ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1868, čís. 34 z 5. decembra)

S práve nastalým mesiacom zavŕšime, jestli nám to Bôh popraje, prvé päťročie časopisu našeho, majúc úplné slnečné roky jeho pred očima. V živote národov je síce päť rokov čas veľmy krátky; ale v trapnom namáhaní, ktoré slovenský národ náš postupuje pri svojom znovu-zrodení, padajú nie len roky, než i mesiace, týždne a jednotlivé dni na váhu, aby sme práce robotníkov na národu roli dedičnej slušne oceniť mohli. A preto nadejeme sa, že nám to nikto spravedlivý nebude za vinu pokladať, jestliže tento päťročný život časopisu našeho stručne opíšeme.

Obzor počal vychodiť v jaseň roku 1863, keď bolo celé rodomilé Slovensko založením a prvým valným shromaždením Matice Slovenskej oduševneno; bol tedy i prvý zápal za skromné podujatie naše nad očakávanie radostný tak že nie len dostatočný počeť odberateľov prihlásil sa k Obzoru, ale i mnohí spolupracovníci, bez rozdielu stavu a vyznania, vstúpili pod zástavu jeho. Pri tomto zápale Obzor dosiahnul roku 1864 i najvyšší doterajší počeť predplatiteľov s číslom 1003, ktorého (na koľko nám vedomo) nedostalo sa do tej doby žiadnemu časopisu slovenskému. Avšak s obratom politickým roku 1865 klesnul i tento zápal rýchle a povážlive, keď daktorí, vo stave a povolaní svojom od neprajného sveta odvislí rodáci, jakoby „pre strach židovský“, mnohí ale z iných dôvodov odstúpili od neho, medzi ktoré pravda i našu nedostatočnosť „všetkým vyhoveť“ pripočítame. K tomu došly roku 1866 nešťastné príhody krajinské: neúroda zo záhubných mrazov, krvavá vojna, cholera, ohne atď. čoho následkom klesnul Obzor tohože 1866 roku na dosiaľ najnižší počeť odberateľov (niečo níže 460), keď menovite obce, z ktorých predtým 146 časopis náš odberaly, takmer celkom vystaly, tak že len s obeťmi peňažitými udržaný byť mohol. Ale i táto povážlivá doba prešla z pomoci Božej, a pri stálej podpore tých drahých rodákov, ktorí od prvopočiatku do dnešku s námi vytrvali, a dá to Pán Bôh že i naďalej vytrvajú, zase považovať môžeme život Obzor-u za poistený, ažby zaznanému národu našemu, a tak i časopisom za jeho práva bojujúcim, blaženejšia budúcnosť zasvitla.

Spoliehajúc sa tedy na pomoc Všemohúceho a na rodácku ochotnosť dávnych a vytrvalých priateľov našich, s budúcim rokom prikročíme čerstvými silami k dielu našemu, majúc už jakú takú zákonnú púdu, na ktorú postaviť sa môžeme pri prácach našich, ku vzdelaniu národu smerujúcich. Tak menovite § 58 zákona o vyučovaní v národných školách predpisuje: že každý školák má vyučovanie prijímať z jazyku materinskom. Čo ale platí o školách národných, to musí rovne platiť o národe samom, jestliže ho ku vzdelanosti posdvihnúť chceme, na ktorú „otcovia vlasti“ tak veľmi dotierajú. Kto tedy môže to za zle mať prirodzeným vôdcom ľudu našeho, prevelb. duchovenstvu a vct. učiteľstvu, jestliže ľud sebe sverený k tomu mať budú, aby použil prostredky vzdelania, ktoré podávajú sa mu v materinskej reči jeho, a síce od mužov, pracujúcich z lásky ku svojeti na poli národnej vzdelanosti?

Obraciame sa tedy po samom predku k Vám, šlechetní prirodzení vodcovia ľudu našeho! prevelb. duchovenstvo a vct. učiteľstvo bez rozdielu vyznania! aby ste ho skutkom i radou na cestu vzdelanosti uvádzať, a tak okrem iných rodomilých časopisov i nášmu Obzor-u medzi ním cestu kliestiť ráčili. Primlúvame sa ďalej k Vám, vct. rodáci zemianskeho, meštianskeho i hospodárskeho stavu, ktorí ste nás dosiaľ dôverou Vašou sprevádzali, aby ste nám ju ani ďalej neodopreli. Vy ale niekoľké mnohovážne obce miest, mestečiek a dedín slovenských, Vy požehnané spolky čitateľské, ktoré ste ani v tejto povážlivej dobe od nás neodpadly: buďte i na ďalej príkladom, jakoby to vlastne po celom Slovensku vyzerať malo, a držte sa rodomilých spisovateľov Vašich, znajúc, že čo títo píšu pre Vás, to nie len z kalemára, ale i zo srdca Vám prajného pochodí.

Toľko sme povedať chceli o vonkajších pomeroch našeho časopisu. O tom zaiste: či a jako pôsobí! Obzor ku vzdelaniu národu? neprichodí súdiť nám, ale vct. obecenstvu. Avšak nech nám to nikto na zlú stránku nevykladá, keď už z toho samého, že Obzor v najťažších časiech vlastnými silami za 5 rokov dejstvoval, zavierame, že drahý národ náš cíti potrebu takéhoto časopisu, a tak tedy že ho i na ďalej podporovať bude.

Napokon ešte dve úctivé prosby! Povšechne známo je, že redaktori slovenskí administráciu, expedíciu a všetky pobočné práce vydávania svojho časopisu alebo sami konajú, alebo jim aspoň osobne dozerajú. K poľahčeniu tedy pobočných prác našich prosíme predne, aby, komu to len možno, poctil nás celoročným predplatkom, čo manipuláciu s protokollom a adressami značne poľahčuje; okrem toho ale spojeno je pre obe stránky so značným usporením výdavkov peňažitých. Druhá prosba naša vzťahuje sa na veľké poštové premeny, ktoré behom roku tohoto najmä na Slovensku nastaly, tak že daktorá pošta rozpadla sa i na 2, 3 nové poštové stanice. Nechže tedy k menám predplatkov zreteľne pridaná bude pošta, z ktorej výtisky odberať sa majú. My z našej strany (jako dosiaľ) všetko možné vynaložíme, aby sa korrektúra i expedícia Obzor-u, pod bezprostredným dohliadaním naším, čo najprísnejšie vykonávala. K objasneniu článkov potrebné obrázky pridávať budeme podľa toho, jako nám to účasť vct. obecenstva v našom diele možným učiní.

Do radostného videnia sa v novom roku!

Daniel G. Lichard