ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Slowenský Kalendár, 1865, str. 24 — 27)

Powedali sme tam hore, že milá nassa domowina iba wtedy swoju prirodzenú krásu doplní, keď ju poriadny a toho následkom i zámožný národ obýwať bude. Dussewný kapitál, t. j. pri sslechetnom srdci wzdelaný a wybrúsený rozum, majú nám priprawowať cirkewné knižnice; pomoc ale peňažitú majú nám udelowať w čas potreby wzájomné pomocnice, o ktorých niečo prehoworíme.

„Grossa nieto“! tak sa ozýwajú na wssetky strany úzkostliwé hlasy rodákow nassich, a žialbohu! že prawdiwosť tejto žaloby odtajiť sa nedá. Chudobu pri poctiwosti nikdo rozumný za hriech pokladať nebude; ale winowatý člowek, kto w biede lomcuje sa, keďby si pomáhať mohol, a to statočným spôsobom. K uskutočneniu tejto pomoci po samom predku dwe diery zapchať treba, z ktorých wietor chudoby tak fučí, jako zima zo strniska; prwá je: nessťastná pijatika pálenky, a potom nepozorné uwalowanie sa do dlžoby. Záhubu z pijatiky wyplýwajúcu nebudeme dlhým perom opisowať; žalostiwé príklady jej smutných následkow máte každý deň pred očima. Dom nepokojný, w sebe rozpadnutý; dietky zanedbané, zdiwočilé; dobytok na posmech sweta zhumplowaný; role a lúky z polowice prepité a do zálohu dané, z druhej ale polowice tak zanedbané, že ani sstwrtinu toho užitku newydáwajú, ktorýby poriadnemu majitelovi donássať mohly; to sú každému widitelné následky pijanstwa, čoby sme priam zkazu telesného i dussewného zdrawia zamlčali. Nuž z kädeže sa „grosse“ w takomto dome brať majú?

Druhá príčina chudobnenia, z wlastnej winy nassej posslá, je lahkomyselný spôsob, ktorým lud náss do dlžob uwaluje sa. Dlh urobiť w sebe žiadnu hanbu neprinássa; bo i najporiadnejssí člowek môže rozličnými nehodami žiwota do takej súry peňažitej upadnúť, že cudzej pomoci wyhnúť sa nemôže. Ale kdo dlžobu robí, nech má i statočnej wôle i spôsobu, swoju dlžobu w uložený čas wyplatiť. A preto, keď si už prinútený utisnúť sa na cudzú pomoc: majže oči a rozum na swojom mieste, aby si k takým wýminkám dlžoby nepriwolil, ktoréby miesto očakáwanej pomoci iba twoju zkazu priskorily. Úžerník požičia ti napríklad 50 r. zlatých, pri tej wýminke, abys’ mu „dwa grosse (4 nowé kr.) od zlatého za mesiac“ miesto interessu platil; a ty w twojom nerozume priwolíš na túto lúpežnícku wýminku, kri ktorej w krátkom čase „wyjdeš na mindžáre.“ Myslíš si: „weď tie 2 grosse azdaj len pri tom kapitáliku, ba niečo i pre sebä zarobím“ — ale márno twoje potessenie! Zo zákonných interessov, 6 od sta, pripadne za každý zlatý pol krajciar na mesiac; keď si tedy priwolil úžerníkowi platiť dwa grosse (4 nowé kr.) od zlatého na mesiac: platíš mu 48 od sta, a tak 24 od pädesiat. Nuž hriessny čloweče! jakože ty chceš s kapitálikom 50 zlatých do roka 24 zl. na interessy a esste i niečo „pre sebä“ zarobiť? A kebys’ len krajciar platil od zlatého na mesiac, čo sa ti na prwý pohläd velmi málo wideť bude: preca platíš w tomto páde 12 od sta, alebo 6 od 50. A keď potom tie hrozné interessy splácať nemôžeš, úžerník wezme „roličku do zálohu“ a pripisuje wždy nowé interessy; keď ale napokon twoja dlžoba s pripisowanými interessmi hodnotu založeného pozemku dosiahla, úžerník powie: „wyrownajme sa, susedko!“ podrží roličku a tý sedíš na holej dlani. Nuž či to nebýwa tak u nás?

Aby tedy takto nebýwalo budúcne, pomáhajme si spôsobom už wyskúseným. Weď ani inde po swete ulice nie su striebornými tehlami wykladané, a ludia ani tam za hranicami bez práce nejedia koláče, ale prawda myslia si: „pomáhaj si statočne sám, nuž ti bude i Pán Bôh pomáhať.“ Z tohoto silného koreňa dôvery k sebe samému wyriastly už za hranicami tie wzájomné pomocnice, t. j. spolky, ktorých členowia každého týždňa istý malý peniaz do spoločnej pokladnice skladajú, z ktorej si potom w páde potreby požičky berú na obyčajné interessy, a tak sú na wečité časy z ruky úžerníkow wyslobodení. Wezmimeže si welké i stredné obce nasse na príklad. Na Čabe, na Sarwassi mohloby sa lahko nájsť 2000 osob, ktoréby hotowé boly jeden papierowý desiatníčok wložiť každého týždňa do spoločnej pokladnice; to dá za týždeň 200 zlatých, do roka 10400, písseme: desať tisícow sstyry stá zlatých a za päť rokow malaby už táto sarwašská wzájomná pomocnica 52000 zlatých pohromade. Nuž čiby sa týmto kapitálom nemohli chudobnejssí hospodári a remeselníci wýdatne podporowať? Wezmime obce nasse (neberúc ohläd na slob. a kr. mestá) strednej welikosti, jako sú: Petrowec, Myjawa, Brezowá, Stará Tura a t. ď.; nechby sa tu len 500 členow k podobnému spolku prihlásilo: maliby za týždeň 50 zl. do roka 2600 zl. a za päť rokow 13000 zlatých pohotowe. Menssie ale obce mohlyby sa k tomuto cielu wzájomnej pomoci w jedno spojiť, čoby na Slowensku tým skorej uskutočniť sa mohlo, že dediny a mestečká blízko jedno k druhému ležia.

A teraz esste daktoré poznamenania o tom, kde také spolky powstaly? jako sa rozssirujú a jako sa sprawujú? Anglicko je oprawdiwá domowina wsselijakých, ku spoločnej pomoci založených jednot, z kädial sa potom i po iných krajinách Europy rozssírily, a to pre jich patrnú užitočnosť welmi skoro. Tak na pr. v nemeckej krajine, wojwodstwe Nasowe (Nassau), prwé takéto dwa spolky roku 1859 powstaly a roku 1863 už zo wssetkých 800 obcí tejto krajiny wýsse 500 obcí alebo wlastné pomocnice maly, alebo k susedným pomocnicám wätssích obcí pripojené boly. Bratia nassi Čessi tiež sa uchopili welmi rázne pomoci tejto a jich „záložny“ na wssetky strany Českej tak zrastajú, jako huby po teplom dáždiku; jich príkladu ale i susední Morawania horliwe nasledujú. — Spôsob sprawowania takého spolku, podla nassich okolností, asi tieto základy mať môže: členom spolku stať sa môže každý statočný obywatel obce, mužského i ženského pohlawia; spolok wywolí si zo swojich členow wýbor sprawujúci, menowite: predsedníka, jeho námestníka, pokladníka či kassíra, kontrolóra a pisára; okrem týchto uradníkow je wýbor, ktorý podľa welikosti spolku 6, 12, 24, alebo i wiac členow mať môže; člen spolku powinný je každého týždňa (čoby sa najlepssie w nedelu po nesspore wykonať mohlo) do spolkowej pokladnice 10 kr. zložiť, čo tedy dá 5 zl. 20 kr. do roka; aby sa stisk ludu pri kasse zamedzil: nech budú w uliciach wätssích obcí wýberčí, ktoríby týždňowé príspewky od jednotliwých členow „na knižočku“ wyberali a wybrané peniaze hnedky do pokladnice odwádzali; peniaze, od jednotliwých členow zložené, sú a zostanú jich majetkom, bo jich spolku iba požičali; kdo už do spolkowej pokladnice 50 zl. wložil, prestáwa ďalej platiť; týchto 50 zl. môže, kdo chce, i na raz, alebo wo wätssich summách, na pr. po desať zl. zložiť; bez interessow nepožičiawajú sa peniaze nikomu, wýssku interessow ustanowí walné shromaždenie spolku; keď kdo swojimi wložkami summu 5 zl. doplnil, počne z nich požíwať interessy, ktoré prawda menssie byť musia, jako sú interessy za požičku wyberané, aby zwyssok týchto interessow k zapraweniu útrat spolku slúžiť mohol; interessy od 5 zl. požíwa spolučlen tak dlho, dokým 10 zl. nedoplnil, a tak to ide ďalej do 50 zlatých; kdo už swojich 50 zl. wyplatil, zawäzuje sa, že aspon za 5 rokow esste ďalej členom spolku bude; akby medzitým zomrel, majú dedičia práwo alebo tento kapitál spolku ďalej k úžitku ponechať, alebo jeho wyplatenie žiadať; požička dáwa sa iba na 3 mesiace; táto lehota môže sa síce i ďalej pretiahnuť, ale nie wýsse roku, aby možno najwiac členow spolku w požičkách podiel brať mohlo; požička dáwa sa len údom spolku; iba na ten prípad, žeby sa nikdo zo spolku nehlásil k požičke, môže sa ona dať aj iným osobám, rozumie sa, že úplnej bezpečnosti; wýssku požičať sa majúceho kapitálu ustanowuje wýbor, podľa okolností a majetku toho, kdo požičku žiada; kdo chce mať požičku nesmie byť dlžníkom z predosslej požičky swojej; kdoby si chcel wiac vypožičať, jako čo už do kassy wložil, powinný bude obstarať si záručníka, t. j. takého spoluobywatela, ktorýby hotowý bol majetkom swojim zaručiť sa, že dlžoba bude w uložený čas wyplatená; útraty za spráwu spolku rozwrhujú sa medzi členow, akby k tomu zwyssok interessow kassy spolkowej nevystačil. Do wssetkých úradow spolku wolia sa najrozumnejssí a najstatočnejssí členowia.

Toto sú asi hlawné zásady, podla ktorýchby stanowy wzájomnej pomocnice sporiadané byť mohly. Samo sebou rozumie sa, že bez wrchnostenského powolenia nemôžu sa podobné spolky zakladať; tu ale podotkneme, že ich vrchnosti wssade čo najlepssie podporujú, bo také spolky chuť ku poriadku a sporiwosti prebudzujú a swojimi požičkami dobrobyt obywatelstwa patrne napomáhajú. — Nuž, rozmýsslajte že, drahí bratia! čiby sme si aj my takto pomáhať nemali?