ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Novini pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, 1848, čís. 12 zo 14. júna)

Práve sme boli ďesjato číslo naších novín rozposlali keď nám prišla usporada sl. ministerium kupeckích a hospodárskích záležitosťí pod oči, v ktorej tože sl. ministerium vihlasuje: že majú biť 4 školi hospodárske vo vlasťi našej založenje. Tú máme náďeju: že sl. ministerium pri zakladaňú tíchto potrebních ústavu, slovenskí lud náš bude mať pred očima; lebo veru on, súc vo vrchovatích, zem pomoci ludskej potrebnú majúcich krajoch osadlení, dobrím právom očakávať muože, abi mu vláda ku polepšeňú stavu hospodárstva, založeňím takejto školi, dopomáhala. Už sme teda ňje len v osobitnom presvedčení našom, ale i v tejto usporaďe sl. ministerium tak rečeno vivolaňí, abi sme naše náhladi a úprimnú mjenku našu o takomto ústave hospodárskom predložili.

Podla tejto mjenki našej každá škola hospodárska, či pre Slováka, či pre Oláha, či pre ktorjehokolvek občana vlasťi našej založená, musí mať istje materiálne a duchovnje vlastnosťi, ak chceme, abi na rozvinuťja známosťí hospodárskich blahodarno účinkovala.

Čo sa jej materiálneho stavu tíka, ohlad sa brať musí najme na tjeto 3 okolnosťi:

1. Zemepisnuo (geographickuo) položeňja mesta, v ktorom má škola hospodárska povstať, musí takuo biť: abi sa jej chovanci lahko a bez velkích útrat z ktorejkolvek strani vlasťi ta dostať mohli, a potom abi sa i luďom pocestním čo najlahšia príležitosť podala, medzi cestou ústav hospodárski navštíviť, a čo, ako sa v ňom pracuje? vlastním okom viďeť. Škola teda hospodárska ňeomilňe musí tam biť založená, kďe je dobrá premávka (communicatia); ona muože biť, či v mesťe, či v osaďe; len že bi v tomto druhom páďe predca blízko daktorjeho z vetších mjest ležať musela, preto: abi sa u mestkích remeseľníkou potrebnje stroje hospodárske vihotoviť, alebo pokazenje mohli dať napraviť, ak bi sa už k ústavu, pre usporeňja vídavkou remeseľňíci, okolo hospodárstva najpotrebňejší, menovíťe dobre viučeňí kováči a kolári ňepridali. Podľa mjenki našej bi ale sl. ministerium najlepšje urobilo, kebi jednu centrálnu rukoďjelňu pre stroje hospodárske v Pešťi, pri škole prjemiselnej založilo; z taďjalto bi sa potom ostatním školám hospodárskim poduobki (modelli) posjelať museli a podla tích bi sa velmi lahko vjac takích strojou mohlo dať vihotoviť.

2. V ohľade na phyzickuo položeňja hospodárskeho ústavu to mislíme: že on aňi vo velmi úrodnom, aňi vo velmi chudobnom kraji založiť sa nemá; i tu plaťí to laťinskuo „medio tutissimus ibis“ (prosrjedkom sa bezpečne pokračuje). Kraj, už od prírodi velmi úrodní, preto sa k ústavu hospodárskemu ňehodí, (ňešikuje), že sa v ňom už kroz túto prirodzenú jeho úrodnosť škole hospodárskej odňíma príležitosť preukázať: ako pomoc ludská i v chudobňejšom kraji primeraními prosrjedki jeho úrodu napomuocť a zvetšiť muože. Z druhej ale strani škola táto aňi do kraja, úrodnej sili ňemajúceho ňepatrí, a síce preto: že každí hospodárski ústav ku sdržovaňú svojho života sám musí dopomáhať; musí teda na svojom poli dochovávať úrodi, ktorími bi sme sa ňje len potrebi ľudí, či duchovňe, či ťelesňe v ústave pracujúcich prikriť, ale i peňažitje duochodki ústavu napomáhať mohli. Aj tento predaj úrodi potrebu domácu v ústave previšujúcej, ako príčinu považujeme, pre ktorú škola hospodárska blízko mesta, vjac ludu majúceho, ležať musí.

Velmi dobre buďe pre ústav hospodárski, ak sa mu všetki grunti jeho pohromaďe (v jednom kuse) vimerajú; to žjada samuo polahčeňja práce z jednej, a potreba prísneho dozeraňje z druhej strani, ktorej sa len takím činom za dosť urobiť muože.

3. Čo sa na ostatok samjeho vístroja^[49] školi hospodárskej tíka, to mislíme: že tento musí biť velmi prajní; veď sme už raz povedali: že dobrje stroje mať tolko znamená, ako prácu z polovice odbaviť. Tento prajní vístroj ale i povaha ducha ludu obecnjeho vihladáva, ktorá len to ráda zo svoje prijíma, o čoho dobroťe okovidomím spuosobom presvedčiť sa muože. Ďesať opisou a ďesať obrázkou, daktorí lepší hospodárski nástroj porúčajúcich, tolko ňeurobí, ako živí príklad práce, s takím novím nástrojom, pred okom ďivákou zdarno vikonanej.

Čo sa tíka tudnokovích (vňútrních, duchovních) porjadkou školi hospodárskej, v terajších okolňosťách naších tjeto bi asi prednosťi jej blahodarnuo účinkovaňja napomáhali:

1. Reč viučovaňja má biť docela reč toho ludu, pre ktorí sa škola hospodárska založila, a tak pre Magyarou magyarská, pre Slovákou slovenská, pre Oláhou oláska a t. d. Ak v daktorom, istoťňe v tomto páďe bi bolo vitváraňja reči ludu, všetkím dobrím námerom ústavu proťivnuo. Hospodárstvo ňepotrebuje žjadno diploma, aňi len takuo ňje, ako remeseľnícki tovariš v svojom prepustnom lisťe; preto sa každí lud hospodárskí, len v svojej maťerčiňe má vzďelávať. Keď ale toto uveďeňja rečí maťerinskích do ústavou hospodárskich žjadame, verejno vislovujeme: že bi každí ústav úradnje svoje zprávi a dopisi k slávnemu ministerium v diplomatickej reči posjelať museu; to sa rozumje.

2. Chovanci do školi hospodárskej mali bi sa prijímať darmo, a voleňja bi mohlo biť stoličnjemu sboru zaňechanuo; ale bi museli mať predok takí sinovja luďí hospodárskich ktorí preukážu: že po viučeňú hňeď svoje vlastnuo hospodárstvo muožu vzjať do zprávi. Že bi sa ale pri tom to voleňú aj ohlad na zdravuo ťelo, zdraví rozum, na vek, ku ťelesním prácam hospodárskim spuosobní brať museu, o tom nám vela hovoriť ňetreba. Chovanci ústavu musejú biť z vetšej čjastki i jeho robotňíci; tímto spuosobom i viučovaňja, i ťelesňú opaťeru odplácať budú. Takí chovanci ústavu hospodárskeho (len cestou vimjenki dnu prijatí) ktoríbi po viučeňú svoje vlastnuo hospodárstvo ňemali, pri vetších panskích, alebo obecních hospodárstvach, budú istotňe vítaňí správcovja robotňíkou.

3. Malo bi sa ústavu zákonom naložiť, abi sa chovanci každoročňe (ale tak, abi v tomto páde aspon polovica i chovancou i správcou v ústave zostala) vibrať na pešú putovačku, abi hospodárstvo ludu obecnjeho obzerali, sami jeho chibi vlastním okom poznávali, a spuosob napraveňja vihladávali. Veď sa i lekár svojmu umeňú hiba na chorom človeku najlepšie viučí. Tjeto úradnje cesti chovancou bi boli dobrá a lacná príležitosť: hospodárska známosti medzi ludom rozširovať. Kreme toho ale

4. Ústav hospodárski musí vidávať i prostorozumní časopis, abi jeho pomocou i do najďalších krajou puosobiť a viučovat mohou. Žebi tento časopis najmenšú cenu mať museu, toho nám aňi podotknúť ňetreba; i pri tejto čjastke duchovnjeho vístroja ňemalo bi sa pre dakolko sto zlatích velmi škrbániť, veď bi sa oni istotňe svojím časom, vo vzďelanosťi ludu, storakím úrokom (interessom) vinahraďili.

Kebi ku takejto škole hospodárskej ešťe potom i spolok hospodárski pristúpiu, s tím zámerom: abi jeho údovja všetki dobrje známosťi medzi ludom ňje len v živom slove, ale i v skutku rozširovali; tak veríme, žebi ňeprešlo 10 rokou a ťelesnuo položeňja ludu nášho, s bjedou sa pasujúceho, až do ňepoznaňja bi sa na lepšú stránku premeňilo.

Kďe že bi teda mala biť škola hospodárska pre Slovákou? Podla toho, čo sme o jej materiálnich potrebách podotkli, kebi to od nás záviselo, mi bi sme ju blízko pri Trnave založili, akbi to na samom Trnavskom chotáre biť nemohlo. Tam nachoďíme všetki tie vimjenki hore viloženje: zem aňi preúrodnú ani chudobnú; premávku^[50] znameňitú, lebo bi zo všetkích horních krajou, dolu Váhom alebo z vozármi chovanci lahko dolu dostať mohli. K tomu je Trnava mesto kupeckuo, kďe sa každá úroda lahko dá na hotoví groš premeňiť.

Daj že Bože! abi Slováci za tímto, pre ich dobrobit velmi potrebním ústavom dlho ňečakali!