ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1870, str. 34 — 38)

Bol raz jeden statočný člowek stawu remeseľníckeho, ktorý síce weľkých pokladow nemal po hromade, ale preca žil w tom stawe, ktorý woláme zámožným; ťažké starosti o súrne potreby života netlačily ho, a mal esste i to uspokojujúce powedomie, že ani po smrti nezanechá swojich milých na holej dlani. Keď jediný syn jeho poberal sa do sweta na wandrowku, dal mu otec esste ostatné naučenie takto: „Milý synku môj! akbych ťa už wiac newidel, zachowaj si ostatné slowá moje; pamätuj woždy po samom predku na Pána Boha, buď pritom statočný a pracowitý, nuž ti Hospodin tak požehná, jako mne požehnal; strany opatrenia ale zemského majetku zachowaj si toto: „Nie kto utrží, ale kto udrží“ ten bude chlap na čase.“

Toto naučenie, wandrownému chasníkowi na púť remeseľnícku dané, chceme Wám drahý bratia! dať na cestu žiwota, a keby sme mali takú zvučnú trúbu, žeby jej hlas od Pressporku po Mukačowo, a z Orawy až hen na dolňú zem k tureckým hraniciam bolo počuť: nužby sme Wám jej ohromným hlasom priwolali: „Nie kto utrží, ale kto udrží“ ten bude chlap na čase! Weď práwe to je stará osudná chyba slowenského ľudu nasseho, že najmä wtedy, keď dajaký hodný zárobok zhrnul do kapsy, nepamätá na budúcnosť, na udržanie majetku toho, ale často preženie to hrtanom židowskému krčmárowi do wrecka, čoby jemu na staré dni, a rodine na pád smrti swojej pomáhať malo. A toto nedbanie na budúcnosť, swoju i swojich milých, tým prísnejssie pokáranie zasluhuje, že za nassej doby máme chwála Bohu rozličné ústawy, ktoré i chatrný majetok udržať pomáhajú, jako sú menowite sporiteľnice, wzájonmé pomocnice a wssakowé zabezpečujúce spolky. O sporiteľnicách a wzájomných pomocnicách už sme howorili w tejto knižočke; toho času tedy chceme Wás, drahí bratia a milé sestry slowenské! upozorniť na tak rečené žiwotné assekurácie.

Zabezpečenie majetku proti sskodám z ohňa pochádzajúcim, už je i medzi obecným ľudom nassím dosť hojne rozssíreno; nie tak žiwotné assekurácie, ktoré mimo iných predností swojich i tieto mrawné wýhody majú:

1. Ony budia požehnaný cit domácnosti w rodinách, a tento cit je základom wssakowých cností, jako sú menowite: pracowitosť, swornosť, striezliwosť atď. Lebo ten otec domowý, ktorý wkladaním chatrných poplatkow do assekurácie, swoju i swojich milých budúcnosť pred súrnou biedou ochrániť chce: iste nebude ťažko zarobený grossík mrhať w začadenej krčme ale obráti ho ku spomenutému blahodarnému cieľu. To ale powedomie, že následkom tejto schránliwosti a opatrnosti swojej, nemá sa obáwať na staré dni hladu a biedy: dodá mu chuti a weselej mysle pri wssetkých prácach, ktorá jich zdarný wýsledok už polowične zabezpečuje.

Ale žiwotné assekurácie sú 2.) i mocným hýbadlom dussewného wzdelania. Lebo ktože má starosť znássať o poučenie a wzdelanie wssetkých členow rodiny, ak nie sama hlawa domu? Jakožeby ale tejto powinnosti swojej otec domowý zadosť učiniť mohol, ak nemá potrebných k tomu prostredkow peňažitých na bok odložených, keď nastane doba neúrody, chatrného zárobku w remesle, a iné ťažké okolnosti žiwota, ktorým ani najobozretnejssí člowek celkom wyhnúť nemôže? Tým ale „na bok odloženým prostredkom“ tak máme rozumeť, že spolky žiwotných assekurácií dáwajú w čas potreby i peňažitú požičku tomu, kto je u nich zabezpečený. — 3.) Ďalej i to na wáhu padá, že w žiwotných assekuráciách máme pohodlný spôsob, uložiť náš kapitálik bezpečne, a tak byť sprosteným jeho opatrowania pred zlodejskými rukami, alebo pred ohňom a inými sskodami žiwelnými. — 4.) Najwätssia ale prednosť žiwotných assekurácií je tá, že ony esste i po smrti nassej blahodarne účinkujú. Každý z laskawých čitateľow iste bude znať jednu alebo druhú rodinu, ktorá následkom smrti opatrowníka swojho do najwätssej biedy uwrhnúta bola, keď s wyhasnutím jeho žiwota i ten jediný prameň wyschnul, ktorý slúžil k wýžiwe celej rodiny. A jak trpké musia byť ostatne hodiny toho, ktorý umiera w tom smutnom powedomí, že swojich milých zanechá w biede a trápení! Na proti tomu ale jakej sily a trpeliwosti dodá otcowi domowému, i na loži smrteľnom to powedomie: že okrem wssemohúcnosti a dobroty Božskej budú sa môcť jeho milí opierať i na tú pomoc, ktorú jim priprawila schránliwosť umierajúcej hlawy domowej.

Toto sme po samom predku powedať chceli, aby sme drahých rodákow nassich upozornili na dôležitosť žiwotných assekurácií; teraz ale najhlavnejssie druhy tých assekurácií opísseme a príkladmi wyswetlíme, kde esste poznamenáwame, že pri udaní wssetkých čísel a poplatkow máme pred očima „prwú wsseobecnú uhorskú zabezpečujúcu spoločnosť“, roku 1856 w Pessti založenú. Držíme to za potrebné poznamenať z tej príčiny, že rozličné assekuračné spolky nemajú rownakú mieru poplatkow, a že tento náš domáci spolok je pre poriadno wedenie swojich záležitostí pochwálne známy. Ale pristúpme k weci.

1. Jednoduchá assekurácia žiwota. Žiaden síce spolok na swete nemôže nám zabezpečiť žiwot náš, ktorý ruka Božia w swojej moci drží; owssem ale môže nám to práwne slúbiť, že po smrti nassej, nech ona pripadne kedy koľwek, pozostalej rodine istú summu wyplatí. Tento spôsob assekurácie i tú wýhodu má, že keď assekurácia už tri roky trwala, člowek assekurowaný môže na swoj wstupný list (tak zwanú polizzu) obdržať od spolku peňažitú požičku. Okrem toho ale priráža sa takému, na celý žiwot assekurowanému spoločníkowi každoročne istá čiastka z ročitej wýhry peňažitej, ktorá na sám spolok pripadá. Majme ale obzwlásste to pred očima, že čím mladssí je člowek, do tejto assekurácie wstupujúci, tým menej bude ročite platiť, a naopak. Udáme tu pár príkladow. Tricať-ročný otec domowý chce na pád swojej smrti zanechať rodine kapitál 100 zlatých: bude tedy ročite platiť 2 zl. 39 kr. Keby ale 40-ročný muž ten istý kapitál zabezpečiť chcel: už by musel ročite 3 zl. 35 kr. a keby len w 50-tom roku wstúpil do assekurácie, malby ročite 4 zl. 85 kr. platiť. Z tadialto nasleduje prawidlo: že čím skôr wstupujeme do žiwotnej assekurácie, tým ľahssie to pre nás bude. Samo sebou rozumie sa, že keby ten 30-ročný otec obmýsslal dwakrát toľko, tedy 200 zl. zabezpečiť, muselby ročite i dwakrát toľko platiť, a síce 4 zl. 78 kr. za assekurowaných ale 300 zl. pripadloby ročite 7 zl. 17 kr. Podobným spôsobom zwätssujú sa i poplatky tých assekurátow, ktoríby wo vyšssom weku swoj žiwot zabezpečili. Ostatne môže sa dať člowek w ktoromkoľwek roku žiwota swojho assekurowať, a podľa toho wymerá sa potom i wätssí alebo menssí poplatok jeho.

2. Assekurácia penzie. Starostliwý otec domowý môže pre swoju rodinu nie len istú summu, naraz wyplatiť sa majúcu, ale i ročitú pomoc zabezpečiť, ktorú tu penziou voláme. W tomto páde bere sa, pri ustanowení ročitého platu assekuráčneho, wek muža i ženy do powahy preto, že mladá žena po smrti mužovej bude prawde podobne za wiac rokow penziu požíwať, nežli starssia. Ku príkladu: 35-ročný muž chce swojej 30-ročnej manželke ročitú pensiu 100 zl. zabezpečiť, nuž bude každého roku 27 zl. 35 kr. platiť; keby ale tenže 35-ročný muž mal žienku 20-ročnú a tejtoby chcel, na celý čas žiwota po smrti swojej, túže ročitú penziu 100 zl. poistiť, musel by platiť wiac, totiž 32 zl. do roka. Ale i pri tejto assekurácii čiastka ročitej wýhry spolkowej pripadá assekurowanému, čoho následkom i ročitý poplatok stáwa sa lewnejssím, než tam hore udáno je.

3. Assekurácia dietok. Najwätssia, najčistotnejssia radosť rodičowská je, keď zdarne wychowané dietky do werejnosti žiwota wstúpiť môžu, to jest: keď syn počne swoje remeslo alebo ktorý koľwek iný obchod wykonáwať, a keď dcéra wydá sa. Takéto ale premeny žiwota spojené sú s newyhnutnými útratami peňažitými; lebo dcéra k wydaju potrebuje weno, syn ale k wykonáwaniu obchodu swojho tiež musí mat jaký taký kapitálik do remesla. W tomto páde starostliwý otec môže si tiež pomôcť assekuráciou, jako nasledujúci príklad swedčí. Chceliby sme nássmu, w prwom roku žiwota postawenému dieťaťu, nech je ono syn lebo dcéra, zabezpečiť kapitál 100 zl. na ten pád, že 20-ty rok dožije: prichodiloby ročite platiť 3 zl. 55 kr. a keby sme 200 zl. zabezpečiť chceli, nužby sme i raz tolko platiť mali, totiž 7 zl. 10 kr. To nám tussím ani dokladať netreba, že dieťa nie len w prwom, ale w ktorom koľwek wyšssom roku assekurowat môžeme, len že čím ono je starssie, tým wyšssí ročitý poplatok. Nech ale nikto nemyslí, že keby assekurowané dieťa pred dosiahnutým 20-tym rokom zomrelo, wssetky za assekuráciu platené peniaze sú ztratené; celkom nie! Tri mesiace po smrti assekurowaného dieťaťa obdrží rodič wssetko to, čo menom assekurácie w ročitých čiastkach zaplatil, nazpak, len že bez interessow, ktoréby za tú celú summu pripadly.

4. Assekurácia samého sebä na staré dni. Šťastný ten člowek, jehož staré dni aspoň na toľko sú poistené, že trebas i chatrnú, ale predca istú ročitú pomoc prijímať môže; k tomu cieľu tiež nám poslúži assekurácia samého sebä, jako nasledujúci príklad swedčí: Mladý, pracovitý a schránliwý 30-ročný muž, chce si zabezpečiť wyplatenie kapitálu 500 zl. na ten pád, žeby 60-ty rok žiwota dožil, aby z tohože kapitálu ročité interessy (6 od sta) w summe 30 zl. požíwať mohol; pripadne mu tedy ročite platiť 7 zl. 75 kr. Ponewáč ale do roka 365 dní máme, bez mnohého lámania hlawy pochopíme, že tento muž len asi dwa krajciare bude museť každý deň, alebo do 15 kr. za týždeň odložiť, aby si poistil tú znamenitú pomoc na staré dni swoje. Nuž a či ludkowia nassi „neprehajdákajú“ 15 kr. na jedno posedenie u žida? Keby ale už 20-ročný muž tých 500 zlatých assekurowal, neplatil by ročite iba 4 zl. 50 kr. Naproti tomu ale keby čakal s assekuráciou do 40 roku: užby musel 15 zl. ročite platiť. Čím mladssí tedy člowek assekurowaný, tým menssí poplatok, a na opak. — Awssak i tu poznamenáwame, že assekurowaný (jako wo wssetkých predosslých pádoch) podiel bere wo wýhre spolkowej, a tak že kapitál jeho tým esste zrastá. Napokon ale i to podotkneme, že nie len na 60-ty, ale i na menssí wek, na 55, 50, 45 atd. rokow assekurowať sa môžeme, len že prawda pri nižssom weku wiac platiť budeme, preto že platenie prémie (tak wolajú ročitý poplatok assekuračný) za menej rokow trwá. — Wssetky takéto assekurácie prijímajú spolkowí jednatelia (agenti) menowaného ústawu, ktorých w každom trochu wätssom meste nájdeme.

Dajže Bože, aby tieto skromné slowá nasse neboly „hlasom wolajúceho na pússti“, ale aby k rozssíreniu schránliwosti a opatrnosti w nassom národe mohútne dopomáhaly! Nikde zaiste neukazuje sa to tak zretelne, že pracowitý a schránliwý člowek má istú čiastku ssťastia žiwota wo wlastnej ruke, jako keď ústawy assekurácie k wlastnému i swojich milých dobrému použije.