ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Novini pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, 1848, čís. 12 z 21. júna)

Žjadna stránka hospodárstva ňebola až do novejších časou tak velmi medzi ludom naším zaňedbaná, ako šťepárstvo. Celje chotáre mohli sa poprezerať, bez toho, abi sa oko človeka na jednom jedinom ovocnom strome bolo zastavilo; okolo ďeďín, najme ak pri potoku ležali, vŕbi a jelše alebo inšje ďivoki stromou, na ktorích mesťe bi hruški a jabloňe v tejže bujňosťi boli dorastali. Chvála Bohu! že sa v ostatních 15 rokoch i v ohlaďe zahradňíctva mnoho na lepšú stránku premeňilo; povstali muži, ktorí slovom i príkladom vlastnej pracovitosťi, okolo sebä lásku štepárstva prebuďili, a spuosobních účeňíkou zahradňíckich dochovali. Mi ňepoznáme žjadno pochlebárstvo; ale právom spravedlivosťi tu verejno viznať musíme: že krásna muráňska dolina v gemerskej stolici, medzi všetkími dolinami^[51] Slovenska najďalej pokročila; ona chová ňejedneho muža, ktorí sa pre dokladnú známosť ovocini a spuosobu jej dochovaňja, ktorím kolvek ovocinárom (pomologom) ku boku postaviť muože.

Ale čobi všetki strani Slovenska už mali práve tolko vzďelaních ovocinárou, ako muráňska dolina; predca bi tím ešťe ňebolo nášmu ludu spomoženuo. Lud náš remeseľnícki naši sedljaci musejú začať stromi saďiť a šlechťiť, abi si položili tímto spuosobom pevní základ dobrobitu a majetku, o ktorom sa im dosjal aňi azda nesňívalo. Ňech nám tu pán Starosvetskí ňehovorí: že sú naše vrchovatje kraje ku zahradňíctvu ňespuosobnje; že pre chladnuo povetrja podtatránsko dobrá ovocina ňedozreje; že stromi v treskúcej zime vimrznú a t. d. Tomuto všetkjemu dá sa pomuocť; všetko závisí od toho: abi si každí kraj takje sorti ovocini vivoliu, ktorje sa dajú v jeho podňebí ku zrelosti dochovať; a ku tomuto voleňú veru budú naši slovenskí zahradňíci ludu cestu kljesniť, v tíchto novinách takje sorti ovocini opisujúc, ktorje sa bezpečňe aj v podtatránskich krajoch udomácňiť dajú. Kežmarok v Spiši leží pod najviššími Tatrámi, všetkím, letním aj zimním búrkam velikána Lomňickej kopi^[52] vistavení; a predca okolo toho mesta sú zahradi, roztomilú (delikátnu) ovocinu dochovávajúce. Našli bi sa teda i pre tú najchudobnejšú dolinu daktorje sorti ovocini, v jej podňebí ku zrelosťi dochovať sa mohúce. Čo sa ale tíka ostatních krajou Slovenska, ňje pod velikánskimi vrchámi, ale po medzi vrški rozloženích: aňi sa ňedá okolja, šťepárstvu večmi primeranuo pomisleť, ako je Slovensko, čo práve tá, više spomenutá muráňska dolina svedčí.

S ludom slovenskím o velmi moc buďe lepšje, ako po dňes käďenáhle každí, ale každí dom svoju zahradu, alebo aspon zahradku mať buďe. Ňeiďeme mi tuná všetki tje príčini predkladať, ktorími sa običajno šťepárstvo porúča; hiba tje podotkňeme, čo sa nášho ludu, jeho stavu, jeho potrebi a običajou jeho z blízka dotkínajú. Žalujeťe sa: že vám sama zem dosť potravi ňevidáva; hladajťe si ju i v povetrí t. j. na stromoch, široko ďaleko svoje konáre v povetrí rozkladajúcich, a z ňeho velikú čjastku svojej potravi odberajucich. Jedna dobrá jabloň tolko muože hospodárstvu pomuocť ako veliká rola; zaroďí jedno 15 mericámi jabĺk; to je potom hodná pomoc, najme pri ďeťoch, ktorje sa ustavične ku chlebíku dobíjajú, čobi sme o tom aňi slova ňespomneli, že je sušená ovocina najzdravšja, a k tomu málo masťi a soli ku príprave potrebujúca potrava. Mlčaňím teda pominúc všetki podobnje, od brucha vzatje príčini, šťepárstvo porúčajúce, mi pre ducha ludu nášho dva dúvodi spomňeme, pre ktorje si od zahradňíctva značnuo polepšeňja stavu jeho slubujeme.

Prví tento dúvod hladáme a nachádzame v tej ňeobičajnej moci, ktorú šťepárstvo na prebuďeňja láski ku porjadku a pracovitosťi ukazuje. Kdo sťe už jeden jeďiní stromčok zašťepili, kdo sťe sa na ňom prvej hrušťički alebo čerešňički dočakali, poznáťe už tú čarovnú moc, ktorou láska ku šťepárstvu pri pohlade na túto prvoťinu vlastnej zahradňíckej práce ducha vášho zaujala. A to je hla pri zahradňíctve ozaj divní úkaz: že čím ďalej sa kdo s ňím oberá, tím vetšou láskou sa k ňemu zapaluje; jeho stromi stávajú sa jeho miláčkami, pri ktorích karti, pijatiki a všetki podobnje márnosti zabúda. Povedzťe nám: čí muože biť krajšá a spolu užitočňejšá záluba (passia) ako je záluba v šťepárstve? žjadna a ňikdá! Ona je radikálno lekárstvo pre všetkích leňochou, ňeporjadňíkou a márnotratňíkou; lebo šťepárstvo zjavno ukazuje: že bez práce a starosťi narastú síce plánki, ale ňje bosmánki; potom ale dosvedčuje z druhej strani to: že kdo si práce ňelutuje, predca len i odplatu dostáva, a to tím milšú, že pri pohlade na krásno ovocja, jeho dobrú chúťku ešte ťi tá mišljenka slaďí: „toto je ovocja mojej pracovitosti“. Veď si vraj i pán Starosvetskí aj s pánom kmotrom Kitlovičom radi znameňituo jablko, alebo hrušťički ujedajú; len že im dakedi velmi dlho slina musí na jaziku seďeť, dokím ích dáka statočná chlapina zahradňícka svojím ovocím ňeponúkňe; ak sa ale tejto radosťi dočakať ňemuožu, pekní šupáčik za ovocinu vidať musejú, na mesto toho: žebi peňjažki odberali, kebi sa ku saďeňú stromou pribrali.

Druhá ale príčina, pre ktorú značnuo polepšeňja stavu nášho ludu od záhradňíctva čakáme, je tá: že len zahradníctvo ňešlechetnú pijaťiku pálenki medzi ludom naším od koreňa podvrátiť muože. Pravda, že bi to tjež bolo radikálno lekárstvo, kebi sa páleňja tejto smradlavice krajinskím zákonom prekazilo; ale pri takomto porjadku žjadním spuosobom ňeujďeme tomu, abi si luďja obecňí asi takto ňemudrovali: „dobre vám je to zakazovať pre nás pálenku páliť, keď sa vi napijeťe vína kedi chceťe, kolko chceťe; či len sám jeďiní sedljak pri ťažkích prácach svojích ňič nemá dostať k občerstveňú svojej sili?“ Tu síce bíva hňeď tá odpoveď hotová: „varťe pre lud obecňí dobruo pivo, ono ťelu dodáva živnosťi a občerstveňja, bez toho, abi ňebezpečnú príležitosť ku pijatiki zavdávalo“. Mi ale k tímto slovám dodáme toto: len bi sme na chlebík toho jačmeňa vždi dosť mali! mi zatracujeme koňečňe všetko hotoveňja nápoja, v ktorom sa obilja užíva; ono je od božej ruki na každodenní chljeb, ale ňje ku nápoju stvorenuo. Ak už len má biť dáki nápoj okrem vodi, ňech že buďe víno, či z hrozna, či z ovocja.

A tu sme mi, hla! pri tom dúvoďe, ktorí sme podotknúť chceli. Jedna hodná jabloň muože dať tolko ovocini, že si hospodár pre svoju domácu potrebu dakolko veďjer (okoví) vína z ňej vihotoví. V tomto jablčníku buďe mať občerstvujúci zdraví nápoj, a ňebuďe mu treba za pohárikom vína zdichať alebo za pálenčenú skleňicu u žida všetek svoj majetok zmárniť. A že je tomu inďe po sveťe tak, o tom každí, kdo hraňice vlasťi našej prekročí, lahko presvedčí. Stoťisíce luďí v českej, štajerskej a tirolskej zemi, na mesto všetkích inších nápojou, ňič ňemajú, ako víno jablčnuo, a pri ňom sú veselí, zdraví a pracoviťí luďja; ňevidno medzi ňími tje, pálenkou na kožu visušenje, zaúdenje tváre, na ktorje keď medzi ludom naším pozreš, len srdce ťa zaboleť musí, že sme sa ešťe konca tohoto, pre lud škodlivjeho otroctva ňedočakali.

Hor že sa teda, rodáci! do pocťivej cechi šťepárou a zahradňíkou! Krásne sú tje naše kraje v milom Slovensku; ale verťe: žebi sa oni v naozajsní raj zemskí premeňili, kebi zahradňíctvo u nás a medzi námi na tom stupňi bolo postavenuo, na ktorom bi podla nášho podňebja stáť mohlo. Ale bi sa i domáce okolnosťi naše ňevídaním spuosobom polepšili, ako to z tích dakolko, predbežne tam hore viloženích dúvodou vidno. Budú sa vraj školi zákonom krajinskím sporadovať, dobre; ale ňech že pri žjadnej škole ňechibí zahrada, z obecnjeho vimeraná, v ktorej bi sa ďjetki prácam, okolo chovaňja stromou učili. Šťepárstvo musí biť jedna z nauk každej škole zákonom predpísaních. Tak sa bude Janko učiť; mi ale musíme i na to hladeť, aby sme Janovi pomáhali, ktorí v svojej mladosťi ňemau príležitosť zahradňíctvu sa viučiť.

A tu nám buďe najlepšje spolok zahradňícki pomáhať. Ňech je len v každej osade jeden človek, čo sa trochu do šťepárstva rozumje, už on sám jeďiní muože celú osadu dobrím stromovím obohaťiť. A tíchto mužou dochovať, alebo dochovaních vihladať má spolok zahradňícki. Velmi bi nás ťešilo, kebi tí páňi, čo už dlhú majú okolo tíchto vecí skúšenosť, svoje náhladi a náradi o spuosobe založeňja spolku tohoto na Slovensku, do tíchto listou naších zložiť ráčili. Takjeto dopisi vždi nám budú milje; preto k ňím ňje len velacť. p. zahradňíkou na muráňskej doliňe, ale všetkích milovňíkou šťepárstva vobec úcťivo vivolávame.