ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1869, str. 35 — 38)

W srdci každého čloweka žije neukrotiteľná túžba, aby mu dobre bolo na zemi. Nechceme tu podrobne opisowať čo wssetko wyhľadáwa sa, aby člowekovi oprawdu dobre bolo na swete: dosť na tom, že welikánska wätssina ľudí powažuje bohatstwo jako základ zemského dobrobytu. To w istom smysle i prawda je; lebo člowek, biedou strápený, ani o dussewné záležitosti swojho žiwota nemôže tak pečowať, jako zámožný. Rozumná tedy starosť o rozmnoženie majetku nasseho, bez usskodenia iným, wssetkej chwály a podpory hodná je; awssak po samom predku treba nám tu dať určitú odpoweď na otázky: ktože je wlastne bohatý? kto chudobný?

Kto najpotrebnejssie weci k udržaniu žiwota zaopatriť si nemôže, alebo kto wiac wydáva než prijíma, oba sú chodobní. Zdraví na tele i na rozume ľudia, ktorým práca nesmrdí, tak ľahko neupadnú do tej prwej chudoby, do žobrácwa; ale tá druhá chudoba, nerozwážliwé wýdawky peňažité, ktorým nestačíme, to je tá mrawná záhuba, ktorá tisíce nassich rodín kwári, až jich konečne zkazí. Na proti tomu každý je bohatý, kto potreby swoje zaprawiť, a niečo esste odložiť môže, aby w páde mimoriadnej núdze nebol na cudzú pomoc utisnutý. Z tadialto wyswitá, že statočný remeseľník a hospodár, ktorého „wysoký swet“ za chudobného powažuje, môže byť skutočne bohatssí, než millionári, ktorým pre náramné dlžoby jich weľké panstwo „pod sekwester“ (súdny zátwor dôchodku, k wyplateniu dlžôb) postawujú. Príklady netreba nám udáwať; každý jich bude mať z wlastnej skússenosti pohotowe.

Starosť o majetok započína sa pristawením wssetkých zbytočných útrat, aby sme rownowáhu medzi ročitými dôchodkami a wýdawkami nassimi uskutočniť mohli. Kto túto rownowáhu zamesskáwa, musí newyhnutne, skôr neskôr, swojím majetkom cele upadnúť, a prawdu mal tak zwaný „nowoswetský Šalomún“ kňaz Arletto (žil v meste Florencii w 15-tom storočí), keď powedal: „wssade môže byť dobre, len tam nie, kde ľudia wätssú moc majú než zákony, a kde wýdawky prewyssujú príjem.“ Komu je uloženo, spať w izbe chladnej pod krátkou perinou, skrčí sa, aby mu nohy nenaziably; tu máte obraz, jako pri krátkom majetku skrčiť, t. j. w potrebách swojich obmedziť sa treba, abysme newyssli na mizinu. Či treba ktorékoľvek opojné nápoje, s ukrywdením ostatných domácich kupowať, alebo práwe „na bradu“ piť, keď pri čerstwej wodičke wrchowatých krájow nassich, pri mlieku, žinčici a cmaru zdrawí o dlžoby sprostení byť môžeme? Keď nieto z čoho na nowý kabát, klobúk, opasok, rubáč atď. zostaňme radssej na čas i pri obnosenom odewe, než aby sme mali naň dlžobu sprawiť. Len bezohľadná prísnosť k sebe samým, odoprenie si i milých wecí na čas, slowom, zaprenie samého sebä môže nám dopomôcť k tej rovnowáhe medzi príjmom a wýdawkom ročitým, ktorú powažujeme za newyhnutný počiatok lepssej budúcnosti.

A tu máme príležitosť aby sme k Wám, drahé rodiny slovenské! o jednom blúde prehoworili, ktorý je i pre Wás, i pre celý národ náš weľmi záhubný. Rozumieme nechuť pri kupowaní knižiek a spisow užitočných, ktoré powažujete w blúdnom domnení Wassom za wýdawok zbytočný. Pomysliteže si, dobrí ľudia! na slepého čloweka; ten by dal istotne i celý swoj majetok za to, keby mu dakto postawil na nos okuliare, cez ktoréby wideť mohol. A hľa! dobré knihy a spisy sú tie okuliare, ktoré dopomáhajú temnému duchu k tomu, aby tento swet i wssetky pomery jeho wideť a lepssie poznať mohol. Čo tedy wydáte za dobrú knižku a spis užitočný, to Wám nie len tento wýdavok s bohatými interesmi nahradí, ale i nowé pramene dôchodku otworí, keď Wás naučí, wssetky okolnosti žiwota lepssie posúdiť a ku swojmu dobrému obrátiť. Za nasseho weku ale medzi najpotrebnejssie spisy prislúchajú i nowiny, aby člowek wedel jako swet beží a podľa toho, i weci swoje sprawowal. Preto kto nestačí sám, nech spojí sa s inými, aby na spoločné útraty nowiny držali a tak priprawowali sa, k náležitému wykonáwaniu občianskych práw swojich, i powinností gazdowských a remeseľníckych.

Keď sme tak rownowáhu medzi príjmom a wýdawkom, trebas i so zaprením sebä uskutočnili, sprawme počiatok usporenia. Remeselník alebo gazda utŕží pri dajakom predaji trochu wiac, než sám bol očakáwal; nechže tento nenadajný zwyssok odloží na stranu s tým pewným predsawzatím, že tohoto koreňa budúceho kapitáliku nedotkne sa, len keďby Pán Bôh dajaké mimoriadno nessťastie dopustil na dom jeho, na pr. dlhú chorobu, wyhorenie atď. Čože ale nassi ľudia robiewajú, keď „priťapí sa“ jim dajaký neočakáwaný zárobok? Wrúťa sa do krčmi „ako ssássky“ a preženú ho ces hrtan, Židowi do wrecka. A potom wssetkej núdze, ktorá s týmto spôsobom hospodárenia „ruku w ruke“ chodí, musia byť príčinou iba zlé časy, kdežto by sme na zlé mrawy nasse žalowať mali. — Keď raz dojdeme k tomu preswedčeniu, že utiahnutím si „jednoho rumplíka“ (sstwrtníka) tej pálenčinej besníce môžeme niečo odložiť, počnime každého týždňa odkladať čo len ssestáčik, aby sme hore spomenutý koreň kapitáliku napomáhali. A werte nám, drahí bratia! že z kapitáliku, týmto činom založeného, budete mať takú čistú radosť, jako keď zahradník zo stromu, wlastnýma rukama dochowaného, prwé owocie požíwa. — Týmto činom prebudí sa u Wás duch sporiwosti; kto ale toho má, ten už wystrčil biedu won dwermi z domu swojho, a bude sa zmáhať zo dňa na deň lebo už jakú takú pomoc aj z interesov swojho kapitáliku prijímať bude.

„Ej! weru ja môj kapitálik nedám z ruky! aby mi ho Parom newzal, keď je teraz tak málo statočnosti na swete!“ Dobre máte, bračekowci! ktorí tak howoríte. My tiež tak myslíme, žeby sskoda bolo gazdowať, aby to potom dajaký ničomník od nás wypožičal, a (powedzme to miernym slowom našským) „prehajdákal“, ináče to wolajú prelumpowať. Aby sme sa tomuto „prehajdákaniu“ wyhnúť, a preca interessy z nássho kapitáliku prijímať mohli: k tomu sú sporitelnice a wzájomné pomocnice, o ktorých sme už jak w Obzore, tak i wo „Slowenskom Kalendári 1865“ obssirne písali, narádzajúc podrobne, jakoby sa zriadiť, a po obdržanom potwrdení zo strany krajinskej wrchnosti, w žiwot uwiesť maly; o čom dolu nižssie opakowane prehoworíme.

A teraz esste máme slowo na jazyku o sspekuláciách. Často stáwa sa, že keď náš člowek pilnými prácami a sporením trochu majetku nadobudnul, chce po kratssej ceste sbohatnúť a počne „sspekulovať“. W čomže wlastne sspekulácia záleží? W tom; že sspekulant pre wätssí ale neistý osoh w nebezpečie postawuje už istý swoj majetok. Stáwa sa to obyčajne skupowaním daktorého článku, na pr. obilia, wína, sena, strowy, atď. na mnoho w tej nádeji, že tieto články pôjdu do ceny, a že tak pri pozdejssom predaji sspekulantowi hojný osoh prinesú. Špekulácie môže dobre, ale môže i zle wypadnúť, a wieme, že lepssí je wrabec w hrsti, nežli hus na streche. Tak zwaný „poctiwý občiansky zárobok“ z obchodu a remesla, cení sa na 10 od sta; sspekulant ale chce so sto zlatými, do sspekulácie wloženými 30, 50, ba druhých sto wyhrať. — Každá sspekulácia, ak pred sskodou jako tak ochrániť sa chceme, požaduje nadowssetko wybrúsený rozum a rozsiahlu známosť o behu sweta, aby člowek mohol prawde podobne posúdiť: jaký obrat asi nastať môže w obchode s tým článkom, ktorý wywolili sme si na sspekuláciu. Kto tejto wybrúsenosti a rozsiahlej známosti o behu sweta nemá, nech dá sspekuláciám pokoj, prestáwajúc radssej na menssom, ale bezpečnejssom osohu, ktorý wyplýwa z obyčajného, rozumne wedeného kupectwa a obchodu, jaký nassi plátenníci, ssefráníci, čipkári atď. wedú. Awssak touto wýstrahou pred nerozwážliwými sspekuláciámi nechceme nijako ducha podnikawosti odsúdiť; lebo práwe tohoto ducha wssemožne kriesiť nádobno, aby ľud náš z chudoby swojej wybrednúť mohol. Ale weru bez rozumnosti niet ani zdarnej podnikawosti! Načže je tomu sspekulácia, kto azdaj ani len newie si wypočítať: počom holbu prosa alebo funt slaniny predáwať má s osohom, keď týchto plodín za istú cenu nakúpil? Kto už ale sspekulowať chceš, najlepssie bude počať sspekuláciu w malom, tak abys do nej iba čiastku twojho majetku wložil, bez ktorej esste môžeš obstáť. Budešli ssťastný wo sspekulácii? dobre; odlož čiastku osohu na stranu, s ostatkom sspekuluj ďalej. Akby ale sspekulácia i zle wypadla, preca, nebudeš celého majetku zbawený a newyjdeš na mizinu.

Konečne musíme Wás, drahí rodáci! pred jednou sspekuláciou zwlásste wystríhať, rozumieme požičky peňažité na úžernícke interessy. Prawda, že ten ľahko bohatne, kto najmä obecnému, počtowať neznajúcemu ľudu, kožu zdiera tým, keď za každý wypožičaný zlatý bere ssestáčik (10 kr.) na mesiac, a tak dewätnácťrazy wiac, než doterajssí zákon powoluje. Nechajte túto sspekuláciu ľuďom, wssade po Slowensku dobre síce, ale nie pochwálne známym, ktorých Bohom je peňažitý messec. Ale z druhej strany prosíme Wás, nedajteže sa tým pijavičným „sspekulantom“ sdierať, než obráťte sa w čas peňažitej súry ku sporiteľnicám, alebo esste lepssie: zakladajte si medzi sebou wzájomné pomocnice, aby ste si sami pomáhať mohli, znajúc, že „opatrného i Bôh opatruje“.