ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1872, str. 63 a 64)

Medzi spolkami, telesný (hmotný) dobrobyt národu rozssirowať majúcimi, prwé miesto zaujímajú nepochybne Wzájomné Pomocnice, jichžto počeť radostne rozmáha sa, tak že dosiaľ už asi 20 podobných ústawow máme. S rokom 1871 počaly tri nowé, wrchnostensky už potwrdené ústawy pôsobiť: w Pukanci, w Skalici a wo Slow. Lupči; na základe ale stanow skalických sriaďujú sa „Pomocnice“ w Pessti, v Modre, na Starej Turej, wo Wrbovcách, w Twrdossíne a na Badíne pri Bystrici. Krupina wypracowala si zwlasstne stanowy, ktoré už prwé posúdenie u kr. ministerium pressly, a bezpochyby o nedlho potwrdené budú. Zwlásstneho ale spomenutia zasluhuje Wzáj. Pomocnica, w slowenskej obci Wajnory (pri Pressporku) powstalá. Bol to statočný roľník, Pawel Fekete, ktorý wyzwal prebudilejssích spoluobčanow, aby sa prichytili k založeniu „Pomocnice“. Z prwu bolo jich len 13, ale keď wideli blahodarné účinky spolku na wlastné oči: pridáwalo sa jich wiac a wiac, a teraz pomáhajú si statočne spojenými silami! Tu máte, drahí bratia, skwelý príklad, že i statočný roľník stať sa môže dobrodajom swojich spolu-občanow. Bárby tedy príklad wajnorský tisíce obcí slowenských nasledowaly, nuž bude pijawičným úžerníkom odzwoneno!

Počeť sporitelníc rozmnožil sa na Slowensku sriadením dwoch nowých ústawow mena toho. Sporiteľnica w Priewidzi založená bola pri neobyčajnom nadssení mestských i okolitých obywateľov; druhá sporiteľnica powstala v Bitči, ktorej pri ináče dobrom zdare trochu wiac ohľadu prajeme na obecný ľud náš; weď je Bitča čiste-slowenské, w čiste slowenskom kraji položené mesto! — Powažsko-Bystrická, s Pružinou spojená sporiteľnica nedossla esste potwrdenia. — So srdečným ale poľutowaním pripomíname, že obmýssľaná sporiteľnica w ľudnatom Petrowci rozpadla sa; nuž drahí bratia! založteže si Wzájomnú Pomocnicu, ktorá pri toľkých účastníkoch, jako jich w Petrowci byť môže, i sporiteľnicu náležite wynahradí!

I prwý spolok potrawný máme už na Slowensku, a síce wo Weľ. Rewúcej, jehož stanowy kr. uhorské ministerium dňa 24. mája 1871 schwálilo. Cieľ spolku tohoto je: zaopatrowať swojich členow, a na koľko prostredky spolku dopustia i ostatné obecenstwo, dobrými potrawnými a inými, pre domácnosť potrebnými článkami za cenu, od miestnej alebo sklepnej lacnejssú; rozumie sa, že pri zachowaní wsseobecne platných zákonow. Uradníci spolku tohoto sú pp. tt. páni: Samuel Ormis predseda, August Hor. Škultety podpredseda, Štefan Maliak pokladník a Ján Kordoš zapisowateľ; po boku tejto spráwy je výbor 8 členowý. Tak tedy podnikawá, pričinliwá Weľ. Rewúca i na tomto poli spolkowej pomoci prwý krok učinila. Na zdar! — Že ale i sám ľud obecný požehnané wýsledky spolkowitosti poznáwať začína: toho swedectvom sú wzájomné sýpky obilné, jaké podľa wzoru podobných spolkow w Trnowci a w Sjelnici, w Chynoranoch, wo Gbeloch a na iných miestach powstávajú. Sú to weľmi radostné počiatky a dôkazy, že duch spolkowitosti preniká do wssetkých wrstiev národu nasseho, otwárajúc nám wýhľady do lepssej budúcnosti hmotného žiwota.

S najradostnejssím ale pocitom očakáwame potwrdenie nasseho spolku wčelárskeho. Dňa 1 aug. 1871 po poludní držal on, pod spráwou dočasného predsedy, dôst. pána Štefana Závodníka, w letobyte pána Jána Lilge na Osikowe, walné shromaždenie, ktoré od kr. ministerium žiadané prídawky a premeny stanow prijalo; potom ale kláty obzeralo, skússky s mädometom konalo atď. Na zdar!

(Slowenský Kalendár, 1873, str. 63 — 64)

Nechceme síce wystaviť majetok peňažitý za modlu, ktorejby sme wssetky iné prospechy nasse obetowať mali; preca ale spotessením hľadíme na to, jak rezko počína si národ náš pri zakladaní rozličných spolkow úwerných, aby sa z rúk úžerníckych wyslobodil. Dôkazom toho sú početné Wzájomné Pomocnice, ktoré w nowejssej dobe, najwiac na základe stanow skalických, powstaly. Miesta, z čiastky už potwrdené stanowy majúcich Pomocníc sú: Holič, Hor. Hámre, Hor. Mičiná, Krupina, Modra, Petrowec, Ratkowá, Slow. Lupča, Stará Tura, Tisowec a Wrbowce; i Rédowá poslala už swoje stanowy ku kr. ministerstwu. Pesstianska Pomocnica, ktorá už od roka pracuje na sriadení swojom, nemá esste stanowy potwrdené; čo tým diwnejssie wyzerá, že prijala už potwrdené stanowy skalické. Na iných miestach pozakladaly sa sporitelne, menowite na Čabe, w Ďarmotách, w Doľ. Kubíne (kde i messtianska Pomocnica má byť založená), w Modre a Pezinku spolu, w Oslanoch, w Priewidzi, w Sabinowe, w Seredi, w Sw. Kríži, w Zl. Moravcách, wo Zwolene atď. Awssak i mohútnejssie sily peňažité postawily sa do radu spolkow úwerkowých, medzi nimiž prwé miesto zaujíma nowe založená obchodná banka w Baň. Bystrici.

Medzi inými spolkami pre hmotný dobrobyt, wyniká nowe založený „spolok hospodársky pre údolie Nitry“, ktorý w chwálihodnej nepredpojatosti na ľud slowenský zwlásstny ohľad bere, keď nie len spisy hospodárske medzi ním rozssiruje, ale i poľné semäná cestou začarowania (mericu semäna za mericu budúcej úrody), zahradné ale z darma členom rozdáwa, pri čom esste i najlepssie pluhy a iné hospodárske náradia pre nich obstaráwa. Zásluha utworenia spolku tohoto patrí zwlásste pánu barónowi Gregorowi Friesenhof-owi v Nedánowcach, jehož meno už slowenské obecenstwo z wýborných „hospodársko-lučbárskych listow“ (w Obzore 1866) pozná. — Hojná účasť prejawila sa i pre „spolok sudodielne“ w Krupine založený, strany jehož sriadenia wypukly síce ostré boje na poli werejnosti, ktoré ale po walnom shromaždení dňa 31 júlia zatíchly. Prajeme tedy srdečne, aby po náležitom do poriadku uwedení smlúwy s pánom Markovským pôwodným zakladateľom ústawu, stal sa mohutným hýbadlom ducha spolkowitosti w národe nassom! — S poľutowaním ale nutno nám pripomenúť, že „spolok wčelárow“ w Hor. Uhorsku esste nedossiel wrchnostenského schwálenia, čo ale nemôže byť prekážkou dôkladných prípraw k nádejnej činnosti jeho. Takou príprawou bola prwá wčelárska porada, od dočasného predsedy spolku toho, dôst. pána dekana Štefana Závodník-a, swolaná do Boboty, na deň 5. sept., z kädiaľ potom členowia porady nawsstíwili wčelárske záwody pochwálne známeho statkára, pána Jána Kiss-a w Dežericách. To sú, hľa! praktické kroky ku zwelateniu wčelárstwa krajow nassich!

(Slowenský Kalendár, 1874, str. 62 — 63)

Najradostnejssia strana werejného žiwota nasseho zjawuje sa pri spolkoch, pre hmotný dobrobyt určených, medzi ktorými zase prwé miesto zaujímajú spolky úwerkowé, totiž Wzájomné Pomocnice a Sporitelne. S potessením hľadí každý rodomil na zrastajúci počeť, „Wzájomných Pomocníc“, na wssetky strany wlasti powstáwajúcich; menowite ale behom ostatného roku založily si podobné ústawy tyto mestá a obce: Aradac, Brezno, Hložany, Malé Stankowce, Námestowo, Nem. Lupča, Orosláň (filiálka pripojená k Tate), Palánka, Petrowec, Pessť (táto Pom. Pokladnica bola iba po wiacročnom modlikaní powolená), Predajná, Ratkowá a Žilina; sporitelne ale sriadily si: Bánowce, Ďarmoty, Krupina, Malacky, Nowé Zámky, Sabinow, Weľké Uherce, Wrbowé a Zwolen. Keď tyto ústawy pripočítame k iným, už predtým pozakladaným (v predesslých ročníkoch pripomenutým) ústawom, presvedčíme sa, že už málo wätssích mestečiek slowenských bude, ktoréby dajakého úwerkowého ústawu nemaly. — I pomocné sypárne rozmáhajú sa potessiteľným spôsobom; také ústawy majú: Čatca, Sobotisste a Trnawa; na iných miestach sbory cirkewné pozakladaly si takéto sypárne, menowite v Batizowcách, na Poľ. Byrinčoku, w Naďlaku atď.

Zwlásstnej uznalosti wydobil si v krátkom čase, jak u obecenstwa, tak u samej wlády, spolok hospodársky pre údolie Nitry, jehož správu wedú wzdelaní a sprawedliví, blaho wssetkých obywateľov na zreteli majúci mužowia. Z werejnej, tiskom wysslej zprávy o prworočnej činnosti toho ústawu wysvitá, jak mnoho dobrého wykonal w krátkom čase preto, že i obecný ľud náš powažuje za činiteľa (faktora) podobných spolkow, kdežto na iných stranách protiwu toho wídawame. Kr. uhorská wláda uznala blahodarné pôsobenie otázneho spolku tým, že powolila mu rozličné odmeny pre spolkowé wýstawy; na rok ale 1873 wykázala istú summu peňazí, za ktorú 12 kusow, rožného dobytka, z wýborného plemäna „kuhlandského“ (na sliezsko-morawskom pomedzí) pre spolok zakúpilo a potom rozpredalo sa. I tak zwaný „spolok hospodársky trenčianskej stolice“ ohlásil wýstawu od 7 do 14 septembra w Trenč. Teplici odbýwať sa majúcu; o jej wýsledku ale, keď tyto riadky idú do tlači, esste nijakej wedomosti nemáme.

Krupinská sudodielňa, ježto stanovy kr. ministerium už schwálilo, značné kroky učinila ku konečnému sriadeniu swojej pôsobnosti. Wo walnom zaiste shromaždení dňa 22. jan. 1873 wywolený bol za direktora pán Michal Križan, doterajssí spráwca lesov kosseckého panstwa na trenčianskom Powaží, úrad ale kassíra spolkowého obdržal pán Ľudewít Benjač. Hlawnú zásluhu o sbieranie účastín pre sudodielňu má nepochybne p. Ivan Liub, ktorý na wssetky strany wlasti rozsiahle cesty konal, hľadajúc wssade účastinárow a prebudzujúc obywateľstwo k činnosti na poli hmotných otázok žiwota. Účastín sosbieralo sa už pre sudodielňu do 500 kusow.

(Slowenský Kalendár, 1875, str. 63 — 64)

W trudných okolnosťách časowých je to zaiste potessiteľná skússenosť, že úwerkowé spolky nasse, Sporitelnice a Wzájomné Pomocnice, wíťazne pretrpely ten zlopowestný „prask“ peňažitý, ktorý počal sa behom mája roku 1873 wo Wiedni, a potom zmietol do záhuby tisíce a tisíce wssakowých, na klamliwé „sspekulácie“ založených ústawow. Ba čo wiac, esste nowé podobné spolky powstaly w lone národu nássho. Menowite w nasledujúcich miestach sriadily sa nowé, už i wrchnostensky potwrdené Pomocnice: Hložany, Holič, Klenowec, Klásstor, Naďlak a Slow. Prawno; priprawujú si podobné ústawy: Bzince, Woderady a Zárječ. W týchto mestách ale začaly pôsobiť nowé, tiež od wrchnosti už schwálené sporitelnice: Illawa, Nem. Lupča, Nitr. Žabokreky, Oslany a Žilina. — Nemôžeme tu mlčaním pominúť, že sporiteľňa w Turč. Sw. Martine obetowala z čistého úžitku swojho 500 zlatých pre klásstorské a 500 zl. pre wel. rewúcke gymnázium; podobne i Pomocnica na St. Ture obetowala wel. rewúckej sskole 10 zl. Taktoby sme hľa! keď smôžu môžu sa úwerkowé ústawy nasse i swojským sskolám pomáhať mohli a mali!

Zwlásstneho spomenutia zasluhuje už potwrdený pytlikársky spolok na Myjawe, ktorý tomuto prostonárodnému priemyslu mohútne pomáha. I nowý „wčelársky spolok“ založili w Nem. Lupči, ktorý má už majetok 250 zlatých.

Krupinská sudodielňa zdarne rozssiruje práce swoje najmä od tej doby, čo z jari roku 1874 spolok debnársky w Modre wydal werejné swedectwo za dobrotu a krásu wýrobkow ústawu toho.

(Slowenský Kalendár, 1876, str. 62 — 63)

Následky záhubného „prasku“ r. 1873 esste neustaly, a tak i citliwý nedostatok peňazí nad mieru tlačí obchody a remeslá, áno i hospodárske pomery nasse. W týchto trudných okolnosťach úwerkowé ústawy našské, totiž Sporitelnice a Wzájomné Pomocnice, sú oprawdivé útočisstia zúboženého ľudu; preto i jich rozmnožowanie sa po nassich krajoch radostne wítame. Tak menowite powstaly behom ostatného roku nowé Pomocnice: w Kameňanoch, w Klásstore pod Zniowom, w Twrdossíne, w Mal. Stankowcách a w Zárječí, st. trenčianskej, ktoré už potwrdené sú od kr. ministerium a tak jim priwoláwame srdečné na zdar!

Krupinská sudodielňa podstúpila začiatkom roku 1875 značnú premenu, a síce na dobrú stránku. Spráwcom záwodu bol ustanowený pán Dr. Iwan B. Zoch, a síce tak, že účtowníctvo spojilo sa s prwe menowaným úradom; plat w jedno spojeného úradu wykázal sa na 800 zl. 100 zl. na obydlie a deputát drewa. Z účtow ostatnému walnému shromaždeniu predložených wyswitlo, že celý majetok ústawu činí 26.414 zl. 35 kr. a že obeh wystúpil na 20.933 zl. 29 kr., čo weru pri esste trwajúcich „praskowých“ časiech podáwa pewnú nádeju, že sudodielňa čím ďalej tým prospessnejssie účinkowať bude, bo i zásoba cieľu primeraných strojow znamenite rozmnožila sa.

Jako nowú ranu pre poctiwé snáhy nasse pripomíname, že kráľ. ministerium nepotwrdilo wčelársky spolok, o jehož založenie už od wiac rokow namáhal sa powestný wčelár náš, dôst. pán Štefan Závodník, dekan a farár w Pružine.

(Slowenský Kalendár, 1877, str. 61 — 62)

Blahodarné pôsobenie Wzájomných pomocníc na dobrobyt obecného ľudu nássho stáwa sa zo dňa na deň patrnejssím; preto zakladajú sa porád nowé a nowé ústawy mená toho. Najnowssie, w nassich krajoch založené, od kr. wlády už potwrdené pomomice sú: w Senici, w Trstennej a zwolensko-horňowidiecka w Predajnej. — Mlčaním tu pominúť nemôžeme mysslienku o sskolských sporiteľňách, ktorá od jedného roku je stálym predmetom rozberania wo werejných i súkromých kruhoch; menowite w konferenciách učiteľských, behom leta 1876 odbýwaných, wyslovilo sa wiac otáznych sborow za tyto sporiteľnice. Na koľko nám wedomo, prwá sskolská sporiteľnica na Slowensku pôsobiť začala počiatkom roku 1876 na wyš. ewanj. sskole w Skalici, s prospechom weľmi potessiteľným; lebo za prwého pol roka usporili si jej chowanci do 50 zl. Účel týchto ústawow neni sosbieranie weľkých súčtow peňažitých, ale kriesenie sporiwosti w útlych srdciach detinských, aby potom, keď Janko naučil sa poznáwať hodnotu krajciarow i Jano stal sa w opatrovaní zlatiek i celého majetku swojho bedliwejssím a sporiwejssím.

K poľahčeniu starosti wo vssakowých potrebách žiwota powstaly esste nasledujúce, wrchnostensky tiež potwrdené spolky, a síce: w Hronci potrawný spolok miestnych uradníkow; wzdeláwateľné a pomocné družstwo mladých priemyseľníkow na Čabe; družstwo k opatere chorých spolučlenov tiež na Čabe. I spolok pytlikársky na Myjawe, sriadený k zakupowaniu swojej surowiny (wlny) z prwej ruky, dal menssím priemyseľníkom nassím príklad nasledowania hodný, keď swojím sriadením počal sa wymáhať z pazúrow úžerníckych.

Medzi účastinárskymi, pre hmotný dobrobyt založenými spolkami weľká a smutná medzera powstala tým, že wo walnom shromaždení, w Krupine dňa 29. mája 1876 odbýwanom uzawrelo sa, aby tamejssia, s paromlynom spojená sudodielňa likvidovala, t. j. aby patričný spolok rozissiel sa. Žalostiwý úpadok nádejného ústawu toho pripisowať sa má okrem wsseobecného schudobnenia pri klesajúcich obchodoch a remeslách, i zlobiwým útokom nepriateľow nassich, ktorí esste len i medzi dúhami sudowými ňuchajú panslavismus. Nech jich súdi Pán Bôh dľa zásluhy!

(Slowenský Kalendár, 1878, str. 62 — 63)

Úwerkowé ústawy nasse boly w ostatnej dobe ťažkým starosťam podrobené, z tej príčiny, že jim naloženo, stanowy swoje wo smysle nowého zákona priemyslového, čl. XXXVII od roku 1875, prepracowať a nowé protokollovanie swojej firmy prewiesť u príslussného kr. súdu. Ale tyto práce už z wätssa prekonaly sa, čoho dôkazom je, že behom prwého polroka 1877 nasledujúce ústawy boly protokollované: sporitelnica w Priewidzi, w Senici, w Trstennej, w Turč. Sw. Martine a wo Zwolene; a „wzajomné pomocnice“: w Brezne, w Bzincách, w Hor. Hámroch, w Predajnej, w Senici a tu w Skalici. Prajeme srdečne, aby i ostatné úwerkowé spolky nasse túto požiadawku zákona čím skôr a zdarne wyplnily! — Strany sskolských sporitelníc uprawil krajinský národnohospodársky spolok wyzwanie ku vssetkým predstawenstwám mest a mestečiek, aby zakladanie týchto ústawow wssemožne podporovaly; ale to jakosi ťažko ide! Na Slowensku máme dosiaľ (na koľko nám wedomo) jedinú zdarne účinkujúcu sskolskú sporiteľňu pri wyš. ewanj. sskole tu w Skalici, pod spráwou p. Michala Trslín-a.

I ostatné spolky pre hmotný dobrobyt, jako sú na pr. priemyslowý spolok w Tur. Sw. Martine, pytlikársky spolok na Myjawe, potrawný spolok w Hronci, spolok pre opateru chudobných chorých na Čabe, pomocné družstwo mladých priemyseľníkow tiež na Čabe, ochotne pri dobrom wýsledku swoju úlohu konajú.

Na proti tomu dwa wätssie spolky nasse, z príčiny ťažkých pomerov časowých konečne zanikajú. Krupinská sudodielňa, s odobrením kr. súdu v Šahách, oznámila konečnú liquidáciu swojho majetku, a polročný srok (termín) ohlásenia sa weriteľov wypísaný bol dňa 5. marca 1877.

Knihtlačiarsky ale a wydawatelský spolok Minerva v Pessti, oznámil na deň 6. aug. 1877 werejnú dražbu (licitáciu) swojho majetku; stroje knihtlačiarske ocenené boly na 8000 zl., zásoba kníh ale na 10588 zl. O wýsledku licitácie, keď toto ide do tlači, nebolo esste nič počuť.

(Slowenský Kalendár, 1879, str. 62 — 63)

Dussewný ruch za sskolské sporitelnice zo dňa na deň rozmáha sa wo wlasti nassej; wätssina ale priateľow tejto krásnej, pre mladých i starých požehnanej mysslienky, kloní sa k tomu náhľadu; že zakladanie otáznych sporitelníc neslussí prewádzať nutným spôsobom, ale že ono jedine dobrej vôli, ochotnosti a zaujatosti pp. učiteľow ponechať sa musí. Hlawný rozssirowateľ otáznych ústawow, w Uhrách, kr. radca B. F. Weisz, predložil i swetowej wýstawe w Paríži zwlásstnu (prawda francúzsky spísanú) knižočku, w nejž opisuje pôvod a sriadenie sskolských sporiteľníc, ktoré založené boly dosiaľ w Uhrách.

Úverkowé záwody bojujú wôbec, s neprajnými pomermi časowými a nedostatkom peňazí; nadejeme sa ale, že keď filiálky obnowenej rakúsko-uhorskej banky, a nowá w Budínpessti powstáwajúca „Pozemko-úwerkowá jednota pre malo-statkárow uhorských“ začnú pôsobiť, i menssie spolky úwerkowé ľahčie pohybowať sa budú preto, že wo smysle stanow pristúpiť môžu k tomu, na druhom mieste menowanému záwodu, ktorý udelowať jim bude potrebnú pomoc peňažitú.

Nasse ale Wzájomné Pomocnice a sporiteľnice držia sa w tých neprajných pomeroch, až na nepatrné wýnimky, dobre. — Napokon doložíme tu, že konečné likwidowanie sudodielny w Krupine ustanoweno bolo na deň 29. aug. r. 1878. Odhadná cena celého majetku wypočítaná bola w summe 10.380 zl. 30 kr.

(Slowenský Kalendár, 1880, str. 61 a 62)

Medzi spolkami pre hmotný dobrobyt nássho ľudu, prwé miesto zaujímajú nepochybne Sporiteľne a Wzájomné Pomocnice. S poľutovaním nutno nám pripomenúť, že menowite blahodarné účinkowanie Pomocníc nassich ohrúženo je preťažkými, neprestajne rastúcimi daňami, tak že to skoro neni ku zneseniu. Udáme toho jeden smutný príklad. W obci Hor. Hámroch, st. tekowskej, sriadená bola tiež Wzájomná Pomocnica, ktorá pod obozretným a swedomitým wedením swojej spráwy okolitému, z wätssa w kr. železodielňach pracujúcemu ľudu, wýborné služby konala. A jakejže „podpory“ dossiel tento tak blahodarný ústaw náš? Takej: že keď roku 1876 platil daň 15 zl. 60 kr. terajssia „energická“ wláda naložila mu r. 1877 hrozitánsky poplatok 151 zlatých. Terazby sme už rádi wedeli, koľko stotisícow platia ty úwerkowé záwody hlawného mesta Budínpessti, ktoré tak rukodejstwujú s milliónmi, jako nasse Pomocnice s pätkami? Nie diw tedy, že pri tomto, wssetky rozumné medze opatrnosti búrajúcom „pressowaní“ dani, otázne družstwo v Hor. Hámroch wo walnom shromaždení uzawrelo, že likwidovať bude (rozíde sa), jako to w „Obzore“ 1879 čís. 21, 22 a 23 oznámilo sa úradne. I pomocnica w Kameňanoch uzawrela dňa 1. jan. 1879 liquidáciu. Tak wyzerá národné hospodárstwo nasse! A potom istí ľudia chwastajú sa, že wraj krajinské kasy sú bohatým wplywom daní naplnené!

(Slowenský Kalendár, 1881, str. 61 — 63)

Známo je bedlivejssím pozorowateľom werejného žiwota, že i nášské záwody úwerkowé, rozumieme tu Sporitelnice a Wzájomné Pomocnice, zdarným rozkwetom swojím prebudily záwisť neprajníkow nassich; nuž starali sa o to, aby postawili do súbehu (konkurrencie) swoje záwody úwerkové, žeby tak cele, „doraziť“ mohli našské. Stalo sa to i prwej Pomocnici wo Weľ. Rewúci, kde jej oproti postawili „dobrí priatelia nassi“ swoj takarékpénztár, či sporiteľnicu, w reči ľudu takarkou nazwanú, ktorá ozaj tarkawý, presmutný obrat wzala, keď nektorí z jej uradníkow nanosili sa do pokladnice k obohateniu wlastnej hnusnej ruky, jako to z werejných listow známo je. I proti turč. sw. martinskej sporitelnici postawil sa do súbehu iný záwod úwerkový, ktorý síce newyssiel na chodníky weľko-revúckej takarky, ale preca našskej sporiteľnici ani mak neusskodil.

Tyto „manéwre“ zostaly tedy bez žiadaného wýsledku; na proti tomu ale každoročné zwyssowanie daní, na Pomocnice uwalených, ohrozuje žiwot a jejich pôsobenie citliwým spôsobom. Tak Pomocnica w Hor. Hámroch, st. tekowskej, následkom prehnanej dani bola prinútená likwidowať (rozísť sa). Pri tejto nessetrnosti k takým ústawom, ktoré (jako to wolajú berné úrady) napomáhajú „daňowú spôsobilosť“ obecného ľudu, daromné sú preca wssetky žiadosti príslussných ústawow o miernejssie rozwrhnutie daňowých poplatkow a rok po roku ide to hore wo skokoch, wssetku chuť odnímajúcich pri spráwe jejich. A tu nám prichodí poznamenať, že wláda wiedeňská priprawuje náwrh zákona, aby wssetky menssie ústawy úwerkowé, z mesačných wkladow wydržiawané, ktoré tedy nehladajú zisk účastinárow, od wssetkej dani oslobodené boly; prečoby tomu tiež tak u nás byť nemohlo?

W „Obzore“ boli sme uwerejnily stanowy pre „Besiedky hospodárske“, jejichž cieľom boloby nielen wzájomné wzdelávanie sa w hospodárskych záležitosťách, ale menowite poľahčenie práce gazdowskej, zaopatrením si nowejssích, oprawených strojow hospodárskych na spoločné útraty. Mysslienka táto newstúpila síce dosial nikde úplným spôsobom do žiwota; nuž ale preca bol aspon prwý pokus učinený, ktorý azdaj potiahne za sebou wýdatnejssie kroky. W slowenskej totiž obci, Orlaj Terjakowcách (na rymavskej doline, wýsse Rym. Soboty), sdružilo sa, pričinením spoluobčana p. Martina Sýkora, nekoľko bedliwejssích hospodárow, ktorí zaopatrili si na spoločné útraty k jaseni 1880 strojowé mlátidlo, na silu koňskú sporiadané. Po dokonanej wlastnej mlatbe účastníkow, pomáhať ono bude iným spolu-gazdom za miernu cenu. Dobre tak! Bárby tento príklad nezostal bez hojného nasledowania!

Zwlásstneho spomenutia zasluhujú tyto dwa nowé spolky pre hmotný dobrobyt. Na Myjawe totiž powstal, od wlády už potwrdený „Spolok pre zaopatrowanie surowiny remeseľníckej“ na pr. wlny pre pytlikárstwo, k nemuž pripojená je i Wzájomná Pomocnica, pod spráwou pp. Karola Viest-a a námestníka Samuela Jurenka. Súdne protokollowaní členowia wýboru sú: Pawel Jurenka ml., Michal Borsuk, Daniel Paračka, Štefan Duraška a Štefan Kočvara. — Druhý spolok sriadil sa v ľudnatej obci Podolí na nitrianskom Powaží, pod menom „Pomocnice a spoločenskej sypárni“ — jehož cieľom tedy je: pomáhať swojím spolučlenom peňažitými a obilnými požičkami, aby w čas nedostatku obilia, z predrahej ruky úžerníckej kupowať ho nemuseli. Pomocné obilie zosypá sa od spolučlenow; spráwcom spolku, predbežne na 10 rokow sriadeného, je Emerích Madro.

(Slowenský Kalendár, 1882, str. 62)

Úwerkowé záwody nasse, Sporiteľnice a Wzájomné Pomocnice, nepodstúpily behom ostatného roku značnejssie premeny, ani rozmnožením, ani úpadkom počtu swojho. Že ale podobné (inorečné) ústawy, z príčin vätssej hotowosti peňažitej, úrokowý kľúč znížily: stalo sa to i od nekoľkých spolkow nassich. Tak menowite sporiteľnica wo Weľ. Rewúci oznámila, že počnúc od 1. júl. 1881 od mimoriadnych wkladow, miesto doterajssích 6%, iba päť proc. úroky dáwať bude.

(Slowenský kalendár, 1883, str. 61 — 62)

Úwerkowé spolky nasse, rozumieme účastinárske Sporiteľnice a Wzájomné Pomocnice, nepodstúpily ostatného roku patrnejssích premien, wyjmúc tú, že Wzájomná Pomocnica w Hor. Hámroch prinútená bola koncom r. 1881 likwidowať (swoje pôsobenie pristawiť), dľa udania preto, že jej priwysoká daň bola narúbená. Cieľom Wzájomných Pomocníc neni peňažité koristenie členow jejich, ale pomáhanie si w čas potreby spojenými silami; pretoby spomenutým dobročinným ústawom i wssemožné poľahčenie daní udelowať sa malo. — Nektoré sporiteľnice značne znížily swoje interessy za wložený kapitál. Tak na pr. sporiteľnica Krupinského widieku platí za peňažité wložky, ak je kapitál aspon na jeden rok uložený, 5 proc., ináč ale iba 4 od sta.