiac i do tej pálenčenej zkazy wedú. Nemôžeme tu zamlčať, že po čas ostatného walného shromaždenia Matice Slowenskej (23. a 24. aug.) pán Ján Franisci swolal k porade i plnomocníkow „wzájomných pomocníc“, aby sa poradili o snadnejssom na společných základoch spočíwajúcom zakladaní týchže spolkow, a o wssestrannom jich prospechu wôbec. Ani o wýsledku tejto porady nemohli sme sa, pred zawrením tlači tejto knižočky dowedeť.

„Wzájomným pomocnicám“ príbudzné sú i daktoré iné spolky, ktoré pomáhajú si „spojenými silami“. Tak menowite na Myjawe „pytlikársky spolok“ založili k tomu cieľu, aby jeho členowia kupowali si wlnu z prwej ruky na mnoho, a tak aby swoj towár i lacnejssie dorábäť mohli. Bárby wssetky remeseľnícke spolky nasse tento príklad myjawský nasledowaly! — Sem prislúchajú „spolkowé sýpky“, jakú založili si w mestečku Trnovci w Liptowe; podobné spolky powstáwajú w Hlbokom, w Gbeloch a možno že i na iných miestach. Wssetko toto sú preradostné wýjawy a dôkazy, že preca na Slowensku switá k lepssej budúcnosti!