ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1866, str 24 — 27)

„Wssade dobre a doma najlepssie“ howorí nasse porekadlo; keď sme tedy my Slowáci doma, nužby nám ak i nie najlepssie, aspon dobre byť malo. Predložte ale storazy ces deň otázku: jako sa máte? nuž Wám sotwa jeden odpowie: „chwala Bohu! dobre, keď som zdrawý“ — a 99 bude ssomrať a žehrať na zlé časy, tak žeby wraj člowek už zutekal zo sweta, keby len dieru ces plot jeho nassiel. Obchody náramne upadly; remeslo neide jako pred tým, zárobku málo a platy na wssetky strany, majže sa potom dobre hriessna dussa! S tými rečmi ludia teraz i wstávajú i líhaju. Prawda je, prawda, rodáci drahí! že ťažké časy žijeme, ale werte nám, že bedákaním a ssomraním beh weci ani za mak nenaprawíme. Lepssie bude, keď podla toho čerstwého: „Bisťu swete! na dwa razy — popluj ruky, nezlom wäzy“ vysúkame rukáwy, dajúc sa mužne do boja s týmto ťažkým wekom a preswedčíme sa o prawde: pomáhaj si sám, nuž ti i Pán Bôh pomôže.

Hlawná chyba u nás je: nepamätáme na to, že časy premenily sa, my ale zostáwame tí istí, jakí sme boli pred tým, kdežto by sme i spôsob nasseho žiwota premeneným časom prirownať, a tak w istom smysle sami sebä premeniť mali. Ako by sa stať mohlo a malo, chceme tu v krátkosti opísať, keď Wám, drahí bratia a sestry slowenské, daktoré domáce lieky proti zlým časom poradíme.

Predne a nadowssetko učme sa wážiť platnosť času. „Čas je peniaz“ howorí známe porekadlo, a celý žiwot náš je utkaný z času. Prawda je, že máme velké dane a poplatky, ale zahálka, leniwosť a wysedávanie po krčmách, kdežto by sme pracowať mali, to je najwätssia daň, ktorú na sskodu majetku nasseho splácame. Wywalili by ste oči jako plánky, keby Wám dakdo powedal: „budež mi z twojho času desiatok (dežmu) dáwať“, alebo ináče: z každých desať hodín musíš mi jednu odrobiť. Nuž a či si nedežmujeme sami drahý čas náš? keď ku pr. wýsse potreby wyspáwame, nepamätajúc na to, že lísska wo snách zajaca nechytí; keď potrebné práce z dnesska na zajtrá odkladáme, nemajúc pred očima, že „ztratený čas newráti sa zas“ a že jedon dnessok wiacej stojí, nežli dwoje zajtrá; keď chodiewame ta, kde nie je nás treba, ku pr. na trhy, trebas nič ani kupowať ani predáwať nemáme. Najwätssia ale zkaza času, a tak i najohyzdnejssia márnotratnosť je to wylihúwanie po začadených krčmách, kde člowek zdrawý rozum, majetok a česť mena swojho tratí. Tam, w krčmách, je tá dračia diera, z ktorej w pálenčenom smrade wyletujú zlé časy, ako osy z pobúreného hniezda.

Keď ale, pri zdrawej dussi a zdrawom tele, čas je najdrahssí poklad na swete, uži ho v pilnej pracowitosti. Pracowitému člowekovi môže síce hlad do obloka nakúknuť, ale do domu, wyjmúc mimoriadno nawsstíwenie Božie, wkročiť nesmie. Pilnosť je matka prawého ssťastia, lebo statočnú prácu Pán Bôh požehnáwa. Ak máš pole, wzdelávaj ho keď leniwí drichnú; nebude ti treba kopaním na tajných miestach hladať peniaze staroweké, lebo pilná ruka twoja môže zdwihnúť poklady, ktoré pán Boh wssade ukryl do zeme. Kebys bol w službe dajakého statočného pána, čibys’ nehanbil sa pred očima jeho zahálať? Keď si tedy swojím pánom, hambiť sa máš zahálky pred sebou samým. Ak máš remeslo, pilnuj si ho, aby ťa pilnejssí a schopnejssí spolu-remeselníci za sebou nenechali. Newáb kupcow k twojmu výrobku márnymi slowami, ale skutkom; dáwaj dobrý, wkusný a na kolko len môžeš lacný towár, nuž budeš mať kupcow, ktorých tak lahko neztratíš, a hojný odbyt (odpredaj) nahradí to, čo si popustil w nižssej cene jeho.

Ak máš čelaď w dome, alebo ak nájomníkow ku práci potrebuješ, nehowor nikdy choďte, ale woždy poďme! Buď tedy sám prwý pri twojich prácach, oko hospodárowo často wiac wykoná, než obe ruky jeho. Kdo nedozerá swojím robotníkom, otwára jím kapsu swoju. Dôwera k ludskej statočnosti je síce pekná cnosť, ale „opatrnosti nezbýwa nikdy“ a keď chceš mať werných, klamu neprístupných sluhow, slúž si po predku sám. — Ale práwe preto pilnú a wernú čeľaď wáž si jako podporu twojho domu, a pamätaj na prikázanie kresťanskej sprawodlivosti: „hoden je nádenník mzdy swojej“ — abys’ ho nekriwdil. Jeden krajciar, wernému delníkovi utiahnutý, wyháňa celé zlaté z domu.

Pri pilnej pracowitosti ale pamätaj i na schránliwosť „Babka k babce, budú kapce“. Ak chceš wedeť, jak drahé sú peniaze, choď a požičiawaj jich; preto každý krajciarik obráť dwa razy w ruke, prwej než ho wydáš. Nekupuj nikdy čoho nepotrubuješ, trebars by sa ti lacným widelo, abys časom nemusel predáwať, čo potrebuješ. Držte sa nadowssetko, mužovia i ženy slowenské! národný Wáš, doma robený oblek w poctiwosti, aby ste za daromné, z cudzozemska dosslé towáry a ssperky peniaze newyhadzovali. Márnosť a pýcha je nezbednejssia žobráčka, nežli chudoba. Nič nenie pre dobrobyt hospodárstwa tak záhubného, jako keď sa člowek nad swoj staw wypína. Wždy len z hrnca a málo do hrnca, budeš skoro na dne jeho. — Každú ďalej, trebas na prwý pohläd jak chatrnú sskodu, napraw bez odkladania. Nebolo klinca pri ruke, ztratil kôň podkovu, za podkowou, issla zdrawá noha jeho a rajtár musel stúpať pessky poblate. Malá nedbanliwosť býwa príčinou welkých nerestí.

Waruj sa dlžoby jako hada, aby’s nedal druhému práwa nad sebou. Ľahni si radssie bez wečere spať, než aby’s mal s dlžobou wstáwať. Prawda, že je to pohodlné, kupowať bez peňazí; powáž ale pri tom, že jedna dlžoba desať iných za sebou tiahne a statočnosť mena twojho wezme na príwažku. Ak nebudeš môcť na uložený čas dlžobu wyplatiť, budeš sa sháňať po wýhovorkách nemožnosti twojej, medzi ktoré lahko wtrúsi sa lež, ktorá vssade dlžobami pokulháwa. Tak ztratíš úctu k sebe samému a dôweru wo wlastné sily swoje: nuž si polowičný žobrák. — Ponewáč ale čloweka nepredwídané a nezawinené smutné príhody zachwátiť môžu, ktorým swojimi silami odolať nedowedie: ak takými nehodami donútený dlžobu musíš urobiť obrať sa k ľuďom statočným, a nie k úžerníkom, ktoríby ti aj kožu z tela radi odrali; dlžoby ale hläď sa čo najskorej ztriasť abys’ bol zas úplným, neodwislým pánom swojím.

W jakom koľwek stawe a powolaní žiješ, nikdy nezostavaj stáť, ale maj sa woždy ku predu, sdokonalowaním samého sebä. Rozmnožuj swoje známosti, lebo známosť je sila, ktrá skaly sstiepa, wedz, že dobrá kniha je najlepssím priateľom tvojím; ona ti dá dobrú radu bez prosenia. Abys’ w terajssom swete jako tak obstáť mohol, musíš po samom predku wedeť, jako swet beží? Preto nelutuj ani grossa ani zlatíka, keď twoj prevelebný otec duchowný, alebo vlídny pán učiteľ požiada ťa, abys’ cirkewnú knižnicu napomohol, ktorá ti dobré spisy a noviny ku twojmu wzdelaniu podáwať bude. Nedaj sa míliť sprostým posmevačom, že sedliakovi pluh, remeselníkowi kladiwo swedčí do ruky, a nie kniha alebo nowiny. Keď kdo chce byť na duchu slepým, nech si má túto sláwu; ty pri vssetkej pilnosti swojej nájdeš w nedelu a wo swiatok hodinku, ktorú čítaniu dobrých spisow obetowať môžeš, keď iní pod pecou wylihujú, alebo, čo esste horssie, w krčme nezdobu tropia. O krátky čas pri tom zacítiš, jako sa ti rozhläd na wssetky strany sweta otwárať počína, a tak i skorej cestu nájdeš ces motaniny žiwota.

Tu máte, drahí rodáci! hlawné domáce lieky proti zlým časom, ktoré keď swedomite užijete, prestanú žaloby wasse. Člowek nerodí sa ani ku ssťastiu, ale ani k záhube. Pán Bôh nás obdaril telesnými a dussevnými silami, aby sme jich wzdeláwali a cnostným spôsobom užíwali, k nassemu i nassích bližných dobrému. Kdo wssetko toto má pred očima, nebude od slepej náhody očakáwať to, čo mu wlastný rozum, wlastná pilnosť a podnikawosť, dôwerou v pána Boha poswätená, priprawiť môže. Pán Bôh nám wssetkým pomáhaj, aby sme týmto spôsobom ťažké časy nasse prekonať mohli!