ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1883, str. 38 — 40)

Mnohí z láskawých priateľow tejto knižočky, ktorým beh žiwota spisowateľowho menej známy je, listowne požiadali ho, aby w tomto ročníku, k rozpomienke na doplnený rok 70-ty, uwerejnil stručný swoj žiwotopis, ktorej žiadosti nasl. riadkami^[72]) ochotne činím za dosť.

Narodil sa L. dňa 17. jan.^[73] 1812 w Slow. Lupči, z otca Daniela, miestneho ewanj. a. w. farára, matky ale Anny Messerschmidt, na priek nemeckému rodinnému menu čírej Slowenky z Lubjetowej. Počiatky wedomostí obdržal w miestnej sskole awssak už w tomto mladom weku zastihla ho (w 9-tom roku) ťažká nehoda, že nessťastným pádom zlomil si prawú nohu wysse kolena, čoho následkom 8 týždňow w lekárskom ossetrowaní ležať musel. Jeho čítanie bolo na lóži nemoci: Zjewenie Sw. Jána a česká kniha „Nessťastné příhody“ od Tomsy. Toto čítanie wzbudilo prwé city lásky k reči materinskej.

Šťastne a bez wssetkých zlých následkow wyliečený, odobral sa r. 1821 do Rym. Soboty k wôli maďarskej reči, kde 2 roky stráwil. Od r. 1823 do 1828 nawsstiwowal onoho času weľmi chýrečné ew. lyceum w Kežmarku; w jaseň ale r. 1828 pressiel do Pressporku, kde wo fyzike bol poslucháčom wohlasného professora, Gabr. Kovács-Martiny-ho, jehož prednássky wsstepily mu do srdca lásku k wedám prírodným. Tam bol i členom dľa mena pod professorom J. Palkovičom práwe založeného spolku slowenského, ktorý wydal r. 1836 sbierku básničiek, w nejžto nachodí sa i prwá tlačená práca L-owa pod názwom: Čas wsse mení.^[74]

Po wybawenom theologickom kurse r. 1832, bol za dwa roky w Pressporku informátorom u rodiny Jurenák, s ktorou w jaseň tohože 1832 roku nawsstívil hor. Italiu, a menowite w Terste (Triest) za dlhší čas pomesskal. — O tej dobe nebolo ew. theologom nassej držawy dowolené nawsstiwowať university v Nemecku, a trebas L. w osobnej audencii u tedajssího kr. uh. kancellára gr. Reviczky-ho prosil o to powolenie, preca prinútený bol upustiť od úmyslu nawsstíwenia university w Jéne, a wybaviť 3-ročný bohoslowecký kurs na ewanj. fakulte wo Wiedni. Behom týchto rokow tiskom wysslo Wo Wiedni obssírnejssie dielo L-owo: italiánska^[75] grammatika pre latinákow, jehož honorár od knihkupca Reichard-a učinil 3-ročné wytrwanie wo Wiedni možným.

Po náwrate do swojej domoviny w jaseň r. 1837, L. bol dňa 22. sept. k superintendentowi Jozefy-mu w Tisowci za kapláňa wyswätený. Toho istého podzimku dosslo do Tisowca wyslanstwo cirkwe ew. w Baň. Štiawnici, ponúkajúc mu úrad professora wied prírodných a mathematiky na tamejssom lyceume. L. ale, majúc už príslussný wokátor, odhodlal sa prijať úrad ew. farára w Ochtinej st. gemerskej, ktorý w now. i nastúpil. Nasledujúcu jaseň (1838) opakowalo sa powolanie za professora do Baň. Štiawnice, ktoré L. držal už za zwlásstno dielo opatrnosti božej, a tak ho i prijal.

Od novembra tedy 1838 úradowal za 6 rokow jako professor w Baň. Štiawnici, kde jeho poslucháčmi boli mnohí potomní znamenití mužowia, medzi nimi už mrtwí: Ondrej Braxatoris (básnik Sladkovič), Daniel Maróthy, Alexander Petrovič, potomní básnik maďarský Petöfi. Práce L-ove boly namáhawé, i päť hodín ces deň; čoho následkom jeho prse tak zoslably, že k nútnej rade lekárskej opustiw úrad professorský stal sa w jaseň r. 1844 farárom ew. cirkwe v Uh. Skalici. Awssak o 3 roky i tento úrad z príčin zdrawotných, zložil a oddal sa jako súkromník slowenskému spisowateľstwu, wydáwajúc weľký kalendár, pod menom: Domová Pokladnica, a od 5-ho apr. 1848 každého týždňa wychádzajúce Noviny pre hospodársvo, remeslo a domáci život, ktoré ale w búrliwých udalosťach roku 1848 w jaseň prestať musely.

Keď roku 1849 pre wssetky národnosti rakúskej držawy počaly sa wydávať wo Wiedni úradné nowiny, L. bol od tedajssího ministra Bach-a, spolu s doktorom Ondr. Radlinským^[76] powolaný k redakcii úradných Slovenských Novin, ktorú úlohu započal w druhom polročí 1849. W tomlo úrade pracowal L. do konca r. 1861, keď následkom obratu politického w Uhrách i úradné Slov. Noviny prestaly. Na jar tedy r. 1862 wrátil sa do Skalice a počal nasledujúceho roku 1863 dňa 5. okt. wydávať Obzor, noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, pri ktorom časopise do dnessku pracuje, spisujúc i tento Slovenský Kalendár už od 16 rokov.

L. žije od 3. jan. 1850 w ssťastnom manželstwe s Christinou. rodz. Vrchovsky Synow má dwoch, starssí Dussán Wiliam je poručík (lajtnant) w rezerwe c. kr. pessího pluku čís. 25, a fisskál sl. kr. mesta Brezna; mladssí Milán Ludwík úraduje pri spráwe kossicko-považsko-bohumínskej železnice v Budínpessti. Jedinú dcéru Mariu odwolal Pán Bôh w 19. roku žiwota dňa 6. okt. 1876.