ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1882, str. 38 — 40)

Máloktorý z teraz žijúcich mužow europejských honosiť sa môže takými zásluhami o hmotný (materiálny, telesný) dobrobyt ľudskej společnosti, jako ten dussewný wojwoda, jehož twárnosť widíme na priloženom obrázku;^[70] jeho pričinením stalo sa to wýznamné príslowie slowenské na wssetky strany požehnaným skutkom: „Pomáhaj si sám, nuž i Pán Bôh bude Ti pomáhať!“

Hermann Schulze narodil sa dňa 29. augusta 1808 Ďeliči (Delitzsch), w prusko-nemeckom^[71] meste, od ktorého prijal w dospelom weku druhú polowicu mena, aby rozoznáwal sa od prepočetných, meno Schulze majúcich rodín. Po wybawených sskolách nižssích oddal sa práwnictwu, a stal sa o nedlho rychtárom w rodinnom meste swojom; z príčiny ale búrliwých udalostí roku 1848, preložený bol k okresnému súdu mesta Wreschen (polsky Września) w Pozňansku. Awssak tento úrad opustil dobrowolne, majúc w úmysle, wydať wssetky súkromné sily swoje k rozssirowaniu spolkowitosti medzi obecnejssím ľudom nemeckým. K tomu cieľu r. 1850 založil w rodisku swojom Deliči prwú Wzájomnú pomocnicu (Wechselseitiger Aushilfsverein), ktorá blahodarná mysslienka rozssirowala sa rýchlosťou ohňa dussewného, tak že hned prwého roku toho (1850) bolo už v Nemecku 80 podobných záwodow, s 18.676 členmi a wýpomocným kapitálom 12 mill. 394.380 zl.

Následkom neslýchaného, newídaného zdaru tohoto, Schulze-Delitzsch wenowal sa cele požehnaným prácam swojím, wydávajúc od r. 1854 zwlásstny časopis pod názwom: „Listy pre záležitosti spolčowania sa“ (Blätter für das Genossenschaftswesen). Pojednáwalo sa w ňom nie len o sriadení peňažitých, ale i potrawných, remeseľnícku surowinu zakupujúcich, a iných, w každom jednotliwom remesle a obchode „spojenými silami“ hmotný dobrobyt napomáhajúcich spolkow, ktoré dľa predpisow majstrowých wssade rozmnožovaly sa netusseným spôsobom. Okrem spomenutého časopisu wydal Schulze premnohé osobitné, na túto požehnanú spolkowitosť poťah majúce diela, ktoré tu ale wypočítať nemôžeme. Dosť na tom, že toho času jestwuje w Nemecku wysse 1200 wssakowých pomocných spolkow, sriadených na základe Schulze-owých predpisow, a ríšským zákonom nemeckým od roku 1871 dňa 19. mar. opráwnených.

Schulze, wýborný rečník a spisowateľ, roku 1861 zase wystúpil na pole činnosti politickej, a do dnessku blahodarne pôsobí w nemeckom ríšskom sneme, jako jeden z náčelníkow liberálnej strany. Početní jeho ctitelia sosbierali mu, keď r. 1878 wyplnil 70-ty rok žiwota, čestný dar 150.000 marek (75.000 zl. r.), ktorý on síce prijal, awssak celý ten kapitál obetowal cieľom swojím, aby jeho úroky rozdáwaly sa ročite medzi chudobnejssích mužow nemeckých, ktorí wyznačili sa pôsobením za blaho ľudu obecného.

Požehnané mysslienky Schulze-Delitzsch-owe o nedlho prenikly cestou Obzoru i do národu slowenského. Už roku 1865 uwerejnili sme w menowanom časopise nassom stanowy „Wzájomnej pomocnice“ sriadenej w českom meste Tábore dľa predpisow Schulze-owých, ktoré (následkom prosby nassej) spráwa tejže „Pomocnice“ ochotne nám doposlala. Na základe týchto, w Obzore uwerejnených stanow, sriadila sa potom prwá slowenská „Wzájomná Pomocnica“, zwlásstnym pričinením professora, neb. Samuela Ormis-a (Obzor roč. 1869, čís. 9) roku 1869 wo Weľ. Rewúci, ktorá w krátkom čase dossla, z maličkých počiatkow swojich, netusseného rozkwetu. Roku 1870 založili sme tu w Skalici podobný, dosiaľ požehnane účinkujúci záwod, a potom nasledowaly rýchle za sebou iné Pomocnice, z ktorých prawda jedna druhá, najmä pre wysoké neznesiteľné dane zanikla, jako na pr. Pomocnica w Hor. Hámroch, st. tekowskej. Uprawujeme tedy werejnú prosbu k poslancom nassich krajow, aby na uhorskom sneme pracowali k tomu, žeby tyto, na základe malých mesačných poplatkow pracujúce záwody úwerkowé, od wssetkej dani zákonne boly oslobodené, ktoré dobrodanie dostáwa sa jim w iných krajinách. Pán Bôh ale nech žiwí Hermanna Schultze-Delitzscha pri dobrom zdrawí, a nasse „Pomocnice“ nech sdržuje, rozmnožuje a požehnáwa!