ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1869, čís. 10 a 11 z 5. a 15. apríla)

Volebné hluky pod Tatrami už utíchly, a tak tedy predpokladať môžeme, že vct. obecenstvo slovenské i na menej dôležité otázky verejného života našeho pozorný zrak svoj obráti; preto sme behom volebných pohybov schváľne odkladali tieto zprávy naše, v ktorých zase jeden odsek zo života Obzor-u v krátkosti opíšeme. Hnedky ale po samom predku vct. obecenstvo naše úctive prosíme, aby nám to nepokládalo za osobničkárstvo, že o vlastných záležitosťach našich hovoríme; behom týchto riadkov ukáže sa, jako zasahuje súkromá otázka naša i do verejnosti života slovenského. A tak tedy k veci!

Hneď v prvých rokoch živobytia časopisu našeho dotierali mnohí z najlepších mužov slovenských na nás, aby sme podali u vlády prosbu, strany uvedenia Obzor-u do obcí slovenských, keď povšechne známo bolo, jakými spôsobmi natískaly samé úrady od nedávna už odpočívajúceho Krajana slovenským obciam našim. My, znajúc úmysly stránky, teraz u vesla vlády postavenej, nechceli sme sa pustiť do tých vecí, prajného výsledku nesľubujúcich. Keď ale roku 1867 zaslúžilý prvý pán tajomník Matice Slovenskej, dôstojný pán Michal Chrástek, v mene svojich i našich priateľov opakovane dotieral na nás, aby sme otáznu prosbu vláde podali: náhodne stalo sa, že práve o tom čase došiel do Skalice podpredseda vinárskeho spolku v Nesméli, pán Jozef Kardhordó, aby spôsob obrábänia viníc skalických a opatrovania vína v pivnicách (sklepoch) z vlastného videnia poznal. Dočujúc sa o tom, že v Skalici vychodí časopis hospodársky, navštívil nás opakovane, rozberal s nami hospodárske pomery naše, a poneváč v reči slovenskej sbehlý je, vyžiadal si dakoľko čísiel Obzor-u k večernému čítaniu. Pokonajúc svoje záležitosti v okolí skalickom, navštívil nás ešte raz pred samým odchodom svojim, a tak nútne dotieral na nás, podať prosbu u kr. ministerium strany odporučenia Obzor-u obciam slovenským, že sme privolili k tomu kroku hlavne preto, poneváč nám pán Kardhordó dal čestné slovo, že u kr. ministerium hospodárstva, kde je vraj osobne čelnejším úradníkom známy, prosbu našu osobne čo najmohútnejšie podporovať bude. Tak sme tedy shotovili prosbu našu, ku kr. uhorskému ministerium hospodárstva upravenú v jazyku maďarskom, a poslali sme ju dňa 15 okt. 1867 do Pešti.

Pán Kardhordó vymenil statočne svoje slovo; lebo meškajúc málo zatým v Pešti, osobne odporúčal prosbu našu kr. minister. radcovi, pánu Hidegbéthy-mu. Ale už pri konci novb. tohože 1867 roku písal nám pán Kardhordó, že prosba naša neprajne stojí, že na príslušnom mieste nechcú počuť o odporúčaní Obzor-u obciam, poneváč by to vraj proti jich autonomii (samospráve) čelilo, natískať jim dajaký časopis. Nuž pravda žeby to bolo bývalo „proti autonomii“ obcí, odporúčať jim pre nedeľné školy Obzor a Malého Gazdu, lebo to bol hlavný obsah prosby našej; keď ale slúžnovské úrady natískaly Krajana slovenským obciam našim, to všetko bolo „podľa konštitúcie“ v poriadku. Pravdepodobný výsledok prosby našej mali sme tedy už pred očima; ale sme darmo čakali na jaké také rozhodnutie kr. ministerium v tejto, pre vzdelanie obecného ludu našeho nepochybne vážnej otázke. Tak ubehnul rok 1867, tak pominula i vätšia polovica predošlého 1868 roku, a my nemali sme najmenšej odpovedi, trebas jako spolučlenovi tutejšej obecnej rady známo nám bolo, že i často na dosť chatrné veci, ku pr. strany dotazu o vyarendovaní dajakej krčmy, odpoveď príslušného kr. ministerium bola v krátkom čase, o 2 alebo 3 týždne pri rukách.

Keď tedy po vypršaní celého roku od podania prosby našej nemohli sme sa nijako dočakať odpovedi: dali sme, v lani podjaseň, plnomocenstvo vct. rodákovi našemu, dh. pánu Adamovi Bolvansky-mu, kr. uhorskému vojanskému kňazovi v Pešti, aby prosbu našu odhodlaným spôsobom žiadal nazpak. Menovaný pán učinil v tejto veci rozličné kroky ochotne, zač jemu srdečné vďaky naše, v mene dobrej veci, tu verejne vyslovujeme; následkom ale dotazov svojich dal nám na vedomie, že vraj prosba táto „náhodne“ zaležala, že ale nový ministerský radca u kr. uhorského ministerium hospodárstva, pán Kenessey, sľúbil ju poznovu hore vziať a jej obsah preskúmať. Jako z dolu nižšie sdeleného rozhodnutia vysvitá, kr. ministerium hospodárstva upravilo našu prosbu, o čom sme my sami ani mak nevedeli, ku kráľ. ministerium verejného vyučovania, kde o nedlho i hore vzatá a predvídaným spôsobom rozriešená bola. Dňa totiž 2 marca obdržali sme, od vys. dôstojného pána opáta, kr. radca a hl. dozorca školského v okrese proddunajskom, Jozefa Barton-a, úradný prípis, ktorý tu jak v maďarskej pôvodine, tak i vo vernom preklade slovenskom sdeľujeme:

Číslo 261.

Blahorodý pane! Na prosbu Vašu, podanú strany zakladania škôl nedelných v horňozemských slovenských obciach, a strany možného užívania v nich Vašeho Obzor-om nazvaného časopisu hospodárskeho, jako i Vašej príručnej knižočky Malý Gazda, následkom vysokého, dňa 17 febr. pod číslom 1496 vydaného rozhodnutia Jeho Excellencie baróna Jozefa Eötvös-a, kr. uhorského p. ministra kultu a verejného vyučovania, Vaše blahorodie uvedomujem: že poneváč zakladanie škôl obecných, v daktorých čiastkach krajiny ešte chybujúcich, medzi najsúrnejšie predmety konania Jeho Excelencie pána ministra prináleží, On jich možno najskoršie uvedenie do života už i rozkázať ráčil, ponechávajúc tým jednotlivým stránkam náboženským slobodu, aby pod výnimkami, v 38-om zákonnom článku od roku 1868 ustanovenými, národné školy zakladať mohly. Jestližeby tedy Vaše Blahorodie svoju, na poli vzdelávania ludu na každý pád pochválnu pracovitosť v ten smer upraviť chcelo aby v zanedbanejších miestach krajiny i konfessionálne školy založené boly: nech k tomu potrebné kroky u vlastnej cirkevnej vrchnosti učiní. Poťahom ale na možnosť užívania otázneho časopisu a príručnej knižočky, majúc pred očima z jednej strany tú okolnosť, že pre národné školy určené knižky podobného obsahu z čiastky už vydané sú, z čiastky ale v najbližšom čase a sdokonálené verejnému užívaniu odovzdané budú; z druhej ale strany, poneváč ohľadom na učebné knižky konfessionálnych škôl národných vlastné jich vrchnosti rozhodovať môžu: Jeho Excellencia pán minister necíti sa byť pohnutým, aby sem príslušnej prosbe Vašeho Blahorodia miesto dal. — Vysvedčenie, ktoré ku prosbe pridáno bolo, posiela sa nazpak. Dáno v Prešporku, dňa 5^[58] febr. 1868.

Jozef Barton v. r.

opát kr. radca, hlavný správca.

(Pozn.: Maďarský text tohto listu vynechávame.)

Spomneli sme v ostatnom čísle, že prosba naša strany uvedenia Obzoru a Mal. Gazdy do škôl nedelných v obciach slovenských, bola ku kr. ministerium hospodárstva upravená, od ktorého sme ju, nemohúc sa dočakať či prajnej či zápornej odpovedi, žiadali nazpak. Prenesenie tedy otáznej prosby ku kr. ministerium kultu a vyučovania stalo na nie len bez našeho vedomia, ale i proti vôli našej. Ťažkoby nám (opakujeme slovíčko: nám, lebo dôvera je cit celkom osobný) zaiste bolo padlo, podať prosbu našu kr. ministerium kultu a vyučovania, poneváč úmysly Jeho Exellencie pána baróna Eötvös-a, strany života nemaďarských národností v Uhrách, sú nám pridobre známe, než abychom od neho prajné rozhodnutie o prosbe našej boli očakávať mohli. Veď Jeho Excellencia, v čas rokovania o národnostnom zákone, ráčila všetky nemaďarské národy považovať za mumie^[59] a tak nikto rozvážlivý nemôže očakávať, aby takýto princíp k obživeniu mumie národa slovenského, trebas i na docela neutrálnom poli hospodárskom, niečo prajného s ochotou podniknul.

Poneváč tedy rozhodnutie o prosbe našej stalo sa na inom mieste a bez nášho pričinenia: dovolujeme si tu, pri všetkej povinnej úcte k osobe pána ministrovej, daktoré poznamenania učiniť o výroku dna 17 febr. ktorý sme v ostatnom čísle od slova do slova uverejnili. V tomto výroku hovorí sa o všetkom inom, len o tom nie, v čom záležal obsah prosby našej: prečoby nemohol Obzor a Malý Gazda v nedeľných školách obcí slovenských ku vzdelaniu ľudu blahodarne pomáhať? Rozhodnutie dňa 17 febr. upravuje nás k tomu, aby sme „na každý pád chvalitebné snáhy“ naše, strany zakladania škôl národných v zanedbanejších čiastkach krajiny, hľadeli uskutočniť skrze kroky u „vlastnej cirkevnej vrchnosti našej“ učinené. O týchto veciach, totiž o zakladaní škôl elementárnych, v našej prosbe ani slovíčka nebolo; veď to v nijakom spojení nestojí s verejným pôsobením našim! Vidí sa nám ale, že ministerské rozhodnutie chcelo nám tými slovami dať z boku na známosť: aby sme uvedenie Obzoru a Mal. Gazdy do škôl evanjelických žiadali u príslušnej cirkevnej vrchnosti našej. V tejto mienke potvrdzuje nás i to zjavné udanie, že „strany kníh učebných v konfessionálnych školách národných, vlastné jich vrchnosti rozhodovať môžu“ (a felekezeti nép-iskolák tankönyveire nézve saját hatóságaik intézkedhetnek). Z tohoto punktu vidí sa nám ďalej, jakoby Jeho Excellencia pán minister zdráhal sa hospodársky časopis a knižočku tohože obsahu, od evanjelického redaktora pošlú, katolíckym školám nedeľným odporúčať. A jestli tomu tak, nužby sme Jeho Excellenciu prosili keby ráčil ktoréhokoľvek spisy naše kroz mužov nestranných, v reči slovenskej náležite zbehlých, dať preskúmať: či nájdu v nich jeden riadočok, ktorýby i najprísnejších veriacich katolíckej církve uraziť mohol? Nie, a nie!! My ctíme z nahlbšieho srdca každé náboženské presvedčenie, a tak menovite v Obzore a Malom Gazdovi o ničom inom nepojednávame, iba o tom, čoby k hospodárskemu a všeobecne ľudskému vzdelaniu národu našeho slúžiť mohlo.

Týmto poctivým snahám našim uverili mnohí vysoko vzdelaní mužovia katol. vyznania, duchovného i svetského stavu. V jich čele vidíme vznešeného Otca národu, Jeho Excellenciu najdôstojnejšího pána biskupa Štefana Moyses-a, ktorý nie len od prvopočiatku Obzoru každoročne 25 jeho výtiskov predplácať, ale i značný počet knižočky Malý Gazda odobrať ráčil. Dôkazom toho je ďalej, že Malý Gazda bol s povedomím príslušných dôst. úradov dekanátskych, do viac škôl nedeľných uvedený, z ktorých na príklad udávame tu dôst. dekanát búr. sv. jurský, sv. benedický, pružinský, novobaňský a žarnovický. Nuž ale ministerské rozhodnutie hovorí ďalej o tom, že „dokonalejšie“ (tökéletesítve) učebné knihy pre národné školy, v najbližšom čase užitku verejnému odovzdané budú. My pravda „dokonalosť“ otáznych kníh učebných po predku posúdiť nemôžeme; myslíme ale že to budú práve tak suchoparné preklady spisov, pôvodne maďarsky shotovených, jako je tá hospodárska príloha Nár. učiteľa, od kr. ministerium vyučovania v rozličných rečiach vydávaná, ktorá v nedeľných školách slovenských nahradiť má nemilý časopis náš. Tu ale povieme v mužskej hrdosti, žeby Obzor nepochybne viac dobrého pôsobil vo školách nedeľných, než hore spomenutá príloha, a síce preto: že Obzor je časopis, pôvodne pre slovenský národ písaný, keď početní páni vct. spolupracovníci naši opisujú iba to, čo sami vo svojom kraji vyskúsili. Spomenutá ale hospodárska príloha obsahuje najviac preklady článkov, spísaných maďarsky na rozličných stranách dolňozemských, ktoré už preto nemôžu byť pre slovenské školy vhodné, že podtatránske hospodárstvo naše pôsobí v docela iných pomeroch než tam na doľnej zemi.

A práve preto žijeme v pevnej nádeji, že keď sme i nenašli milosti pred oblyčajom Jeho Excellencie pána baróna Eötves-a; preca slovenský národ náš i na potom bude s nami, a že nie len prevlb, duchovenstvo obojeho vyznania, ale i ctené učiteľstvo, áno i celé rodomilé obecenstvo nezavrhne chatrné práce naše ku vzdelaniu zaznaného^[60] národu slovenského. Áno, veríme pevne, že dokiaľ nám Hospodin života a dobrého zdravia k týmto prácam popreje, i Obzor a Malý Gazda žiť bude, trebas i na priek tým zásadám, ktoré nás už medzi egyptské mumie pochovať obmýšľajú.

A teraz ešte dačo na pochúťku! V prvých dňoch februára dostali sme z Pešti nemecký, na adresse slovom „drigend“ (nútne skoro) poznačený list, ktorý v čele svojom nosí datum 24 jan. 1869, a spolu červeným tlačenú firmu jednoho z najznámejších advokátov peštianských, s udaním ulice a čísla domu obydlia jeho. S vynechaním mena pôvodcovho sdelujeme celý ten list jak v nemeckej pôvodine, tak i vo verejnom preklade slovenskom:

(Pozn.: Nemecký text vynechávame.)

Po slovensky: Pánu Dan. Lichardovi v Skalici. Majúc vedomosť o Vašej, strany založenia nedeľnej^[61] školy u ministerium kultu a vyučovania podanej prosbe, chcem Vám ku prípadnému upotrebeniu dať na známosť, že následkom mojich spojení v stave som, prajné riešenie Vašej prosby kroz moje prostredníctvo v bezpečný výhľad postaviť. Na koľkoby ste tedy moje zakročenie upotrebiť žiadali, pri zabezpečení slušného honoráru a zapravení útrat, hľadím v ústrety skorej odpovedi Vašej. S úctou N. N.

Laskavý čitateľ istotne uverí, že nám po prečítaní tohoto, nie divného, ale prepodivného listu nebolo ináče, jako keby sme boli z duba zpadli. Nuž jakože reku, tento, nám celkom neznámy pán advokát dostal vedomie o prosbe našej? zač požaduje honorár pre sebä? pre koho majú byť tie „útraty“, jichž náhradu žiada od nás? atď. atď. Odpovedi nedali sme tomu „nepovolanému“ advokátovi žiadnej, lebo my nikoho a nikdy podkupovať nechceme ani nebudeme. K tomu pomysleli sme si, že jestli prosba naša spravodlivá je: tedy prajné rozriešenie i bez „honorárov“ a „náhrady útrat“ od spravodlivosti kr. uhorskej vlády očakávať môžeme; ak ale žiadosti naše sú bezzákladné, žeby nám potom azdaj ani zaplatené prostredkovanie p. advokátovo, ani tie Spesen (útraty) pre neznáme osobnosti neprospely. Item, otázny list dostali sme, jako rečeno, z počiatku febr. a tohože mesiaca bolo už o prosbe našej — rozhodnuto. Tak stojá veci s Obzor-om! Nikoho neobviňujeme osobne, ale vidí sa nám, Es ist Etwas faul im Staate Dänemark! Originál spomenutého listu kedykoľvek a komukoľvek predložiť môžeme.

D. G. Lichard