ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1864, čís. 24 z 25. augusta)

Pred osúdnym rokom 1848 vela hluku bývalo pri stoličných kongregáciach v tom smysle: aby sa všade obecenské sypárne zakladaly, ktoréby v páde potreby obyvatelov od hladovej biedy zachrániť mohly. Dobrý umysel týchto návrhov nemohol sa síce v pochybnosť uvádzať; ale kde také sypárne pozakladali, skutočný beh vecí dosvedčil, že svojmu cieľu málokde náležite zodpovedaly. Opatrovanie zosypaného zrna čím svedomitejšie vykonávalo sa, tým viacej starosti a práce stálo; pri tom všetkom ale, jako to častejšie vo velikých skladoch zrna býva, obilie v obecenskej sypárne uložené potuchnutím, sčervivením, alebo inými nehodami značné ztraty utrpelo; ba samé vyberanie náhrady za požičané zrno všelijaké nemilé otázky spôsobilo a tak opravdivý užitok dobre mienenej sypárne bol veľmi pochybný.

Od tej doby všetky okolnosti verejného života našeho tak znamenitú premenu podstúpily, že zakladanie sypáreň obecenských podla starého spôsobu nemôže byť na čase. Povážme len obrat vecí, železnicami spôsobený. Pri terajšom rozšírení tohoto znamenitého spôsobu spojenia jednotlivých čiastok zeme, ba celých krajín medzi sebou, velikánske sklady obilia na dlhé trvanie staly sa zbytočnými. Obchodníci s obilím sami bedlive pozorujú, kde sa potreba zrna ukazovať počína; oni vrhnú potom na túto stranu hotové zrno svoje, aby tomu nedostatku odpomohli, pravda, že i pri kupeckej výhre svojej. Nuž ale pri lahkom povoze obilia na všetky strany sveta (za 3 dni môžeme mať békešskú pšenicu po železnici tu v hor. Nitriansku) a pri volnosti obchodu s obilím taký súbeh (konkurrencia) medzi predavačmi povstáva, že žiadneho obávania byť nemôže, aby obecenstvo dočasný nedostatok trpiacich krajov úžerníckymi cenami obilia trpelo. Veď i po čas dolňozemskej biedy roku 1863 dosvedčilo sa, že na priek hroznému nedostatku tomu ceny obilné velmi chatrnú premenu na hor podstúpily, k čomu pravda i vrchnostenské kroky k opatreniu núdznych krajov dopomáhaly. Keby ale, čo nech Bôh odvráti od nás! v celej daktorej krajine hladová bieda hrozila: susedné, ba i vzdialenejšie krajiny môžu v najkratšom čase pomocné zásoby obilia ta dodať, tak že za našich čias, pri ináče rovných okolnosťách, ani nemôže také nebezpečie hladu povstať, jako za dávnejšej doby keď železníc nebolo.

Následkom tejto premeny stavu vecí kr. miestodržitelská rada vydala k nižším vrchnosťam krajinským upravenie strany sypáreň obecenských, ktoré síce v jeho celosti pre úzkosť miesta listov našich sdeliť nemôžeme, avšak preca hlavný jeho smysel podáme. Kr. miestodržitelská rada predne pokazuje na to, že zakladanie sypáreň obecenských najme od miestnych okolností závisí a že podla toho i taký spôsob hladať treba, ktorýmby sypárňa tu lebo tam najlahšie a najlepšie založená byť mohla; potom ale najme tieto tri spôsoby založenia odporúča:

1. Aby obyvatelia daktorej obce zo spoločného urbárskeho pastviska, ak je ono k úrode schopné, istú pomernú čiastku vykázali, v nedostatku ale takého pastviska za obecenské peniaze dajaký pozemok do prenájmu (arendy) vzali, na ňom vo smysle toho, čoby podla miestnych okolností bolo lepšie, oziminu alebo jarinu zasiali, túto spoločnými silami v žatve opatrili a potom úrodu jako základ obecenskej sypárne uložili; alebo

2. Aby obyvatelia obce, v pomere k velikosti svojich pozemkov, z obilnej, k opatreniu chleba slúžiť majúcej úrody svojej istú čiastku, na príklad za každé jutro celú alebo pol viechy (meričky; véka) do obecenskej sypárne vložili; alebo napokon

3. Aby obyvatelia obce, v jednotu spojení, v pomere ku svojej dani každoročne istý chatrný peniaz, ku pr. 3 alebo 4 kr. za každý zlatý dani, na nový rok do spoločnej pokladnice vplatili, ktorá by túto summu bez odkladu v najbližšej sporitelnici uložila, kde by spoločné peniaze pri úplnej istote nie len k vybraniu každú chvílu hotové boly, ale i užitok prinášaly. Z toho kapitálu obecenského jedine v tom páde, žeby následkom živelných nehod (ku pr. krupobitia) alebo neúrody, nedostatok chleba povstal, vybraloby sa tolko, čo by k zapraveniu nedostatku postačilo, tak žeby tedy menovaný kapitál k žiadnym iným cielom obrátiť sa nemohol.

Toto sú tri hlavné spôsoby, ktoré hore menovaná vysoká vrchnosť krajinské odporúča za vodidlo pri zakladaní sypáreň obecenských. Ona sama drží tento tretí spôsob za najpríhodnejší, k čomu i my z najhľbšieho srdca prisvedčujeme. Obilie v sýpke umiestené nijaký užitok dlhým ležaním nevydáva, kdežto kapitál vo sporitelnici uložený svojimi interessy k vätšiemu osohu pomáha; — sypárňa potrebuje bedlivú opateru, ktorá prácu i peniaze stojí; naproti tomu ale sporitelnica kapitál darmo opatruje; — napokon bezpečnosť obilného skladu a kapitálu v sporitelnici aspon rovnaká je, trebasby sme u sporitelnici už preto vätšú bezpečnosť predpokladali, že táto nenie tolkým nehodám podrobená jako sypárňa, a že sporitelnica škodu, zlodejskýma rukama učinenú nahradiť povinná je, ktorého rukojemstva nieto pri sipárni.

Z ostatných punktov predpisu kr. uhorskej rady miestodržitelskej ešte toto udáme: V každej obci, ktorá k založeniu pomocnej sypárne prikročila, má sa ustanoviť výbor 5 členov z najstatočnejších obyvatelov, z ktorých jeden správu vedie vo spolku s notárom obce; vlb. ale duchovní otcovia majú k tomu dobrou radou a svojim dozeraním pomáhať. Prísno vyššie dozeranie k takýmto sypárňam prislúcha stolici samej, a kr. rada miestodržitelská podržuje si len právo vrchného dozerania. K tomu cielu malby sa v každej stolici, pod vedením správu vedúceho podžupana, ustanoviť zvláštny „stoličný výbor pre obecenské sypárne“, ktorý by, spolu s účtovníkom stoličným, najmenej 5 členov obsahoval, aspoň každého štvrť roka k porade zasadnul a tam o najlepšom spôsobe zakladania nových a spravovania už jestvujúcich sypáreň rokoval. Ostatne kr. uhorská rada miestodržitelská nedrží za potrebné, vydať všeobecne platné predpisy o spôsobe zakladania týchto ústavov, poneváč pri tom nie len na miestne okolnosti, ale i na žiadosti zakladatelov slušný ohläd brať treba. Kde by sa potom stanovy k založeniu sypárne podla miestnych okolností shotovily: bude jich treba predložiť stoličnej vrchnosti k potvrdeniu, alebo k potrebnej asnad premene; ktoré stanovy ale už raz potvrdenia došly, potom i menovaná vrchnosť k prísnemu jich zachovaniu má dozerať. — Toto sú asi hlavné čiastky upravenia kr. uhorskej rady miestodržitelskej o sypárňach obecenských.