Zlatý fond > Diela > Výber z článkov


E-mail (povinné):

Daniel Gabriel Lichard:
Výber z článkov

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Andrea Jánošíková, Jaroslav Geňo.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 49 čitateľov


 

Potreba školi hospodárskej pre Slovákou

(Novini pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, 1848, čís. 10 zo 7. júna)

Povaha tohoto veku, v ktorom uhorská vlasť naša, na základe ostatních zákonou krajinskích, má sa k novjemu životu preporodiť, už sama v sebe každjeho ludomila vivoláva: svoje náhladi vijaviť a svoje túžbi visloviť, na pozdvihnuťja stavu hospodárstva medzi ludom slovenskím sa vzťahujúce. Kebi ale dosť nebolo na tejto povahe času k visloveňú mjenki našej, ešťe nás ponúkajú novje znaki hladu, v tatránskich stolicách sa ukazujúce, ktorje sláv. Ministerium prinuťili, abi pod menom komissára pána Pavla Madočányho, ako sme to už boli v čísle 5-om naších novín (str. 40) spomňeli, plnomocenstvom a značním peňjazom k utlačeňú nastávajúceho nešťesťja vistrojilo. Uznávame mi vďačním srdcom porjadki, ktorje sa k oblahčeňú bjedi nášho ludu robili a robiť majú; pri tom ale všetkom si žjadame to: abi sa zljemu išlo ku koreňu. Lekárstvo ňemoc len ukrívajúce (palliatívno) muože síce na chvílku pomuocť; celuo zdravja nepriňesu nám len takje porjadki, ktorími sa od samej vrchnosťi krajinskej cesta ku polepšeňú hospodárskich okolnosťí naších pripraví. A medzi ními stojí na predku: škola hospodárska na Slovensku.

Že vzďelanosť ludu, stavu jeho života primeraná, jeďiním je základom trváceho porjadku a dobrích mravou: to sa už ťisíc a ťisíc ráz, i písmom i skutkom dosvedčilo; mi ale dokladáme i to: že vzďelanosť hospodára v známosťách, ku spuosobu jeho života potrebních, je pravá cesta, ktorou sa všaďe, a tak i na Slovensku vždi večmi zrastajúcemu ňebezpečenstvu hladu mocná prekážka položiť muože. Bože náš! millioni sa od troch rokou, či darom, či požičkou k obleveňú hladu stolíc podtatránskich vidali, a čože pomohli? málo, velmi málo! Jedna merica jačmeňa, pod jednu strechu darovaná, obsuší síce (ak sa v najlepšom páde na chlebik obráťi a za pálenku ňeprepije) pre dakolko dňí slzi na zbedovanej tvári; a potom? — zase sme tam, kďe sme boli predtím. Druhí narádzajú: abi sa zo stolíc, ludom preplňeních presádki (kolonie) na pustaťini dolnej zeme poslali; mi ale hovoríme: že sa to, najme v terajších okolnosťách vlasťi našej, lahko visloviť alebo na papjer položiť, ale velmi ťažko vivjesť; — a kebi sa i tak stalo: tú pustaťinu predca len musí vzďelaní rozum hospodára na krásno pole premeňiť; pustaťina v hlave ňikdá vám zemskí raj ňepripraví, čo bi sťe prjam chotár v samej zemi Kananejskej mali vimeraní.

Mi hovoríme: lud náš musíťe ku hospodárstvu vzďelať, a buďe mu, čo i ňje celkom, istotňe lepšje spomoženuo, ako rozdávaňím obilja z dom do domu. Veď už samuo toto ďeleňja velmi na žobrač upomína; žobrač ale ducha ludskjeho ňikdá ňepozdvihňe ale ztlačí. Povjeťe nám azda: „máte už školu hospodársko-prjemiselnú v Pešťi; dajťe si tam vaších ludí viučiť“. Áno, uradňíkou; ale ňje hospodárou. A potom: či je táto škola nášmu ludu prístupná? Lud obecní v inšej reči, ako v jeho maťerinskej vzďelávať tolko znamená, ako vodu v siťe nosiť; nám treba škola hospodárska slovenská, a to ňje v Pešti, v najdrahšom mesťe vlasťi našej, ale hodz kďe v malom mestečku, alebo i na ďeďine, v prosrjedku Slovenska, kďe je okolja k tomu primeranuo. Ona bi mala biť tá studňica, z ktorej bi sa lepšja hospodárska známosť na všetki strani rozťekala; ona bi mala biť živí príklad, kde bi sa luďja cestujúci okovidomím spuosobom i poučiť i presvečiť mohli o tom: že i naše kraje, pri rozumnom hospodárstve raz ešte tolko úrodi vidať, a tak svojich obivateľov, víjmuc daktorú preplňenú dolinu, pocťivím spuosobom viživiť muožu.

Ešťe raz opakujeme: malo bi sa budúcňe zase dakedi 150.000 zl. na rozdávaňja obilnej almužni obrátiť, mi v meňe ludu nášho i žjadame, i prosíme: abi sa tjeto peňjaze radšej k založeňú hospodárskeho ústavu obráťili; lebo on istotňe časom svojím storaz vetší úžitok v duchovnom i materiálnom stave ludu nášho prinášať buďe. Mi sami o tomto hospodárskom ústave našu mjenku obširnejšje vislovíme, pritom ale vivolávame všetkích prjateľou nášho ludu, abi po svojej známosťi a skúšenosťi aj oni svoje náhladi nám, a kroz naše novini verejnosťi zďelili; a mi sme presvedčení, že sl. Ministerium hospodárskich záležitosťí na túto, s dobrobitom vlasťi našej tak tuho spojenú otázku oko svoje obráťi.




Daniel Gabriel Lichard

slovenský spisovateľ, učiteľ, prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie a jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.