Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Andrea Jánošíková, Jaroslav Geňo. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 49 | čitateľov |
(Obzor, 1864, čís. 25 z 5. septembra 1864)
Z hodnoverných zpráv dozvedáme sa, že i dolňozemskí, toho roku tak bohate požehnaní rodáci naši, sú od vrchnosti vyvolaní, aby k založeniu pomocných sypáreň obecenských prikročili, na základe takých poriadkov, ktoré sama obec podla okolností svojich za najlepšie uzná. Hlavná tedy otázka netočí sa o to, aby obce na možný čas nedostatku pamätaly a spoločnými silami také poriadky medzi sebou zaviedly, ktoréby jich obyvatelstvo v čas nedostatku možno najlepšie od hladovej biedy zachrániť mohly. Či teda sypárňa v hotovom zrne, či obecenská pomocnica v hotovom groši[55] založená bude: to zanechalo sa dobrej vôli obcí; nech si len základy statočnej pomoci opatria. To nám tuším ani dokladať netreba, že my potrebu a velikú užitočnosť takýchto, okolnostiam veku našeho primeraných pomocných ústavov nie len sami uznávame, ale jich založenie i drahým rodákom našim čo najlepšie odporúčame.
Ešte tu za potrebné držíme pripomenúť, čo kr. uhorská rada miestodržitelská podotkla v upravujúcom predpise svojom strany úrokov či interessov, pomocným sypárňam platiť sa majúcich. Hlavná príčina nezdaru tých dávnejších sypáreň stoličných a obecenských v tom vraj ležala, že ony privysoké interessy za svoju pôžičku braly; spomenutá tedy vrchnosť krajinská pre terajšie sypárne ustanovila: že ročitý interess za vypožičané zrno nesmie 1/8, t. j. jednu osminu požičky prevyšovať, a že vypožičané zrno hned po každej žatve, spolu s interessom obilným sypárne nahradiť treba. Kdoby si tedy ku pr. tri merice zrna bol z obecenskej sypárne požičal, nebude pod menom interessu za celú túto požičku viacej platiť, ako tri osminy merice ale je povinný celú svoju požičku (tri merice) a interess za ňu pripadajúci (3/8, t. j. tri osminy jednej merice) hnedky po žatve sypárne prinavrátiť. Menšie interessy, od jednej osminy, môžu si obce podla svojich okolností ustanoviť.
[55] Aby sme sa všetkému nedorozumeniu vyhli, strany článku našeho o sypárňach v čísle 24 ešte podotkneme toto: Hovorili sme tam, že opatrovanie peňažitého kapitálu vo sporilelnici stáva sa „darmo“; to platí pravda len vo smysle porovnania zrna v sypárne opatreného s peňažitým kapitálom vo sporitelnici uloženým, ktoré porovnanie sme práve v onej čiastke článku našeho opisovali. K zrnu v sypárne nič nepribúdza dlhým ležaním; ku kapitálu ale prirastajú interessy trebas i sporitelna jednu chatrnú čiastočku z nich za prácu svojej opatery kapitálu bere. Odmena tedy za opateru nedotýka sa kapitálu: stáva sa pomerne v tom smysle darmo, že sypárňa za opatrovanie sama (dokým zrno nepohnute tam leží) nemôže dať náhradu, môže ju ale dať v tom páde, keď sa obilie na pôžičku rozoberie a keď i táto pôžička svoj interess v zrne prinesie, o ktorom i tento článok zmienku robí. Red.
slovenský spisovateľ, učiteľ, prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie a jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam