ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1878, čís. 3 z 25. januára)

Sdelili sme v prvých dvoch číslach ročníku t. návrh stanov pre Besiedky hospodárske, ktorý držíme, ohľadom na terajšie hospodárske pomery naše, za dostatočný; treba tedy len chuti a pevnej vôle zo strany ľudomilov našich, aby čím skôr dal sa príklad skutočného sriadenia takého družstva, jemuž pripisujeme pre hmotný (materiálny) dobrobyt obecného ľudu nášho velikú dôležitosť. Preto sdelíme tu ešte daktoré návrhy, strany spôsobu uvádzania Besiedok hospodárskych do života, pri čom držíme sa skúšeností, nadobudnutých menovite v krajinách nemeckých, ktoré nasledovaly potom s patrným prospechom i mnohé obce krajín, viedeňskej vláde poddaných.

Prvá tedy otázka je: Kto zaujať sa má popredne o založenie Besiedky hospodárskej? Zo skúšenosti nemeckých krajín zneje tá odpoveď, že prirodzenými vôdcami obecného ľudu, pri tejto predôležitej otázke zostanú, jako dosiaľ bývali, prev. duchovenstvo a vct. učiteľstvo. Tito vôdcovia zaujať sa musia Besiedok hospodárskych, ktoré určené sú hlavne pre obecenstvo dedinské, kde nachodí sa málo vzdelanejších osôb, či tak zvanej intelligencie. V dosiaľ pozakladaných družstvách mena a smeru tohoto, duchovný otec je pravideľne predsedom, učiteľ ale zápisníkom; pre ostatné dva úrady spolkové nájdu sa schopní jednotlivci medzi samým roľníckym obecenstvom. Samo sebou rozumie sa, že v ktorej obci našloby sa viac vzdelanejších osôb, tam i volebné právo rozšíriť sa môže a má na tých jednotlivcov, ktoríby ľudomilé služby svoje Besiedkam obetovať chceli.

Druhá otázka je: jako pokračovať so stanovami, poťahom na krajinskú vládu? Mienka naša táto je: Daktorý z ľudomilých pánov právnikov našich malby vyhotoviť maďarský preklad navrhnutých stanov pre Besiedky hospodárske, aby sa vo slúpcoch (columnaliter), maďarskom i slovenskom jazyku, kráľ. vláde ku potvrdeniu predložiť mohly. Vo smysle zákonného článku XLIV. z r. 1868, ktorý vzťahuje sa na rovnoprávnosť národností v Uhrách, menovite dľa §§ 22 a 23 mohlyby sa síce tyto stanovy ku krajinskej vláde poslať i v samej slovenskej reči; aby ale jich prekladanie nezavdalo príčinu k neslušnému odťahovaniu: radno je, upotrebiť hore udaný spôsob predloženia u krajinskej vlády. Stanovy doposlať sa musia ku kr. ministerium hospodárstva vo štyroch odpisoch; 3 z nich upotrebí spomenuté ministerium, 4-tý ale pôjde ku kr. ministerium vňútorných záležitostí, ktoré vyhradilo si vedomosť o všetkých spolkoch, trebas ktorého smeru, jestvujúcich v krajinách sv. štefanskej koruny.

Keď stanovy, na hore udaný spôsob vyhotovené, kr. ministerium doposlané boly: potom treba na jich úradné vybavenie za 40 dní pokojne čakať. Keby ale po vypršaní 40 dní, počítajúc od skutočného dodania stanov kr. ministerium, nedošlo z vys. miesta toho ani jejich potvrdenie, ani zvláštno nejaké poznamenanie strany potrebnej premeny: potom trebas ktoré družstvo alebo spolok svoje dočasné pôsobenie započať môže. Povolenie dočasného pôsobenia tohoto vysloveno je v nariadení, ktoré pán minister, Kol. Tisza, málo po nastúpení vysokej hodnosti svojej, a síce počiatkom mája roku 1875 bol vydal ku všetkým podriadeným pravomocnosťam krajinským, strany spôsobu pokračovania pri zakladaní trebas jakých spolkov. Vo práve spomenutom nariadení menovaný pán minister vňútorných záležitostí požaduje v bode 9-tom: že do stanov každého spolku treba postaviť zretelne i to, že keby spolok nezadržal vo stanovách určený cieľ a pokračovanie, pomerne kruh (obvod) svojho pôsobenia: od kráľovsko-uhorskej vlády bezodkladu vyzdvihnúť sa môže, na koľkoby kroz pokračovanie v ďalšom jeho pôsobení ohrožoval sa stát, alebo majetkové záujmy členov, a že i konečne zrušený bude, na základe výsledku nariadiť sa majúceho vyšetrovania. Práve spomenutý bod (punkt) kráľ. ministerského nariadenia pridať sa tedy má, jako ostatný §, i ku tým stanovám, ktorých návrh uverejnili sme v prvých 2 číslach pre Besiedky hospodárske.

A teraz ešte niečo na závierku! V tom májovom nariadení, ktoré pán minister, Kol. Tisza, vydal roku 1875 strany spôsobu sriadenia trebas jakych spolkov, menuje sa právo spolkovitosti najvzácnejším právom občianskym, čomu zaiste každý rozunný a nepredpojatý občan spolu s námi prisvedčí; len že, bohužiaľ! u nás panujú dve miery a váhy, ktorými rozdelujú sa práva i na poli hospodársko-priemysľovom. Na dôkaz toho pripomíname nepotvrdenie v Pružine navrhnutého včelárskeho spolku, ktoré stalo sa už za panovania obnoveného kr. uhorského ministerstva. Nemáme u nás, bohužiaľ! zákona o spolkovitosti, ktorýby zabezpečil vykonávanie práva tohto pre všetkých občanov; tým viac tedy padlo v oči, keď pán minister, Kol. Tisza, v tomže májovom nariadení spomnel, že ono vydalo sa hlavne preto: „aby nebolo možné rozdávať milosť, povoľujúc jednomu to, čo inému odopiera sa“ (nem lehet kegyelmet osztogatni, az egyiknek megengedtetvén a mi a másiknak megtagadtatik). Držať sa tedy budeme, ohľadom na Besiedky hospodárske, slov pána ministrových, žiadajúc a očakávajúc dľa toho „najvzácnejšieho práva občianskeho“, nie milosť, ale spravedlivosť!

Kdeže tedy v milej domovine našej dočakáme sa prvého príkladu sriadenej Besiedky hospodárskej?