ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1864, čís. 30 z 25. októbra)

Po tieto dni držal v hollandskom meste Amsterdáme svoje valné shromaždenie „kongress ku podpore socialnej vedy“, ktorý trebas i žiadneho úradného charakteru nemal, preca svojim rokovaním pozor celého vzdelaného sveta obrátil na seba. Nuž čože je to tá veda socialna? Je to učenie, ktoré na vysokých školách zvláštnej učitelskej stolice dosial nemá síce, a preca do všetkých pomerov společenského života čo najhlbšie zasahuje. Mužovia, ktorí novú túto vedu najme na spomenutom, každoročne zasedajúcom kongresse pestujú, za ciel svojej práce vystavili si: všetky cesty a spôsoby vedecky preskúmať, jakoby spoločenský život ludský sdokonáliť sa mohol. Samo sebou rozumie sa, že menovaný kongress iba pokojné a zákonné cesty k založeniu dobrobytu společenského života drží pred očima; v rokovaní svojom ale všetko rozberá, čo duševne i telesne k napomoženiu společenského dobrobytu pomáha. On tedy má na zreteli: vyučovanie malých i dospelých, verejné knížnice, čitatelské spolky sporitelny, opatrovny nevládnych osob, hospodárske a priemyslové spolky, železnice, paroplavbu, pošty, telegrafy a vôbec všetko, čo ku sdokonáleniu pomerov společenských slúži. A tento pamätný kongress vyslovil sa v tom smysle: že ducha spolkovitosti, za našej doby tak velmi sa rozvíjajúceho, považuje za dôkaz Božej prozretelnosti, ktorá týmto spôsobom novú, pred tým neznámu cestu ku sdokonáleniu pomerov ludskej společnosti vyznačila.

Nuž a prečo my všetko toto „z Amsterdámu“ spomíname, keď sme sväto-martinskú sporitelnu na slovo vzali? Preto: aby sme i rodákov našich upozornili na prst prozretelnosti Božej, že duch spolkovitosti už aj v milom národe našom pôsobiť počína. Prvý spolok náš, Matica Slovenská, už chvála Bohu jestvuje; ale nemáme dosial spolku, ktorýby najme hmotné (materiálne, telesné) prospechy národu našeho mal pred očima; teraz ale dva takéto spolky pripravujú sa na Slovensku: spolok hospodásky a sporitelna v Sv. Martine, o ktorej sme v predostatnom (28) čísle obširnejší dopis podali.

Vítame srdečne nový tento znak, že duch spolkovitosti už i národ náš zahrievať počína. Nehovorte nám; že čoby naše slabé sily vykonaly? Či zakladanie „Matice Slovenskej“ nezahanbilo všetky kuvičie hlasy odporníkov našich? Nehovorte nám: že čoby sporitelna s kapitálom 30.000 zl. k napomoženiu národného dobrobytu našeho vykonať mohla? Spojené sily robia divy, čoho tu jeden zajímavý príklad podávame: V anglickom meste Rochdale nastala roku 1843 bieda medzi tkáčmi pamokovej priadze; počali sa tedy medzi sebou radiť, jakoby si v panujúcom nedostatku pomáhať mohli. Po tejto porade uzavreli: že každého týždňa budú skladať do pomocnej pokladnice svojej po dva pence (našich 10 nových kr.); a keď takto skladali po celý prvý rok mali 28 liber sterlingových či našich 280 zlatých str. po hromade. Dali si tedy významné meno poctivých pionérov^[56] a začali pri pomoci kapitáliku skupovať na mnoho články potravné a domáce pre svoje rodiny. A teraz majú títo chudobní, ale poctiví pionéri v Rochdale svoje mlyny a velikánske sklady všelijakých článkov domácich i potravných, kde každoročne prejde ces ruky správcov summa 760.000, píšeme: sedem sto šesťdesiať tisícov zlatých str. Hlä! z chatrného počiatku jaký ohromný výsledok! Nuž čože by sme my s 30.000 zlatých započať nemohli?

Úplne tedy súhlasíme s vct. pánom dopisovatelom, keď o povstávajúcej sv. martinskej sporitelne píše v 28 čísle listov našich: „že len založením tohoto ústavu bude sa môcť i hospodárstvu, i priemyslu, i kupectvu na našich stranách pomáhať.“ Nuž teda hor sa! „poctiví pionéri slovenskí“, ktorí spojenými silami drahému národu našemu pomáhať chcete; veď čo v tej sväto-martinskej sporitelne uložíte, bude Vašim, dobré úroky nesúcim kapitálom. Rozumie sa, že pri tom aj my budeme, a tak tedy, predpokládajúc vrchnostenské potvrdenie stanov tejže sporitelny, osvedčujeme sa, že jednu účastinu na 100 zlatých podpíšeme.

Redakcia Obzoru