ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1865, čís. 24 z 25. augusta)

Všeobecná žaloba je, že smutné, citlivým nedostatkom peňazí skvárené časy žijeme, ktorých trpkosť nadovšetko rolník cíti. Navštívil ho pád lichvy a tak bol pozbavený imania, bez ktorého svoje role obrábäť nemôže; prišla najme na dolnej zemi záhuba krajinská, vypálila a vysušila mu obilné pole, jedinú jeho nádeju, že odpredaním svojej úrody ztratu na dobytku bude môcť jako tak vynahradiť. A pri týchto žalostivých pádoch, ak len vláda, dobročinné spolky a obecenstvo samé oškodovaných nevezmú do ochrany: jakéže cesty, jaké ústavy máme, kdeby poriadny človek na dostatočnú hypotheku v krátkom čase, bez mnohého ustávania, behania a shladúvania všelijakých vysvedčení, peniaze na mierne úroky dostať mohol? Bohužial, že len takých ústavov nemáme, kdeby rolnik v biede svojej peňažitú pomoc obdržal ale ani takých, kdeby z práce rúk žijúci človek, svoje, v lepších časoch usporené peniažky osožne a bezpečne uložiť mohol. Pravda je síce, že od tej doby, čo v Pešti roku 1840 dňa 11. jan. otvorili prvú sporitelnicu v Uhrách, i na iných miestach krajiny našej podobné ústavy založené boly; nuž ale jich je primálo, a to najme v našich vrchovatých horňozemských krajoch. Kremnická a baň. bystrická sporitelnica sú, dla mojeho vedomia, jediné ústavy na týchto severozápadných stranách vlasti našej.

Zakladajme sporitelnice! to tedy má byť heslom všetkých opravdivých ludomilov (philantropov); bo iba ten môže sa menovať v celej vážnosti slova priatelom ludu, ktorý na vzdelanosti duševnej a hmotnom či materiálnom dobrobyte základy pokrokov k lepšej budúcnosti postaviť chce. Otroctvo a chudoba rovnako zabíja vyvinutie ducha. — Každý, kdo beh sveta pozná, i to uznať musí, že zdarne rozvinuté kupectvo, priemysel a roľníctvo sú základy dobrobytu každej krajiny. Jakože ale v takej krajine môže gazdovstvo skvitnúť, jako môže s najnovejšími opravami krok držať, kde také ústavy chybujú, z ktorýchby majitel pozemkov za mierne interessy peniaze dostal, aby jich zlepšiť a ku vydávaniu vätších dôchodkov priviesť mohol? To je hlavná príčina, že velká čiastka našich, trebas i racionálnejších (pozemky svoje rozumnejšie opatrujúcich), ale nedostatkom peňazí obmedzených gazdov a statkárov, nemôže zo statkov svojich ten osoh dosiahnuť, ktorýby vydávať mohly.

Ale potreba zakladania sporitelníc má i mravné dôvody svoje, najme keď ten vplyv povážime, ktorýby ony na zlepšenie mravov, na sporivosť a tak i na dobrobyt obecného ludu našeho maly. Jako každý začiatok vobec, tak i prvý krok ku gazdovaniu je ťažký, a to najme u obecného ludu. Dokial gazda, o svoju a svojich domácich budúcnosť najmenej sa starajúci, odhodlá sa k tomu, že krajciare, ktoré obyčajne prepil alebo ináče zmárnil, budúcne odkladať bude: to vyhladáva najvätšie premoženie samého sebä. Tento prevrat a pokrok jednotlivca ku samostatnosti, iba tam nepatrí ku zriedkavým pádom, kde ho sporitelnice k tomu prebudzujú. Jak dlhoby chudobnejší človek krajciar ku krajciaru shromažďovať musel, ažby takú summu mal pohromade, ktorúby súkromnému človeku jako požičku sveriť mohol, kdežto v sporitelnici i chatrný zvyšok 50 kr. s osohom uložiť môže. Kolko razy prišiel chudobný človek o jeho, v pote tvári zarobené a tak rečeno od úst odtrhnuté peniaze, ktoré u súkromého (privátneho) človeka mal vypožičané, tak že následkom tejto ztraty zariekol sa utrhnúť si niečo, než aby jeho krvavé mozole zase tak na vnivoč vyšly? Kolkí, na svoje staré dni velmi biedni ludia našliby ulevenie smutného stavu svojho, keby za mladi vôlu a príležitosť boli mali, odložiť si dačo na staré dni svoje? Kolko špitálov, alebo k opatrovaniu chudobných ludí založených, obecenstvu ale na ťarchu padajúcich ústavov nebolo by treba, keby počet sporitelníc rozmnožil sa na všetky strany vlasti našej, a keby lud obecný k užitiu týchto, tak blahodárnych ústavov bol už priučený? Kolko príkladov našloby sa, že rolník, nemocami svojej lichvy pozbavený alebo ohňom navštívený, nemajúc odkial peniaze dostať k novému opatreniu gazdovstva svojho, začal od toho dňa vždy viac a viac upadúvať, až i bez nádeje pomoci docela zchudobnel.

Zakladanie sporitelníc nemôže sa i vrchnosťam a predstavenstvám mestským dosť odporúčať. Všetci tí, ktorých smutná príhoda potká, v máloletosti svojich rodičov ztratiť, isteby svoju vďaku a uznalosť k týmže vrchnosťam preukázali, keby, dosiahnuc veku dospelého, svoje peniaze vo sporitelnicách uložené našli, a neboliby prinútení za dedictvom svojim chodiť, alebo naň vyčakúvať. A pri tejto uznalosti ešteby obecenstvo tie výdavky shospodárilo, ktoré opatrovníkom sirotčích peňazí platí. — Ale nač ďalej o užitočnosti a potrebe sporitelníc dôvody množiť, keď hádam nikdo rozumnejší nepochybuje, že upevnenie mravnosti a pozdvihnutie citu sporivosti najme v triedach obecného ludu našeho z velkej čiastky od menovaných ústavov závisí? A jestli kde, dozaista v horných vidiekoch našej krajiny potrebné je zakladanie podobných ústavov, kde lud náš, ktorý často na zemi od prirodzenia biednej ani vyžiť nemôže, ku kupectvu a iným spôsobom života siahať musí, aby si pomáhal. Aj v týchto pádoch dobre by sporitelnice pôsobily; lebo často tí naši ludia „zo sveta“ dosť hodne peňazí donášajú, a keďby po vyrovnaní svojich dlžob i ročité potreby zapravili, mohliby ostatok užitočným spôsobom do sporitelnice vložiť, kdežto sa dosial i taký zvyšok najviac po krčmách premárni, tak že títo ludia zase na novú cestu do sveta peniaze vypožičiavajú. Jak dobreby tu sporitelnice účinkovaly, keby títo obchodníci peniaze do kupectva, alebo na cestu potrebné kedy kolvek u nich zdvihnúť mohli, a tak neboliby prinútení úžerníkom do rúk padnúť?

Všetci tedy mužovia, ktorí v čele záležitostí stojá; všetci, ktorí vplyv dajaký majú; všetci, ktorým blaho ludu na srdci leží, nech k tomu spolupracujú, aby sporitelnica, ak nie v každom meste, aspon v každej stolici, čím skôr bola založená.

V Marčeku v st. trenčianskej; Št. K. Ordódy

(Článok tento sdelujeme jako radostný a úcty hodný príklad statkára, ktorý v rozumovaní svojom o verejných záležitosťach i potreby slovenského ludu našeho na váhu berie. Všetko je to nepochybná pravda, čo ur. pán dopisovatel spomína: otázka je len: jaké ústavy dajú sa u nás, v našich okolnosťach, najlahšie uskutočniť, sporitelnice či vzájomné pomocnice? O tejto otázke dovolíme si budúcne našu mienku vysloviť. Red.)