SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skalická pomocná pokladnica

(Obzor, 1870, čís. 33 z 25. novembra)

Laskavému čitateľstvu známo je z týchto listov, že behom roku t. dali sme sa i my do zakladania pomocnej[62] pokladnice a síce na základe stanov, od kvitnúcej záložny v českom meste Tábore prijatých, ktoré sme uverejnili v ročníku Obzor-u 1865 čís. 26 a nasl. a ktoré potom i prvá vzájomná pomocnica na Slovensku, rozumieme tú vo Veľkej Revúci, vo všetkých podstatných čiastkach prijala. Opretí na 12-ty, už od kráľ. ministerium odobrený § revúckych stanov, ktorý o mimoriadnych vkladoch zneje, prijali sme ten § i my doslovne, v tej nádeji, že i nám bude povoleno mimoriadne vklady prijímať; pri tom všetkom ale naše stanovy poslalo nám kráľ. uhorské ministerium už po druhýkrát nazpak, a síce hlavne pre tenže 12-ty §, vo veľko-revúckych stanovách obsažený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poneváč ale vo viac mestách a mestečkách slovenských jedná sa o založenie pomocných pokladníc; za potrebné držíme o tom závadnom 12-tom § obšírnejšie prehovoriť, a menovite udať: pod jakými výminkami kr. ministerium mimoriadne vklady (nie tedy členov mimoriadných) pripustiť chce, aby tak rodáci naši, pri zakladaní podobných ústavov, daromným prácam a útratám peňažitým vyhnúť sa mohly, ktoré nevyhnutne povstávajú z častejšieho odpisovania stanov, a kolkov (štemplov) k ním potrebných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ostatnej prosbe našej ku kráľ. uhorskému ministerium žiadali sme povolenie mimoriadnych vkladov, odvolávajúc sa na to: že každá, opravdive konštitucionálna vláda iba k tomu dozerať má, aby zákony neboly rušené; tyto mimoriadne vklady ale že nijaký zákon neurážajú, a že nedotýkajú sa niktorého práva; — odvolali sme sa ďalej na to, že čo zákonnité je vo Veľkej Revúci, to nemôže byť protizákonným tu v Skalici; — že pri podobných, nie púhy zisk, ale napomoženie obecného ľudu na zreteli majúcich ústavoch, i miestne okolnosti a potreby na váhu vziať načím atď. Na túto prosbu našu kr. uhorské ministerium, vynesením od 18-ho okt. pod číslom 20.895 odpovedalo nám: že síce veľko-revúckemu spolku, vo smysle stanov § 12-ho, povoleno je, od kohokoľvek a kedykoľvek mimoriadne vklady prijímať; že ale kr. ministerium, pri schválení týchto stanov, prípisom ku gemersko-malohontskej stolici dňa 11 apríla 1869 pod čís. 5.280 daným, zjavne a zretelne postavilo výminku: že tyto, v 12-tom § veľko-revúckych stanov pripomínané cudzé kapitále „jedine na základe[63] obligácií, pri společnom rukojemstve všetkých členov vydať sa majúcich, prijaté byť môžu“. Od tejto výminky že kr. ministerium ani teraz odstúpiť nemôže, a že od zretelného prijatia otázneho ustanovenia do § 51-ho našich stanov, činí odvislým povolenie mimoriadnych vkladov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri valnej hromade spolku našeho, dňa 6 nov. odbývanej, rokovalo sa o tejto výminke veľmi dôkladným spôsobom. Menovite pokázalo sa na to, že poneváč každá, od 2 zl. hore vystupujúca obligácia kolok požaduje: z takýchto menších, na krátku dobu do spolkovej pokladnice uložených kapitálikov, plynúlaby pre spolok ač i malá, preca nepochybná škoda. Položme ku príkladu: žeby dakto 5 zl. vložil na 3 mesiace do našej pokladnice: spolok bude povinný platiť 7 kr. za kolok na obligáciu, potom 6-procentný interess na štvrť roka 7 1/2 kr. spolu tedy 14 1/2 kr. kdežto sám spolok za vypožičaných na 1 roka 5 zl. so všetkými pobočnými poplatkami iba 12 1/2 kr. dostane, z čoho patrná škoda 2 kr. vysvitá; pri menších ale vkladoch, pohybujúcich sa len medzi 2 a 5 zl. bola by táto škoda ešte vätšia. Náš tedy spolok uzavrel: prijať hore spomenutú výminku pre povolenie mimoriadnych vkladov, ale súčasne ustanovil si, že najnižšia summa pre mimoriadny, na obligáciu prijať sa majúci vklad, aspoň 10 zl. obsahovať má, aby tak patrnej škode bolo prekazeno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš tedy 51-vý §, znejúci o mimoriadnych vkladoch, vo smysle žiadosti kr. uhorského ministerium tyto dve podstatné výminky má: aby mimoriadne vklady nikdy a pod žiadnym zámyslom nepresahovaly summu riadnych vkladov; potom ale: aby všetky takéto cudzé kapitále jedine na základe obligácií, pri společnom rukojemstve všetkých členov vydať sa majúcich, prijaté byť mohly. Rozumie sa, že i vklady samých riadnych členov, ktoréby výšku stanovami predpísaných vkladov mesačných presahovaly, za „cudzé kapitále“ považovať sa musia — Radíme tedy všetkým rodákom našim, jestliže vo svojich stanovách, pre pomocnú pokladnicu vypracovaných, i mimoriadne vklady spomínajú, aby do príslušného § hore udané dve podstatné výminky prijali. Ináče jim zaiste stanovy nepotvrdené nazpak dojdú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nadejeme sa pevne, že kráľ. uhorské ministerium teraz, keď sme všetky, ale všetky nám postavene výnimky v celku i podrobne vyplnili, naše, už po tretíkrát odpisované stanovy potvrdí, aby sme tak, dáli Pán Bôh života, s budúcim novým rokom riadne pôsobenie naše započať mohli. Poneváč ale stanovy naše, zvlášte strany rozdelenia obsahu na jednotlivé, tú istú látku rozberajúce hlavy, sú od veľko-revúckych odchodné: hnedky po došlom schválení nezameškáme jich uverejniť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[62] Valné shromaždenie spolku našeho uzavrelo, že poneváč najmä obecný človek nezná, čo pod slovom „vzájomná“ rozumeť má: my náš ústav povšechne srozumiteľným názvom pomocná pokladnica volať budeme.

[63] V maďarskej pôvodine to takto zneje: csupán az egyleti tagok egyetemleges jót állása mellett kiállitandó kötelezvények alapján vehetök fel.