ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1870, str. 63 — 64)

Pominulý rok 1869 bol neobyčajne bohatý na spolky akciowé, ktoré w lone národa slowenského powstaly. Najdôležitejssie medzi nimi sú nepochybne (lebo sw. martinská sporiteľnica už roku 1868 pôsobiť počala): slowenská tlačiareň w Turč. Sw. Martine, a Minerva „uhorsko-slowenský“ knihtlačiarsky spolok w Pessti. Swato-martinská knihtlačiareň založená je kapitálom 30.000 zl. podeleným na 600 účastín, každá po 50 zl. z ktorej hodnoty predbežne iba polowica (25 zl.) zložená bola. Spolok Minerva ale určil swoj kapitál na summu 40.000 zl. rozdelenú na 800 akcií, w hodnote 50 zl. wydaných na mená účastinárow. Náramne diwno je, že stanowy Sw. Martinskej tlačiarne, do polowice aug. 1869 keď toto písseme, ministerského potwrdenia esste neobdrža1y, kdežto iným, trebas jakým spolkom dáwa sa to bez odkladu. Okrem týchto akciowých spolkow založené boly na Slowensku sporiteľnice; w Skalici, w Now. Meste nad Wáhom a wo Weľkých Topolčanoch, ktorým wo wlastnom jich prospechu radíme, aby spráwu swojich záležitostí wiedly i wo slowenskej, okolitému ľudu srozumiteľnej reči, lebo ináče len žiworiť budú.

Wzájomné pomocnice rozmáhajú sa tiež radostným spôsobom, trebas i pod wssakowými menami. Tak menovite na Čabe nosí podobný ústaw meno bank ľudu (népbank), a tak mohutne pôsobí, že za jeden rok (do 31-ho júli 1869) menom wssakowých dochodkov summu 685.578 zl. wykázal. Podobný ústaw založený je už i na Sarwassi. Ale i menssie „wzájomné pomocnice“ w krajoch pod-tatránskych blahodarne účinkujú. Tak menowite pomocnica v Mossowcách za prwého pol-sstwrtroka nashromaždila „po ssestáčikoch“ 4.180 zl., ktorý kapitál wýborne slaužil tým k pomoci, jichžto nesstastie ostatného požiaru zachwátilo. Najnowssie pomocnice powstáwajú w Pukanci, w Nem. Lupči, w Doľ. Kubíne a w Senici. Ponewáč ale tieto ústawy patrný wplyw majú na dobrobyt obecenstwa, opakowaným spôsobom priwoláwame drahým rodákom nassim: nechže žiadno mesto a mestečko, ba žiadna wätssia dedina nebude bez wzájomnej pomocnice, nuž obecný ľud náš bude w krátkom čase wyslobodený z moci ohawných úžerníkow! — Zwlásstneho spomenutia esste zasluhujú spoločenské sypárne, jaké na pr. w Srní, st. trenčianskej, w Piwnici a w Trnowci jestwujú; mesto Ratkowá ale má i společnú súkennícku pradelňu, ktorá otáznemu remeslu nemálo pomáha. O mestečku Trnowci s radosťou pripomíname, že ono w lone pätoro wssakowých, dobre sporiadaných spolkow má. Len tak tedy ďalej, bratia drahí! nasledujme príklad Trnowčanow a spolčujme sa čo najpočetnejssie: nuž dá Bôh, že „spojenými silami“ položíme si základy hmotného dobrobytu nasseho!