ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1871, str. 35 — 39)

Od nepamäti ľudskej nestaly sa wo wlasti nassej tak početné a citliwé sskody krupobitím, jako práwe minulého 1870-ho leta, a nejeden gazda, ktorý s potessenia plným srdcom hľadel na odrastajúce poľné úrody swoje, stal sa v krátučkej sstvrťhodinke — žobrákom, newediacim: jako zaprawí potreby budúceho roku? Následkom tejto nebezpečnej powetrnosti prestrassenie zaujalo mysle ľudské, lebo skoro každá, na oblohe vystupujúca čierňawa, zkazu a záhubu niesla w tmawom lone swojom. Wieme my dobre pochopiť i oceniť prestrassenie toto; ale známe z druhej strany i to, že ubedowaný člowek nepomôže si rukama do lôna založenýma, ani púhym bedákaním, ale iba odhodlanými skutkami, swojím okolnostiam primeranými. „Nuž jakéže skutky žiadate proti búrkam, wo swojom behu po oblohe ťažký kamenec (ľadowec) rozsýpajúcim“? pomyslí si mnohý z laskawých čitateľov. Prawda, že slabá ruka ľudská newie prekaziť sháňajúcim sa ťažkým mračnám, ani nemôže roztiahnuť oponu nad celým chotárom, aby prelomila sa na nej sila krupobitia; môže ale sskodu peňažitú, z kamencovej búrky posslú, s chatrnými obeťmi odstrániť.

Práwe to zawdáva nám príležitosť, aby sme Wás, drahí rodáci! upozornili na assekuráciu poľnej úrody. W laňskom ročníku tejto knižočky odporúčali sme Wám žiwotné assekurácie w jich rozličných podobách, a tessí nás úprimne, že (jako nám z wiacej strán oznámeno) slowá nasse nezostaly hlasom wolajúceho na pússti. A preto kojíme sa tou nádejou, že opatrnejssí gazdovia slowenskí ani prítomné slowá nasse nepustia dolu wodou, ale že budú hľadeť ubezpečiť sa pred sskodami, z krupobitia? posslými. Nehoworte nám, drahí rodáci! že to znamená siahať do práwa Božieho, keď člowek wyhnúť chce trestu, ktorý Pán wssemohúci na nás dopússťa. Úplne súhlasime s týmto nábožným citom Wassím! Ponewáč ale Pán Bôh welí slnci swojmu swietiť na zlých i na dobrých, a dáwa dážď na sprawedliwých i na nesprawedliwých: tedy jako dary, tak i tresty swoje posiela na wssetkých, ponechajúc nám ale upotrebenie najwzácnejssího daru swojho, rozumu, aby sme to pokáranie znássať mohli; znesieme ale i zkazu krupobitia snadnejssie, keď jeho peňažitú sskodu s chatrnými obeťmi odstránime.

Nuž pristúpme že tedy k weci samej! Rozličné spolky jestwujú w nassej krajine, ktoré prijímajú assekurácie proti sskodám z krupobitia posslým, tak jako už mnohí rodáci weľmi opatrne swoje príbytki a stodole proti ohňu zabezpečujú. Rozumný tedy gazda iba k tomu hľadeť bude, aby dal swoje úrody zabezpečiť u takého spolku, ktorý pri úplnej istote náhrady, od assekurovaných úrod poľných najmenssie platy^[64] žiada. Wýsska týchto platow záwisí od dwoch okolností: predne od rozličnosti samých plodín, wätssú alebo menssú cenu majúcich; potom ale i od powahy samého kraja poťahom na búrky, tak že chotáre, krupobitím častejssie nawsstewowané, i najwyšssím platom za assekuráciu podrobené sú. Strany možnosti krupobitím, na koľko z behu powetrnosti mnohých rokov o nej súdiť možna, rozdelené sú chotáre na 3 wrstwy, a síce: na weľmi nebezpečné, menej nebezpečné a málo nebezpečné; podľa toho ustanowené sú i tri stupne platu za assekuráciu tej istej plodiny.

Hore spomenutý assekuračný spolok Europa wyberá síce swoje poplatky tiež podľa powahy kraja, búrkam wiac alebo menej podrobeného, poplatky ale za assekuráciu, w porownaní s inými spolkami sú lewné, a wyplácanie sskody stáwa sa weľmi rýchle. — Priložená tabulka ukazuje nám stupne assekuračných poplatkov.

Za každých 100 zlatých assekurowanej ceny platí sa:

1. Od lúk a pestowaných krmných rastlín ... — zl. 40 kr.

2. Od kukurice a zemiakow ... — zl. 75 kr.

3. Od obilia, strukowín a repy cukrowej ... 1 zl. — kr.

4. Od rastlín olejowých, wláknatých a pohánky ... 1 zl. 15 kr.

5. Od semäna ďateliny, repy a od winohradow ... 2 zl. 50 kr.

6. Od owociny a chmelu ... 3 zl. — kr.

7. Od dohánu ... 5 zl. — kr.

Za potrebné držíme tu hnedky poznamenať, že tyto platy ustanowené sú pre kraje s obyčajným behom powetrnosti a malým nebezpečím ľadowca; pre ty kraje ktoré za 5 rokov dwarazy krúpy majú, sú i platy za assekuráciu wyšssie; pre nebezpečné ale kraje, častým ľadowcom nawsstiwowané platí zase osobytná sadzba poplatkow, ktorú ale udať nemôžeme preto, že každý jednateľ (agent) podľa powahy kraja, swoju zwlásstnu sadzbu od zpráwy spolkowej dostáwa.

Okrem týchto procentowých platow, treba esste zaprawiť nasledujúce pobočné wýdawky: na spráwne útraty 10 kr. od každých 100 zlatých; za posstowú, pisársku a kolkowú príslussnosť: pri assekuráčnom plate do 5 zlatých 50 kr. — od 5 do 10 zl. 70 kr. — od 10 do 20 zl. 90 kr. — od 20 do 50 zl. 1 zl. 50 kr. od 50 do 75 zl. 2 zl., od 75 do 100 zlatých 2 zl. 50 kr. Za assekuračné poplatky wýsse 100 zlatých ustanowuje sa plat za kolok osobitne.

Upotrebenie tejto tabulky wysvetlíme si dakoľko príkladmi: Jeden gazda má krásnu raž a jačmeň, a chce si dať assekurowať oboje w hodnote 400 zlatých, a síce 340 zl. za zrno, a 60 zl. za slamu; bude mu tedy treba platiť (podľa čísla tabulky 3) za každých sto zl. assekurowanej hodnoty 1 zl. tedy za 400 zl. 4 zlaté assekuračného (procentowého) poplatku; potom esste pobočné wýdawky za spráwne útraty (10 kr. od sta zl. assekurowanej summy: 40 kr.) za posstovú ale, pisársku a kolkowú príslussnosť 50 kr. (preto, že procentowý poplatok nepresahuje 5 zl.) spolu tedy za celú assekuráciu 4 zl. 90. Jestliby na pole takto assekurowané krúpy padly, wyssle potom assekuračný spolok zwlásstnu komisiu, ktorá sskodu ocení (ossacuje), a keby tá komissia ku pr. nassla, že polowica obilia zkazu wzala: tedy spolok newyplatí celú assekurowanú summu 400 zl., ale tiež iba polowicu; keby ale osenie bolo docela ztlčené, nuž i spolok celú summu 400 zl. nahradí. A takto pokračuje sa pri ocenení každej sskody poľnej.

Druhý príklad: Jeden zámožný gazda chce si dať assekurowať winicu, z ktorej očakáva 200 okowí wína, každá po 7 zlatých — lebo pri assekurácii winohradow treba udať počet okowí (wedier) a jich cenu; bolaby tedy celá assekurowaná summa (za 200 okowí po 7 zl.) 1400 zl. za túto summu platilby spomenutý gazda assekuračného poplatku podľa čísla tabuľky 5, od každého sta assekurowanej summy 2 zl. 50 kr., tedy za 1400 zl. 35 zl. Pobočné wýdawky: za spráwne útraty (10 kr. od sta zl. assekurowanej summy) 1 zl. 40 kr. ďalej: posstowé, pisárske a kolkowé poplatky 1 zl. 50 kr. (preto, že assekuračný plat 35 zl. stojí medzi summami 30 do 50 zl.) a tak tedy do hromady 37 zl. 90 kr. Keby potom krupobitie túto winicu zastihlo, a wyslaná komisia nasslaby: že gazda z tých 200, w cene 7 zl. assekurowaných okowí, už len 40 okowí môže očakáwať: tedy wyplatí mu spolok sskodu za tých ztratených 160 okowí po 7 zl. a tak spolu 1120 zl.

Doložíme tu esste nasledujúce záwerné poznamenania:

1. Pri assekurowaní obilia treba udať hodnotu slamy osobitne a zrno tiež osobitne, jako v príklade wyswetleno.

2. Keď plodiny wláknaté (ľan a konope) assekurujeme: platia 2/3 (dwe tretiny) assekurowanej hodnoty pre steblá, 1/3 (jedna tretina) ale pre semäno týchže plodín.

3. Kto dal assekurovať dohán, tomu počíta sa 1/10 (jedna desatina) assekurowanej summy na spodné, 5/10 (päť desatín) na prostredné, a 4/10 (sstyry desatiny) na wrchné, najlepssie listy.

4. Pri assekuráciach owociny a winohradow bere sa ohľad iba na skutočné, po kwete už zawiazané plodiny, tak že tedy pred kwetom assekurácia neprijíma sa.

5. Spolok dáwa pri assekurowaní wína, zemiakow a repy náhradu iba za ztratené mnoho, nie ale za jakosť esste pozostalej úrody.

6. Poplatok za assekuráciu nemusí sa hnedky w hotowe složiť, ale príslussný majitel môže wydať menku (Wechsel), od jednateľa spolkowého podpísanú, ktorú potom dňa 31. okt. neomylne wyplatiť musí.

7. Škodu kamencom zapríčinenú dá spolek hnedky poprezerať, a jej náhrada wyplatí sa — nech už assekurowanie bolo za hotowé peniaze alebo na menku wykonáno, — najpozdejssie za 4 týždne.

Toto sú hlawne prawidlá o assekurácii poľných úrod, a myslíme, že opatrný a rozwážliwý gazda, pri tak nebezpečnom behu powetrnosti, jaký bol minulého 1870-ho leta, môže radssej obetowať jednu meričku obilia, než aby celú, na 200 zl. siahajúcu úrodu mal w prípade búrky ztratiť. Prawda je, že po assekurácii zkaza nemusí nasledowať, a že tedy assekuračný plat môže byť ztratený; ale powážme len, drahí rodáci! jak ľahko prehajdákajú sa 2, 3 zlatíky w židowskej krčme, za kteréby sme si obilie nasse boli assekurowať mohli, a jak dobre padne to každému, keď potom po nessťastí pekný groš za náhradu dostane. Udáme toho najbližssí príklad: pred tým nebolo w Skalici ani chýru ani slýchu o assekurácii poľných úrod; keď ale roku laňského assekurowaní 3 gazdowia, po strassnom krupobití dňa 6. aug. 1869, náhradu celej sskody wo winicách obdržali: teraz už ľudia winice i obilie húfne assekurujú. A tak tedy: „trossku utiahni si, mnoho zachowáš si“.