ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1874, čís. 31 z 5. novembra)

Medzi najpožehnanejšie výplody ducha spolkovitosti právom počítame školské sporitelnice, ktoré zakladajú sa toho času po celom Švajčiarsku s dobrým prospechom. Požehnanú túto myšlienku pohol professor Laurent v Ženéve (Genf), kde ju hnedky obecenstvo, v úplnom ocenení jej dôležitosti, ochotne prijalo a do života uviesť pomáhalo. Cieľ týchto sporitelníc nemôže byť púhe shromažďovanie majetku pre školské deti; on vzťahuje sa viac na mravné výhody, ktoré z tých podnikov pre mladé pokolenie plynú. Odkladaním zaiste trebas jak malulinkého príspevku peňažitého, prebudzuje sa v detinskej mysli cit práva majetnosti, tak že dieťa včasne učí sa rozoznávať moje a tvoje; ďalej púšťa týmto činom i cit sporivosti pevné korene, tak že keď školák dosiahne vek dospelejší, naučil sa už vážiť si prácou nadobudnutý majetok, a tým samým už k poriadnemu životu býva vedený, čo všetko na hmotný i duševný dobrobyt obyvateľstva blahodarne pôsobiť musí, a síce i preto, že i dospelí členovia rodiny, za príkladom dietok, prebudzujú sa k poriadnosti sporivosti.

Sriadenie školských sporitelníc je veľmi jednoduché. Učiteľ má knihu, v ktorej každý školák má stranu, svojim menom zaznačenú. Na túto stranu zapisuje učiteľ i najmenší turáčik, v dobe neurčitej (keď práve dakde groš alebo krajciar dostane) od školáka donesený, a zapíše mu ho hnedky u sebä i do knižočky školákovej. Jakmile školák má už jeden frank (asi 24 kr. našich) naskladaný, dá ho učiteľ do najbližšej sporiteľnice, a tak to ide porád ďalej. Keď školák vystúpil zo školy, pričinením svojho učiteľa vybrať si môže sosbierané turáčky zo sporiteľnice, alebo ďalej vkladať si môže majetok usporený, čo obyčajne stáva sa. — Presvedčení sme, žeby uvedenie týchto školských sporiteľníc, menovite u nás, bolo veľmi mohutným prostredkom k vykynoženiu pijanstva u mladého pokolenia.