ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obzor, 1865, čís. 25 z 5. septembra)

Podali sme v čísle 24 obširnejší článok o nevyhnutnej potrebe takých ústavov pre Slovensko, kdeby z jednej strany pracovitý a sporivý človek shospodárené peniažky svoje v menších summách na úroky (interessy) uložiť, z druhej ale strany kdeby gazda, remeselník a obchodník bez ťažkostí a mnohého ustávania peňažitú požičku za mierne úroky zdvihnúť mohol. Takéto ústavy sú: sporitelnice a vzájomné pomocnice; otázka je tedy, ktorý z týchto dvoch ústavov terajším okolnosťam časovým a potrebám našim lepšie zodpovedá?

My ani najmenej neváhame osobnú mienku vysloviť v ten smysel: že práce naše hlavne k tomu smerovať majú, aby sme vzájomné pomocnice zakladali. Pod „vzájomnými pomocnicami“ rozumieme spolky hospodárov, remeselníkov a iných menej zámožných ludí, ktorý každého týždňa alebo každé dva týždne istú chatrnú summu skladajú do spolkovej pokladnice, z ktorej potom berú si požičky medzi sebou, kdežto sporitelnica komukolvek vo smysle svojich stanov požičky udeluje. Toto je prvý rozdiel medzi sporitelnicami a vzájomnými pomocnicami; druhý rozdiel ale nachodíme v tom: že k otvoreniu sporitelnice vyhladáva sa podla krajinských zákonov našich kapitál 30.000 r. zlatých, kde na proti tomu pomocnica nijakého základného kapitálu nepotrebuje, ale tvorí si ho neustále z tých poplatkov, ktoré účastníci v uloženú dobu do spolkovej kasse vkladajú.

Z rozdielu tohoto už lahko poznať môžeme: prečo my zakladanie vzájomných pomocníc odporúčame? Ťažko je to, velmi ťažko, pri tomto trapnom nedostatku peňazí sosbierať summu 30.000 zlatých, najme keď povážime úzko-srdečnosť mnohých spoluobčanov našich, ktorí svoj kapitál odťahovať budú od sporitelnice, ak len trochu slovenčinou páchne. No, a to nám už len i najzaťatejší odporník neodškriepi, že sporitelnica, ktorá u prostred slovenského ludu jestvovať a dejstvovať má, i správu v jeho reči materinskej vyhladáva. Tento nedostatok základného kapitálu je príčinou, že obmýšlaná sporitelnica v Turč. Sv. Martine dosial nemohla vstúpiť do života, kdežtoby vzájomná pomocnica už od roka, čo prvé zprávy o sv. martinskej sporitelnici do verejnosti prešly, pekný kapitál bola mať mohla po hromade. Počtujmeže trochu: položme, že by v Sv. Martine a najbližších obcach bolo sa našlo 200 účastníkov, ktorí by hotoví boly 10 kr.^[57] každý mesiac do spolkovej kassy skladať, a žeby pomocnica bola s počiatkom roku vstúpila do života: do konca augusta máme 34 úplné týždne a tak bolby každý účastník už 34 desiatničky, alebo 3 zl. 40 kr. do spolkovej pokladnice vložil; poneváč ale 200 účastníkov predpokladáme, malaby už kassa spolková do konca augusta (200 × 3 zl. 40 kr.) šesť sto osemdesiať zlatých po hromade, ktorá summa rozmnožilaby sa v prvom tomto roku dejstvovania na tisíc štyrydcať zlatých, poneváčby každý účastník bol, za 52 týždne po desiatničku vkladajúc, 5 zl. 20 kr. vložil. No, s tisíc zlatými dá sa už niečo započať, a čoby žiadnych nových údov nepribývalo, okrem náhrady zomrelých: riastlaby spolková pokladnica každý rok o 1.040 zlatých. A takby tomu mohlo byť nie len v Sv. Martine ale v každom mestečku, ba v každej ludnatejšej, tisíce obyvatelov majúcej dedine slovenskej.

Toto sú tie tak zvané záložny, ktoré všade za hranicami, menovite aj u pobratimcov našich Čechov a Moravanov tak skoro sa rozmnožujú, jako huby po teplom dáždiku, a nižšie vrstvy národu z úžerníckych rúk vyslobodzujú. Samo sebou rozumie sa, že všeobecný návrh stanov pre takéto pomocnice nemôže sa vydať, poneváč ony majú byť všade miestnym okolnosťam primerané; isté je ale, žeby obecný lud náš, pri podpore vzájomných pomocníc, nie len terajší nedostatok peňazí skorej prekonať, ale o dosť málo rokov peňažite tak posilniť sa mohol, žeby už potom aj k zakladaniu sporitelníc prikročeno byť mohlo.

Hlavné zásady, podla ktorých mohloby sa pri zakladaní pomocníc pokračovať, sdelili sme už v tohoročnom Slovenskom Kalendári; poneváč ale nektorí vct. rodáci vyslovili nám listovne žiadosť, aby sme uverejnili dajaký podrobný návrh stanov, aspon jako vzorku: obrátili sme sa, poneváč o podobnom ústave v Uhrách vedomosti nemáme, ku sl. správe záložny v českom meste Tábore, kde velmi dobre sporiadaný a vedený ústav toho mena jestvuje, aby nám svoje stanovy sdeliť ráčila. Stalo sa to velmi ochotne, za ktorú pobratimskú dobrotivosť nech velactený direktor ústavu toho, pán V. Krížek správca reálneho gymnasium táborského, srdečné vďaky naše prijme. V dakolko budúcich číslach uverejníme tedy stanovy táborskej pomocnice, do slovenčiny preložené, aby vct. obecenstvo naše podrobné sriadenie takých spolkov jako načím poznať mohlo.