Zlatý fond > Diela > Listy Štefana a Ďura Pinku


E-mail (povinné):

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský:
Listy Štefana a Ďura Pinku

Dielo digitalizoval(i) Peter Kohaut.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 92 čitateľov

Z Hercegoviny

Medun dňa 30. decembra.

Handžáre za opaskom hrejú sa na bruchu, keď duplomatickí páni perami brngajú. Zbehlo sa ich tam v Carihrade ako sena na kopu ku akémusi kôň ferencovi[144]. Vytierajú si okuliare, naťahujú múdre tváre, chráču sa a škrabú po papieri, ja—ja—jáj – škoda bryndze, nevyvaria tí nič, nie je to šušmajs pre Turka, a nášmu žalúdku to tiež neposlúži.

Kým sa múdri páni s tým kôň ferencom diškurujú, vyondial Turek akúsi, prepytujem kôň štitúciu[145]. Huj, hrom jej do hnátov, je Vám to záhybeľ, hm! No, nech som dobrý, ale to Vám just tak vyzerá, ako by sa Vám – prepytujem vašu poctivú hlávku, a to krajšie navrch – akoby sa Vám krava – oprasila. Ha—ha—ha!

A bodajže ste sa boli pokrčili na krikehájske págle, no, aby… a ešte k tej komendii[146] povolali všetkých kresťanských biskupov a patrihárkov[147], ba i hlavného židovského rabína (Chachám). Chachám na tú kôň štitúciu – ako počuť – pristal. Nuž ale čo robiť, keď ho potisli, nuž musel sa vyondiať, vysloviť priaznivo na nič.

Ostatní poddaní tureckého chvosta div od radosti nepovyskakovali z kožky ako uvarené zemiaky, ešte sa lienia podajedni. Mijo Drekálovič mi daroval odpis tej omáčky. Podávam Vám tu krátky výťah z nej.

Mijo povedá, že tej ústavy otcom je Klapka, matkou Mit hát, nuž tak ich decko musí byť, pravda, mulicou.

1. Sľubuje portáš otomanský, či harmanský, či je aký, sľubuje monopol dohánu.

2. Uvedenie štamplov[148] – ale nie štamprlíkov, čo z nich slivovicu pijú – každý kresťan musí mať na zadku pulidery štamplované.

3. Jeden politický národ, ale bez všetkej politiky.

4. Neturci môžu si i gymnáziá stavať, vystavané môže ale vláda podľa vôle váľať. Ministrami a pre ministrov za krajinské peniaze stavané paláce nesmie ale nikto váľať.

5. Uvádza sa cibíl manželstvo (nemecký = cutíl ehe[149]). Každý si môže žien brať, koľko mu ďaka, odprášiť ich môže, kedy mu ďaka. V nedostatku povolí sa import koní, kráv a žien z pobratimských krajov. Kto sa na dlhšie ženiť nemôže alebo nechce, budú sa držať verejné štátne háremy za mierny harač, to jest akcíz.

6. Privilegované náboženstvo je síce svätý izlam, ale slobodné sú i druhé, môže veriť, čo kto chce, ale najlepšie keď neverí nič v Tureckej.

7. Lós Turecka, vlastne turecké lósy, ktoré padli na jedenásť zlatých, budú sa potrebovať na založenie samostatnej banky.

8. Šeik ul i Slamený povoľuje jesť svinské mäso, komu ho exekútori ešte z hrnca nevytiahli.

9. Obrezávanie podržuje sa z úcty oproti im spriatelenému kmeňu ben Júda[150].

10. Konské chvosty môžu i kresťania nosiť.

11. Kresťanov volať psami (džaur) a psov volať Sultánmi, sa zabraňuje. Ale kto predsa ten titul podržať chce, zaplatí taksu.

Radosť nad tou liberálnou kôň štitúciou má byť strašná. No, strašná, môžete si pomyslieť, však i Vy tam hore máte tej horkej bryndze dosť. No, či nie?

Evu Ropu, no nadovšetko Rusko už má rozpučiť od závisti, a Nikolajovi to vraj doprosta hen do brucha udrelo. A v kôň stantin napli vraj psi začnú dochnúť od toho, no hľaďteže, to musí horšie byť od toho strichlingu[151], či ako tú skazu volajú.

Ten zahybák ajanodík[152] Ab dúl Kéremov[153] je už predsa fertig[154]! Ponesú ho štyria rozdrapenci z Pešti v košíku vraj, ako to tie žabikláče roznášajú tí slezácki kupci s lacným tovarom. Kérem Ab dúl bude od radosti od Filipovhopolu do Adrianovhopolu kolesá lámať za pekný ten penálik[155].

Ba musíme i my Čiernohorci dáky šparcháč nášmu Muchárpašovi poslať, a bodaj! – Istotneže tí peštianski smrkloši každý po jednom exemplári konského chvostu ako turecký údelok na pamiatku domov donesú. A či nie?

Gróf Széchényi vyexercieroval v Carihrade patalión hasičov, a toho teraz naraz, mne nič tebe nič, sultán poslal na vandry, práve keď mu akúsi mošeu s vojenskou monturou naplnenú obránil. Odprášil ho vraj preto, že striekal na hárem v susedstve mošey, a v tom háreme že boli sultánove ženy! – Nuž, pýtam sa, či mal nechať zhorieť na škvarku tie škvirdy?

Mijo naučil sa naše vianočné piesne, a tak pri opekancoch a dobrej mysli spievame si tú našu:


Hopsa, Zuzka, srdce moje,
keď ja zomriem, všetko tvoje:
galoty, širica
i baranná čapica.
A naproti zbojníkov
nechám ti ja týchto psov:
Bodríka, Zahraja,
Belku, Tisu, Lapaja.

Vinšujem šťastlivý nový rok, Vám a všetkým Slovákom, povedzte im to! No, zbohom!

Štefan Pinka,

vyslúžený virkli kaprál,

teraz ale, prosím, serdár.



[144] Konferencii. (Ferenc je maď. Fraňo.)

[145] Konštitúciu (z lat.), ústavu.

[146] Komédii.

[147] Patriarchov, predstavených pravoslávnej cirkvi v Turecku.

[148] (z nem.) Kolkov.

[149] Správne Zivilehe, občianske manželstvo.

[150] (hebr.) Syn Júdov (tu označenie židov v Turecku ako celku).

[151] Strychnínu (jed na hlodavce).

[152] Z maď. ajándék, dar. (Skrytý názov „Jano“.)

[153] Abdul Kerimov. Kérem je maď. prosím a dúl je narážka na hovädzí dúl, mor dobytka.

[154] (nem.) Hotovo!

[155] (lat.) Vreckový nožíček. Posmech na „slávnostnú šablu“.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.