ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Spod Verony

Pri Solferíne, kde 24. júna 1859 spojené vojská francúzske a piemontské zvíťazili nad rakúskym. Tým stratilo Rakúsko dovtedajší svoj vedúci vplyv v Taliansku, vtedy ešte rozkúskovanom na viacej krajín.

N B = Napoleon Bonaparte.

Z Mantovy

O pol šúcha menší, o pol stopy (skoro o 16 cm).

Parma, dotiaľ samostatné kniežatstvo pod vládou vetvy španielskych Bourbonov. V marci 1860 sa spojilo s talianskym (pôvodne piemontským) kráľovstvom.

Žalúdky máme pokazené, veta dáva spolu s ďalšou zmienkou o Viktorových vojakoch, ktorí sa „hneď ponúkli nás ísť kurovať“ politický vtip: Rakúsky vplyv prestal v Parme a vojaci sardínskeho kráľa ho môžu zničiť aj na ostatnom talianskom území.

Viktor Emanuel II. (1820 – 1878), od r. 1849 kráľ sardínsky, od r. 1861 taliansky. Postupne dosiahol zjednotenie Talianska. Dokončené bolo obsadením pápežského územia spolu s Rímom r. 1870. Rím sa potom stal novým hlavným mestom zjednoteného Talianska.

V štyroch velkých apatékach, pevnostiach. Bol to tzv. pevnostný štvorhran rakúskej moci v Taliansku.

Dáky primáš z Francúzskej, rozumej vtedajší cisár Napoleon III.

Lacrima Christi (Slza Kristova), druh hrozna v strednom Taliansku, z ktorého sa dorába svetoznáme víno toho mena.

Bajocco bol názov drobného talianskeho peniaza. (Asi dva rakúske grajciare.) Používali ho najmä v pápežskom štáte, preto aj Pinka píše o rímskej „medajle“ Bajocco.

Z Triestu

Do Veniedika, Benátok (podľa nem. Venedig).

Vo Venécii v Brezne, jednej časti mesta, ktorá má to zvláštne meno.

Pred kostolom svätého Marka, najväčší a najkrajší chrám v Benátkach.

V ktorom kedysi kráľovia bývali, totiž dóžovia, hlavy benátskej aristokratickej republiky.

Olovené dachy, priestory pod nimi používali sa za väzenia. Palác dóžov mal skutočne mramorové obklady na stenách.

Bora je meno prudkého, studeného a suchého vetra, ktorý sa vyskytuje v zime na Jadrane. („Dóra“ dáva autor len na vtip, keďže tvorí slovnú hru s „Bora“.)

Z Poly

Alebo sanitrári, sanitné vojsko (zdravotnícke).

Somár-paša, Omer paša, pôv. Mihajlo Látaš (1806 – 1871), Chorvát, r. 1828 ušiel z rakúskeho vojska a poturčil sa. Rýchle postupoval v tureckej armáde a zúčastňoval sa v mnohých vojnách. R. 1862 potlačil povstanie v Hercegovine a premohol Čiernohorcov.

Do voliakého Piva, hercegovinského kraja, ktorý až r. 1878 pripadol Čiernej Hore.

Prinútený bol… do kláštora zutekať. Rozumie sa tu Pivský kláštor, významné pútnické miesto, zal. r. 1573. Kláštor mnoho trpel od tureckých nápadov, ale stále trval.

Mijo Drekálovič. Autor tu použil skutočné čiernohorské priezvisko.

Zo Zary

V Sutorine. Bol to úzky pruh zeme, ktorým Hercegovina v trebinjskom okrese siahala až po more v Boke Kotorskej.

Z Dalmácie

Pán Oberlainvond, miesto Oberleutenant, nadporučík. Naschvál tak skomolené, aby nový zmysel (vulgarizovaná nemčina) znel: „hlavné (ľanové) plátno“.

Kar-rýpal-ti = Giuseppe Garibaldi (1807 – 1882), taliansky bojovník za slobodu, povestný svojou vášnivou láskou k vlasti, dobrodružnou smelosťou a nezištnosťou.

Nikšič, opevnené mesto, dôležitý strategický bod Turkov. Pripojené až r. 1878 k Čiernej Hore.

Z dalmátskeho bojišťa

Po turecky serdar, bol to titul vojenských veliteľov. Neskôr ho mával len skutočný hlavný veliteľ tureckej armády.

Muchamedveďáni = mohamedáni. (Autor cudzie slová tak „poslovenčuje“, aby dávali nový humoristický zmysel.)

Viac tisíc piastrov, tureckých peňazí, l piaster mal hodnotu 21,7 hal. v zlate. (Názov pochádzal zo špan. piastra, plátok.)

Mijko Kožidralič, Vazil Zubyškripálovič, mená autor vymyslel. Sú len na zasmiatie. Kaluderi (mnísi) a kňazi pravoslávni sa však skutočne a platne zapájali do hercegovinských (aj bosenských) oslobodzovacích bojov.

Turci… knedle hádzali, rozumej bomby.

Cudzí kuchári, diplomati, ktorí vždy zakročovali v prospech Turkov proti kresťanom.

Ján III. Sobieski (1624 – 1696), od r. 1674 do smrti poľský kráľ. R. 1683 oslobodil Viedeň, obliehanú Turkami. Tento hrdinský kráľ naposledy ožiaril Poľsko vojenskou slávou, hoci vnútorné pomery krajiny boli čoraz horšie.

Somár paša bol vraj tiež kresťan, hraničiar, zhodné so skutočnosťou. (Por. vyššie.)

Josip Juraj Strossmayer (1815 – 1905), kat. biskup v Djakove (od r. 1849), chorvátsky buditeľ, politik a mecén.

Aj vy tam máte takého Mojžiša, narážka na Štefana Moysesa (1795 – 1869), od r. 1851 kat. biskupa v Banskej Bystrici, prvého predsedu starej Matice slovenskej.

Opäť z Dalmácie

Lemonidas kdesi pri trnavských pilách. Žartovné prekrútenie mien: Leonidas I., kráľ spartský, preslávil sa hrdinskou obranou priesmyku Termopýl proti obrovskej presile perzského vojska a padol s väčšinou svojho mužstva hrdinskou smrťou koncom augusta r. 480 pr. n. 1.

S vojvodom Mirkom, Petrovičom (umrel r. 1867), otcom čiernohorského panovníka Nikolu (Nikitu), o ktorom ešte bude reč.

Z Viedne

Z tureckého safiánu, je to jemná mäkká vyrobená koža. Tu má výraz odlišný význam: bola to koža z tureckého – chrbta. Autor sa tým vysmial maďarskej a inej cudzej žurnalistike, ktorá nabájila množstvo neprávd o domnelých ukrutnostiach Čiernohorcov proti Turkom.

Z poľskej vojny

Grán Nána (nem., Hronská Nána), totiž Parkan a tak dnešné Štúrovo.

Anna v Turci, správne Sv. Anna v Liptove. (Zemepisné nedopatrenie.)

Anina v Banáte, banské sídlisko.

Z Niepolnice

Niepolonice, vymyslené miestopisné meno, ktoré treba rozložiť: autor píše „nie“ „z Poľska“, ale o poľských udalostiach.

Pri Radome, väčšom meste vo vtedajšom ruskom Poľsku. (Asi sto km pod Varšavou.)

Pri Miechove, poľskom mestečku (asi 50 km nad Krakovom).

Marián Langiewicz (1827 – 1887), vodca a diktátor v poľskom povstaní r. 1863. Nastúpil po Mieroslawskom, ktorého Rusi porazili.

Leon Frankowski (1840 – 1863), zhromaždil niekoľko čiat dobrovoľníkov a bojoval proti Rusom. Tí ho však zajali a vo Vilne obesili.

Kurovsky, vodca toho mena sa nedal zistiť, takže môže ísť aj o autorov výmysel (aby sa mu Kurovsky mohlo rýmovať s Frankovsky).

Ludwik Mieroslawski (1814 – 1878), poľský revolucionár. Zle sa mu vodilo r. 1848 v Poznansku, r. 1849 na Sicílii aj v Bádensku (v tom Zechenter nezveličuje) a utrpel dve porážky aj r. 1863, takže sa utiahol z bojišťa nazad do Paríža.

Dáka Eva Rópa = Európa.

Ten pán velkomožný, čo nám pri Solferíne franky vyklopal. Rozumie sa ním Napoleon III., na čo ukazuje aj domnelá chyba „franky“ miesto „fraky“.

Čo sa francúzskych sluhov týka, mohli zmúdrieť. Poliakom totiž už Napoleon I. sľuboval oslobodenie ich vlasti, aby sa len dobre bili v jeho záujme. Aj im zriadil na nejaký čas varšavské veľkokniežatstvo, ktoré však zaniklo s jeho pádom.

Rusi lapali legrutov = regrútov. Násilné odvody vo Varšave skutočne boli priamym podnetom poľského povstania.

Ako u nás … v čas autonómie robiť zvykli. Rozumej pred r. 1848 v Uhorsku, keď miesto verbovačiek skutočne boli zaužívané lapačky.

Konštantín Nikolajevič (1827 – 1892), ruské veľknieža, zmýšľania hodne liberálneho. Stal sa r. 1862 poľským miestokráľom a hoci hneď po príchode spáchal naňho atentát Poliak Jaroszyňski, počínal si mierne. Poliakov tým nezískal a ruské kruhy naňho pre to zanevreli, takže sa v auguste r. 1863 zriekol miesta a odišiel z Poľska.

Gr. Alexander Wielopolski (1803 – 1877), nie Bielopolski, významný poľský štátnik, r. 1862 sa stal náčelníkom civilnej vlády v Poľsku a zostal ním až do augusta r. 1863.

Menovite v Banáte, Lučenci. V revolučných rokoch 1848 – 49 trpeli niektorí banátski Slováci od Srbov. Ak autor necielil na tento prípad, mohol myslieť aj na urputné maďarsko-srbské boje v Banáte a vôbec v dolnom Uhorsku. Zmienkou o Lučenci zas zrejme cieli na jeho vypálenie pomocnou armádou ruskou r. 1849, čo však vyprovokovalo miestne obyvateľstvo zákerným povraždením viacerých ruských vojakov a dôstojníkov. (Urobila to síce maďarská gerila, ale s vedomím a súhlasom obyvateľstva.)

Tam kdesi v Hamriky, v Amerike.

Z Poľskej

Poľská potajná vláda, mieni sa tým poľský tajný revolučný výbor, ktorý za povstania vykonával v krajine skutočnú vládu, zakazoval platiť dane Rusku, vypisoval sám dane, vydával časopisy a zariaďoval tajné súdy.

Tam spod Kohúta, rozumej z Revúcej, ležiacej pod vrchom Kohútom. Holomopaticky = homeopaticky je narážka na profesora revúckeho gymnázia Jozefa Kvetoslava Holuba, ktorý bol aj homeopatickým lekárom. Zmysel vety je, že Poliaci vedú vojnu potroche, akoby homeopaticky (v malých dávkach), kým Rusi ich zriadia alopaticky, náležité („ale-ho!-paticky“).

Francúzskych… Suavov, rozumej zuávov, francúzskych dobrovoľníkov v Afrike. Mali meno a kroj pôvodných Zuávov, domorodého kmeňa, ktorý dával prvý podobných platených žoldnierov Francúzom. Tu a tam sa mohol vyskytnúť v radoch poľských povstalcov r. 1863 nejaký zuáv, totiž africký dobrovoľník poľského pôvodu, ale mnoho ich asi nebolo.

Angličania, čo len nedávno proti nim povstavšie národy… trýznili a delami chladnokrvne odfukovali. Išlo o povstanie v Indii r. 1857. Tam Angličania povstalcov skutočne alebo postrieľali, alebo priväzovali na ústie diel, z ktorých potom strieľali.

Francúzi, čo svätého otca ochraňujú a jeho Rím mu okupírujú. Francúzi r. 1867 porazili Garibaldiho dobrovoľníkov, ktorí tiahli na Rím, pri Mentane a zatým až do r. 1870 ich vojská v pápežskom štáte znemožňovali spojenie tejto čiastky Talianska s kráľovstvom talianskym, vtedy už zriadeným.

Čo mexikánsku slobodu muštrujú, rozumie sa tým dobrodružný plán Napoleona III., zriadiť v Mexiku monarchiu, ktorá by bola pod francúzskym vplyvom. R. 1864 sa mu aj podarilo nájsť ochotníka na mexický trón, rakúske arciknieža Maximiliána, ale keď sa v Spojených štátoch amerických skončila vojna medzi Severom a Juhom, francúzske vojská pod nátlakom Spojených štátov odišli z Mexika a tam sa bábkové cisárstvo r. 1867 zrútilo.

Čo Savojsko andechtirujú, rozumej anektujú. Napoleon III. si dal r. 1860 odstúpiť Savojsko s Nizzou Viktorovi Emanuelovi II., ktorý po mieri v Zürichu získal Parmu, Modenu, Toskánsko a Lombardiu (toto na úkor Rakúska).

Na Pohrynsko kuketirujú. Zase je reč o Napoleonovi III., ktorý sa snažil získať ľavý breh Rýna, ale pre pražský mier medzi Rakúskom a Pruskom (r. 1866) sa mu to nepodarilo. (Kuketirujú = koketujú.)

Bratská pomoc… tie roje komisárov, rozumej za Bachovho absolutizmu, keď prichádzali do Uhorska úradníci z Rakúska, medzi ktorými bolo hodne Čechov.

Z nemeckej bundy

Hampurk = Hamburg.

Daktoré krajinky tak malulinké, zveličovanie síce, ale priliehavé, lebo niektoré vtedajšie krajiny v ešte nezjednotenom Nemecku boli naozaj nepatrné.

Záplatky na tej nemeckej bunde. Slovná hra: bunda – Búnd (nem., spolok). V r. 1815 – 1866 Nemecko malo totiž organizáciu ako spolok štátov, a to sa volalo Deutscher Bund (Nemecký spolok).

Ako Brezno s Burgundiou aj Veneciou, tak sa totiž volajú jeho časti (predmestia).

Vraj dákisi Vagri, údaj správny. Bola to vetva slovanského kmeňa Obodritov pri Baltskom mori v kraji, ktorý si trvalé zachoval meno Vagria. Ponemčenie kraja napomáhali hlavne mestá, ale ešte v 13. storočí možno zistiť vo Vagrii slovanské obyvateľstvo.

Z rúk Daňových = Dánových.

Že Uhria Mišovi pomáhajú, rozumie sa tým Deutscher Michel (Nemecký Mišo), zosobnenie nemeckého národa na ten spôsob, ako keď sa Angličania názvu John Bull alebo Američania Strýc Sam.

Jedna vestfálska šoudra, bravčové plece; holba danzígeru, gdanského vína; dakoľko slezvických priglkrafní, výpraskových šišiek. (Zrejmá narážka na výprask, ktorý dostali Dáni vo vojne pre Schleswig a Holstein od spojených Prusov a Rakúšanov r. 1864.)

O vojne s Dánmi

V Pitlandsku, skomol. z Jutlandu, Jutska (polostrovná časť Dánska s priľahlými ostrovmi).

Pani Marová, u nej v Banskej Bystrici (Dolná ulica) býval a stravoval sa Zechenter ako začínajúci lekár (por. VI. živ. I, 250 – 52).

Bolo by to na gemerské konventy, evanjelické cirkevné zhromaždenia, ktoré bývali často búrlivé pre rôzne výčiny zemanov a maďarizátorov.

Z Renšpurku

Páni v Londýne, na konferencii, ktorá na podnet Anglicka ujednala mesačné prímerie medzi bojujúcimi stranami, Dánskom a rakúsko-pruskými spojencami.

Tí starí páni, Radecki a Švorcenpiarg (Schwarzenberg). Autor cieli na námornú bitku pri ostrove Helgolande, kde Dáni zvíťazili nad rakúskym loďstvom, ktorému velil Tegetthoff. Radecky a Schwarzenberg sa volali rakúske vojnové lode, ako to aj Zechenter výslovne objasňuje.

Pred novou vojnou

Pán Potvora, zrejme Franz Tuvora, redaktor vládnych novín General-Correspondenz (Hlavná korešpondencia) vo Viedni, ktorý r. 1863 a potom aj r. 1864 zariadil spoločné cestovanie na Východ (por. VI. živ. II, 82 – 3, 84 – 5). Autor sa na ňom tiež zúčastnil r. 1864, takže slovami „čo s naším felčiarom Lesebuchom ako pavúk po mori behal“ robí sám na seba narážku, čiže Lesebuch je tentoraz Zechenter.

Tam kdesi pri Barre, asi prístav Bar (tal. Antivari) na Jadranskom mori.

Ruského cára vraj dáky zlosyn zastreliť chcel, bol to študent Karakasov, ktorý 16. apríla 1866 v letnej záhrade strelil na cára, ale ho nezasiahol. Cárom bol Alexander II. Nikolajevič (1818 – 1881), panujúci od krymskej vojny až po bombový atentát, ktorému podľahol.

Lev Štylfrídov a či Bruncvikov. Pod menom Bruncvíka treba rozumieť bájku o českom kniežati, ktorého ospevuje báseň o Štilfridovi a Bruncvíkovi a „kronika“, zložená podľa tej básne. Knieža podnikalo dobrodružné hrdinské činy, aby mohlo nadobudnúť do svojho znaku leva, čo sa mu aj podarilo.

Jeho kamaráta Kuribalda, Garibaldiho.

Pánu Dpis Markovi, totiž Bismarckovi.

Ferdinand Cohen Blind, 7. mája 1866 spáchal atentát na Bismarcka a potom sa zavraždil vo väzení. Atentát sa nepodaril, ako uvádza aj autor. Nem. blind znamená slepý, takže Zechenter aj tu urobil slovnú hru, ktorá býva uňho taká častá.

Napulion = Napoleon III.

Že on všetky trachtáty – prepytujem, tuším – v Auxerre? Trachtáty sú politické a diplomatické ujednania (traktáty) a meno stredofrancúzskeho mesta Auxerre prišlo len preto do textu, aby sa dalo súvislé s predchádzajúcou predložkou „v“ čítať v slovenskom znení: vys..e.

Pred bitkou

Zaujali… Huňoviersko, do r. 1866 samostatné kráľovstvo Hannover. Posledný kráľ, slepý Juraj V., išiel do vyhnanstva a jeho krajina sa stala korisťou rozpínavého Pruska.

Horší Kašeľ, totiž Hessen-Kassel, do r. 1866 kurfirstvo, samostatný nemecký štát. Aj túto krajinu celú pohltilo víťazné Prusko.

Piesne z tridsaťročnej a sedemročnej… vojny. Tridsaťročnou vojnou sa rozumie súhrn vojnových operácií r. 1618 – 1648, všetko smerujúcich proti panovníkom z rodiny Habsburgov. Príčiny boli: neurovnané náboženské pomery v Nemecku, hlavne však hospodársky úpadok, a v habsburských dedičných krajinách aj prísna katolizácia. Na túto vojnu najväčšmi doplatil český národ (bitka na Bielej Hore a vydrancovanie krajiny, spojené s násilnou rekatolizáciou). Sedemročná vojna bola v r. 1755 – 1763 medzi Rakúskom, Ruskom, Francúzskom, Saskom, Švédskom a Španielskom na jednej, Anglickom a Pruskom na druhej strane. Pruský kráľ Fridrich II. nič nestratil, naopak, Prusko sa od tých čias stalo veľmocou. Jeho spojenec, Anglicko, stalo sa svetovou mocou, takže stratila len druhá strana, bojujúca proti týmto dvom krajinám.

Sedem vozov flintových kremeňov. Vtedy – a ešte dlho potom – pušky sa nabíjali odpredu a musel sa na nich vykresať oheň na panvičke pomocou kremeňa.

S pánom Benedikom, bar. Ľudovítom Benedekom (1804 – 1881). Vyznačil sa r. 1848 – 49 vo vojne so Sardínskym kráľovstvom a za revolúcie v Uhorsku, preto ho r. 1866 proti jeho vôli vymenovali za najvyššieho veliteľa rakúskeho vojska proti Prusom. Po porážke pri Hradci Králové upadol do nemilosti a potom ho poslali do penzie.

Po bitke

Veru je teraz Rak… úzko. Politický vtip, vyjadrený slovnou hrou: Rakúsku je úzko, je stiesnené vo vojne s Pruskom, a je ono zároveň rak, lebo ide dozadu, nie dopredu, čiže je v najvyššej miere reakčné.

Pri kraľohradeckej leterírke = reterírke (z franc.), ústupe.

Sme zastali Burkošom cestu pri Náchode. Burkušmi sa rozumejú Prusi (pôvod je z lat. Borussia = Prusko).

Jičín, Jaroměř, Josefov, Chlum sú všetko mestá v Čechách. Pri Jičíne bola bitka 29. júna 1866, ale Josefovu, zásobenej pevnosti, pruské vojsko sa zo strategických dôvodov vyhlo. Náchod, ktorý je v blízkosti hraníc, trpel často vo vojnách a tak aj r. 1866.

Nabíjajúc od zadku, vtip vystihuje skutočnosť, lebo pruské vojsko bolo vyzbrojené puškami, nabíjanými odzadu, kým rakúske vojsko malo vtedy už veľmi zastarané pušky, ktoré sa ešte nabíjali odpredu. Pruské zbrane boli teda omnoho rýchlejšie a výkonnejšie, takže im rakúske pri všetkej osobnej udatnosti mužstva nepostačili.

Ako Maceppa, správne Ivan Mazepa (asi 1644 – 1709), povestný kozácky hajtman, spojil sa so švédskym kráľom Karolom XII. proti cárovi Petrovi Veľkému. Rozpráva sa o ňom, že ktorýsi vidiecky šľachtic dal ho zo žiarlivosti priviazať na divokého koňa, pusteného na šíru step, kde Mazepu len náhodilí diváci zachránili od istej smrti.

Pri Kuštovce, rozumie sa víťazstvo pri Custozze, talianskej dedine 17 km od Verony, kde 24. júna 1866 arciknieža Albrecht nabil talianske vojsko pod velením samého kráľa Viktora Emanuela II.

Z Pešťbudínskych vedomostí, vtedajších slovenských politických novín (vychádzali od r. 1861 v Budíne).

Knieža Amadeus (1845 – 1890), druhý syn Viktora Emanuela.

Keď je Venécia predsa preč, lebo Rakúsko, hanebne porazené talianskym spojencom Pruskom, muselo napriek víťazstvám v Taliansku odstúpiť celé benátske územie zjednotenému talianskemu kráľovstvu.

Z francúzskeho bojišťa

Po bitke pri Šedine, rozumej Sedane, kde bola 1. septembra 1870 veľmi krvavá bitka medzi Nemcami a Francúzmi. Skončila sa kapituláciou Francúzov, pričom padol do zajatia aj sám Napoleon III.

Jeho purzík a maminka, totiž syn Napoleon (1856 – 1879) a manželka Eugénia (1826 – 1920), rodená Španielka, grófka de Montijo. Po vyhlásení francúzskej republiky žili v anglickom Chislehurste.

Ľudo Filipovie, niekdajší francúzsky kráľ Ľudovít Filip (1773 – 1850, panoval v r. 1830 – 1848).

Veternik, knieža Klement Lothar Metternich (1773 – 1859); za dlhé desaťročia viedol Rakúsko ako kancelár a neskoršie ministerský konferenčný predseda v najreakcionárskejšom smere. Jeho pád spôsobila až revolúcia r. 1848, po ktorej odišiel do Anglicka. (Neskoršie sa odtiaľ vrátil, takže umrel vo Viedni.)

V Španielskej je uprázdnený trón, kde revolúcia z r. 1868 vyhnala kráľovnú Izabelu II. Kráľom sa potom stal taliansky princ Amadeus, už oboznámený (r. 1870), ale už r. 1873 sa zriekol trónu pre silnejúce republikánske prúdy v krajine.

Strašný burg = Strasbourg, kapituloval pred Nemcami – už hodne poškodený – 22. septembra 1870.

Pevnosť Mec bráni generál Bazinský. Francois Achille Bazaine (1811 – 1888), známy ešte z mexickej výpravy ako bezohľadný vykorisťovateľ a dobrodruh, správal sa napodiv zvláštne, až podozrivo v tejto vojne. Povestnú pevnosť Metz vydal Nemcom kapituláciou z 27. októbra 1870 bez boja so všetkými zásobami a s veľkou armádou (173 000 mužov). Za to ho r. 1873 aj odsúdili na smrť, čo sa milosťou prezidenta Mac Mahona premenilo na dvadsaťročný pevnostný žalár.

Karl Friedrich Steinmetz (1796 – 1877), pruský vojvodca, viedol prvú armádu nemeckú r. 1870, ale stále rušil Moltkeho operačné plány svojou tvrdohlavosťou a neústupnosťou, takže ho už 15. septembra 1870 odvolali z bojišťa.

Repudlikánska vláda, republikánska. (Zámenou hlásky a rozložením slova sa dostáva nový význam „pudlík“.)

Júliusa Bobry, je to Jules Favre (1809 – 1880), francúzsky štátnik. Bol členom vlády národnej obrany, kde zastával funkciu ministra zahraničných vecí. Keďže vyhlásil, že Francúzi len tak zaplatia vojnovú náhradu, ak pruský kráľ s vojskom hneď opustí ich územie, nedohodol sa s Bismarckom.

Lotoringiu, L sasko, Krikohaj. Elsasko a Lotaringiu Nemci potom skutočne vynútili od Francúzov, kým Krikeháj (prezývka Handlovej) je tu len kvôli vtipu.

Krásne lesy… ako Bolondneský, St. Klucký. Boulogneský lesík, zvyšok rozsiahleho kráľovského lesa, najobľúbenejšia parížska promenáda. (Autor naschvál komolí „Bolondneský“, lebo maď. bolond je blázon.) Saint-Cloud je mesto naproti Boulogni, má veľký park. Kaštieľ, v ktorom sa francúzski panovníci radi zdržiavali, spálili Nemci r. 1871.

Pod vedením Paľa Koka, je to Charles Paul de Kock (1794 – 1871), spisovateľ veľmi vulgárnych a dvojzmyselných románov zo života malomeštiakov a parížskych kupcov. (Preto píše autor o ňom ako o veliteľovi ženského regimentu.)

Louis Jules Trochu (1815 – 1896), francúzsky generál, generálny guvernér parížsky a veliteľ všetkých vojsk v Paríži. Keď videl neodvratnosť kapitulácie, zložil veliteľstvo do rúk generála Vinoy a podržal si len predsedníctvo vlády národnej obrany.

Joseph Vinoy (1800 – 1880), francúzsky generál, zúčastnil sa na operáciách na obranu Paríža a po Trochuovej rezignácii bol od 22. januára 1871 hlavným veliteľom parížskej armády.

Pierád, pravdepodobne Pierre Pelletan (1813 – 1884), francúzsky spisovateľ a politik, ktorý bol členom vedenia Národnej obrany. Z jeho mena Pierre urobil autor Pierád, aby mu tri mená dávali súvislú slovenskú vetu: Trochu Víno Pijerád (Trochu, Vinoy a Pierre Pelletan).

Ministrant Bašík, už oboznámený Alexander Bach.

Zase v maďarskom preklade v novom vydaní na svetlo vyšiel. Za Bacha totiž maďarskí „vlastenci“ špintali na kolky, trafiku (tabakový monopol), daňovú politiku a i. ako „nemecký výmysel“, ale po r. 1867, keď už oni prišli do sedla, všetko to ďalej zostalo, ba dane sa ešte zvýšili. Preto sa autor vysmieva, že Bachov nemecký Ríšsky vestník zákonov je teraz „v maďarskom preklade v novom vydaní“.

Správy z bojišťa

Miništrant Gambatý, Léon Gambetta (1838 – 1882), francúzsky politik. Za vojny bol členom vlády Národnej obrany a po bitke pri Sedane opustil obkolesený Paríž v balóne, rozvinúc úžasnú činnosť pre obranu vlasti.

Kônroprdovi, neslušne prekrútené meno Francois Certain Canrobert (1809 – 1895). Bol to francúzsky maršal, veliteľ 6. sboru francúzskej rýnskej armády, s ktorým po Sedane ustúpil do Metzu, kde kapituloval s Bazainom.

Kuripaldi = Garibaldi (autor mu meno zakaždým inak prekrúti). Bol skutočne v službách francúzskej republikánskej vlády, obsadil r. 1871 Dijon, ale v ďalších bojoch prejavil málo podnikavosti.

Do heského Kašľu, Hessen-Kasselu.

Edmé Patrice Maurice Mac Mahon (1808 – 1893), francúzsky maršal zo starej írskej rodiny, tiahol na pomoc Bazainovi, obkolesenému v Metzi, ale ho Nemci zatlačili k Sedanu a tam obkľúčili. Pre ťažké poranenie odovzdal veliteľstvo generálovi Wimpffenovi, ktorý potom kapituloval. V r. 1873 – 79 bol prezidentom francúzskej republiky. Generál Tír, István Türr (1825 – 1908), maďarský revolucionár, politik, vykonával časté politické poslania.

Pavel Somsich (1811 – 1888), maďarský politik, konzervatívec, po r. 1867 predseda poslaneckej snemovne.

Použiť vedia oportunitu (lat.), čiže prispôsobovať sa pomerom.

Po francúzskej vojne

Jeden funt miliónových sviec, Millyho sviec, rozšírených v Uhorsku.

Fraňo Beniczky (1833 – 1905), maďarský politik, v r. 1854 – 61 študoval v západných krajinách najmä národohospodárske a administratívne otázky. Od r. 1863 mal za manželku spisovateľku Lenku Bajzovú (Beniczkyné Bajza Lenke, 1840 – 1905).

Lavoarská harmáda, francúzska loirská armáda, zriadená po obkolesení Paríža r. 1871.

Bendekuzovi plnokrvní potomci, výsmech na odrodilcov, ktorí si zahrávali na „plnokrvných“ maďarov.

Aneksii Samar Kandu, mesto Samarkand, v dnešnej Uzbeckej SSR. Autor ho sem len preto dáva, aby jeho prvou polovicou mohol povedať, že odrodilci robia somárstva (maď. „szamár“ = somár). Druhá polovica je asi autorova poplatnosť triviálnym slovám, ktorú možno uňho častejšie zistiť.

Z Francúzskej

Pán Kocúrovský, vymyslené meno, zhodné s celou taktiež vymyslenou situáciou.

V Tuileriách, štátnom paláci parížskom, kde sídlil aj Napoleon III. Za komúny boli Tuileries vypálené a ich trosky boli potom r. 1883 celkom odstránené.

Bordeaux, mesto v južnom Francúzsku, bolo r. 1870 sídlom dočasnej francúzskej vlády a r. 1871 zišlo sa tam francúzske národné zhromaždenie.

Ako kedysi v Mexiku, kam Napoleon III. nahovoril ísť habsburského Maximiliána (1832 – 1867) za cisára. Od r. 1864 do r. 1867 trvali boje, výsledok ktorých bol, že republikáni zvíťazili, a tí dali Maximiliána zastreliť ako uzurpátora. Viedenské vtipkovanie znamenalo, že nikto z Mexičanov nebol súci byť cisárom a dokázal to len Maxo (Maximilián).

Pruský princ z vysokého côlu, Leopold Hohenzollernský prijal na Primovu ponuku španielsky trón (4. júla 1870), ale pre francúzsky protest sa kandidovania zriekol už 12. júla 1870. (Z mena Hohenzollern utvoril autor „vysoký côl“.)

Čo tam chartou menujú, autor má na mysli konštitučnú ústavu, požiadavkám ktorej mal vyhovieť kandidát na kráľovstvo.

Juan Prim y Prats (1814 – 1870), španielsky politík, po revolúcii r. 1868 stal sa ministrom vojny a generálnym kapitánom španielskeho vojska. Pracoval za Leopolda z Hohenzollernu a potom za Amadea z Aosty, ktorý sa aj stal španielskym kráľom.

Volá: ach deus meus! (môj ty bože!), preto použité, aby sa zhodovalo s menom Amadeus, takže dáva s ním slovnú hru.

Primula verná je len na vtip, je to lat. meno prvosienky.

Lulu = Napoleon, syn Napoleona III.

Evagenia = Eugénia, manželka Napoleona III.

Ohnivý kráľ hanoveránsky, slepý Juraj V. (1819 – 1878).

Z Parmy, Piacency a Kvastaly (Guastally). Bola to jedna krajina, a mená jej miest sú len kvôli rýmovaniu: Kvastaly – chvastali. V Parme vládla regentka Lujza za svojho nedospelého syna Róberta.

Máme ministerstvo komunikácie (lat.), spojov (ciest a železníc). Bolo to vlastne ministerstvo verejných prác a dopravy, ale trvalo len do r. 1889, vtedy prešla jeho kompetencia na iné ministerstvá.

Všetkých europejshých veľmocných vlád hodinári, rozumej diplomati.

Znovu doma

Trojaké greuterovské fuj. Keďže r. 1871 už dávno existovala Reuterova telegrafická kancelária, londýnska spoločnosť pre spravodajstvo, zdá sa, že autor slovom „greuterovské“ cieli na ňu.

Hrôn, správne meno tohto nemeckého politika nebolo možno dešifrovať.

Ako kedysi pri Sevastopole utonuté lode. Ponorili tam Rusi sedem veľkých lodí, ktorými celkom uzavreli zátoku, slúžiacu za prístav ich vojnovým lodiam. Bolo to r. 1854, na začiatku už oboznámenej krymskej vojny.

Môj kumpán – chlap s náležitým rypákom, bol to Benjamín Zörnlaib, s ktorým sa Zechenter r. 1871 vracal z návštevy v Brezne (por. VI. živ. II, 203 – 6). Skutočnú príhodu autor za horúca vložil do Pinkovho listu a humoristický náležite zafarbil.

Na kolokázie, byliny s podzemnými hľuzami. Pestujú sa v tropických krajoch na spôsob našich zemiakov.

Na hercegovinskom bojišti

Náš Svätopluk Osman, Adolf Svätopluk Osvald (nar. 1839, zmizol v srbsko-tureckej vojne r. 1876), slovenský spisovateľ.

V Pešti nás vzal pod komendu pán Ríchard, Žilinčan Ján Rišiak, (Podrobnosti v mojich Rozhovoroch s baťkom Škultétym, Praha 1933, 32 – 3 a 37.) Osvald odišiel s Rišiakom a niekoľkými inými slovenskými dobrovoľníkmi na hercegovinské bojište, ale tam nebojoval a čoskoro sa odtiaľ vrátil.

Nemal som muškety, bola to hladká vojenská puška predovka s kresacou zámkou. Pravda, r. 1875 už bola dávno muzeálnym kusom, takže ju autor dáva len pre zasmiatie.

Čo počujete o Liubibratičovi. Mića Ljubibratić, bývalý sekretár Luku Vukaloviča, jedného z vodcov predošlého povstania, bol vodcom hercegovinských povstalcov. (V Orle VII, 1876, vyšiel o ňom aj článok s podobizňou.)

V Mostarskom Blate, močaristom kraji v okolí Mostaru, hlavného mesta v Hercegovine.

V strašnej bitke u Gackova. Gacko bola kotlina v južnej Hercegovine, neďaleko vtedajších čiernohorských hraníc. Tu boli tuhé boje medzi povstalcami a Turkami.

Aga Svin-Dúrovič, vymyslené meno (svinďúr = sviniar).

Náš Svätopluk Osman leží pri Pive... a mašíruje do Vínkoviec. Adolf Sv. Osvald, už oboznámený, vrátil sa z bojišťa hneď domov. Preto autor vtipkuje, že bol pri Pive, v hercegovinskom kraji, kde vtedy zúrili boje, ale že už išiel do Vinkoviec, slavónskeho mesta na rakúsko-uhorskej strane Sávy, kde bol v úplnej bezpečnosti.

Krutá seč v Duge

Traja miništranti šli do Berlína, totiž ministri. Išli ta na diplomatické porady.

Gr. Július Andrássy (1823 – 1890), maďarský štátnik, r. 1867 uhorský predseda vlády, od r. 1871 spoločný (rakúsko-uhorský) minister zahraničných vecí. Bol počerný, kučeravý typ.

Kn. Alexander Michailovič Gorčakov (1798 – 1883), ruský štátnik, r. 1870 ríšsky kancelár v Rusku, bol v r. 1875 – 78 diplomaticky veľmi činný. (Autor ho „pomaďarčil“ na Gorčákó; maď. csákó je vojenská čiapka.)

Muchar pašovi, rozumie sa ním Ahmed Muchtar paša (1839 – 1918), turecký generál. V r. 1875 – 76 bol hlavným veliteľom v Hercegovine, kde utrpel niekoľko porážok.

V Duga passe, je to vrchovatý suchý prielom od Nikšića ku Gacku, kde boli tuhé boje za hercegovinského povstania.

Tento uchácius, môže byť „ucháň“ = zelenáč, ale môže byť aj narážka na bar. Franza Uchatiusa (1811 – 1881), rakúskeho podmaršala, delostreleckého zlepšovateľa, vynálezcu Uchatiovho kovu, oceľovitého bronzu na výrobu delových hlavní.

Engeti pengeti atď., Abla fábla atď. Obidvoje sú zrejme detské povedačky pri hre na vyčitovanie, na schovávačku.

Muchar Nacka, takto je meno len preto konštruované, aby sa dalo rýmovať, že bežal až „do Gacka“.

Pomáhaj mu sv. Sáva (asi 1152 – 1237), prvý srbský pravoslávny arcibiskup, syn srbského panovníka (veľkého župana) Nemanju (napísal jeho životopis, dôležité dielo), zaslúžilý veľmi o kultúru a cirkevnú organizáciu Srbov. Srbi si ho veľmi ctia ako svojho národného svätca.

Pohryzto Koláčevič, Spiridion Pogáčevič, mená sú zrejme vymyslené, hoci sú veľmi vtipné.

Jednému Handar begovi, zrejmý vtip (handrár).

Udalosti na hercegovinskom bojišti

Jeden turecký Agar a či Beg. (Agar = druh psa.) Aga bol názov nižších tureckých dôstojníkov, kým vyšší dôstojníci mali už názov beg.

Nový sultán Muro V., Murad V. (1840 – 1905) začal vládnuť po zosadení Abd-ul-Azizovom 30. mája 1876, ale už 31. augusta toho roku ho šejch-ul-islám vyhlásil za neschopného vládnuť pre duševnú chorobu, takže vládu prevzal jeho brat Abd-ul-Hamid II. (Muro je meno kocúra, takže i tu autor naschvál prekrútil správne meno.)

Kňažná Kolocierka, čistý výmysel (kolocier, skoroceľ je názov rastliny, používanej v ľudovom lekárstve).

Aplul Acik, meno naschvál takto mrzko skomolené. Bol to Abd-ul-Aziz (1830 – 1876), ktorý nastúpil na sultánsky trón po bratovi Abd-ul-Medžidovi r. 1861. Chcel zaviesť následníctvo na európsky spôsob (syn po otcovi a nie brat po bratovi, ako bolo dotiaľ na turecký spôsob), čo sa mu však nepodarilo. Pre povstanie carihradského ľudu musel prepustiť dovtedajšieho veľkého vezíra a noví hodnostári, ktorých povstanie vynieslo na povrch, ho najprv donútili odstúpiť a potom ho zavraždili 4. júna 1876.

Krajčírsky remeg: zanožnicoval sa. Maď. remek znamená majstrovské dielo a „zanožnicoval sa“ označuje spôsob domnelej sultánovej samovraždy.

Kde je Blagaj, Nevesinje, Niš, Nový bazar (správne Pazar), z nich Blagaj je mestečko v Hercegovine, leží 10 km juhovýchodne od Mostaru; Nevesinje bolo hercegovinské okresné mesto; Niš, dôležité mesto (križovatka ciest a železníc), bol až do konca r. 1877 turecký, potom ho dobyli Srbi a berlínsky kongres im ho ponechal aj s celým okolitým krajom; Novi Pazar bol okresným sídlom kraja, ležiaceho medzi Srbskom a Čiernou Horou.

Peštianski páni bratia, totiž krajní maďarskí šovinisti, zveličené sympatizujúci so zaostalým a kresťanov jarmiacim Tureckom.

Tam v Hamstrdáme, Amsterdame, v ľudovom poňatí kdesi veľmi ďaleko (obdoba pojmu „v Trantárii“).

Juraj Klapka (1820 – 1892), maďarský generál a politik, známy úspešnou obranou komárňanskej pevnosti r. 1849, ktorú odovzdal Rakúšanom pod veľmi priaznivými podmienkami kapitulácie. Organizoval r. 1859 v Taliansku a r. 1866 v Pruskú uhorské légie na pomoc nepriateľom Rakúska, ale zakaždým včas uzavretý mier zabránil ich nasadeniu do bitevnej Únie. Po vyrovnaní z r. 1867 sa vrátil z emigrácie do vlasti.

Turecký pilav (tatár.), označenie obľúbeného jedla: varená ryža alebo pšeničné krúpky, pomastené a okorenené, s baraním alebo slepačím mäsom, zavše ešte aj s višňami, prípadne sušeným ovocím.

Milan Obrenović (1854 – 1901), od r. 1868 knieža srbské, r. 1882 kráľ, vzdal sa trónu r. 1889. V politike bol konzervatívny a opieral sa až príliš o Rakúsko-Uhorsko (od berlínskeho kongresu).

Nikola I. Petrovič Njegoš (1841 – 1921), od r. 1860 knieža a v r. 1910 – 18 kráľ Čiernej Hory. Bol aj básnikom. V krajine počínal si príliš despoticky.

Stolac, mesto v Hercegovine, v mostarskom kraji, s pevnosťou, ktorá sa urputne bránila proti rakúsko-uhorským okupačným vojskám r. 1878.

Sávovi Fakáčovičovi, meno zrejme vymyslené.

To ani na fujtáš, (z maď.), zátka z kúdele na náboje do vtedajších pušiek predoviek.

Štefan Pinkovič,… serdár, v juhoslovanskom prostredí sa z Pinku štýlové stal Pinkovič. Serdár bola vojenská hodnosť čiernohorská. (Názov prešiel od Turkov, kde znamenal vyššiu „šaržu“, ako sme už vysvetlili.)

Patália a kucapaca na bojišti

Trebinje, opevnené mesto v mostarskom kraji, v Hercegovine.

Redíf (arab.), turecká domobrana, protiva nizámu, stáleho vojska. Boli redifovia prvej a druhej výzvy. V každej výzve sa slúžilo štyri roky.

Bašibozuci (tur.), nepravidelné turecké vojsko, známe svojou divokou zbesilosťou a nesmiernym lúpežením.

Vyznavač talmudu (aram.), výkladu hebrejského Zákona, teda izraelita.

Uro Čurimuzikanovič, zrejme vymyslené meno.

Podgorica stala sa čiernohorskou až od r. 1878, zatiaľ ju mali Turci.

Chyba pre monopol dohánový, vtipkovanie. V Turecku takého monopolu nebolo, ale v Uhorsku áno.

Pri Alexi Nácovi, meste Aleksinac, 180 km juhovýchodne od Belehradu. Srbské krajské mesto, opevnené, r. 1876 dobyté tureckým vojskom. Vtedy Aleksinac mnoho utrpel.

Jeden Sultl, sultán.

Či kanape, či divan (arab.-perzsko-tur.), označenie sultánovej tajnej rady. (Bežne, pravda, označuje aj pohovku, takže autorovo vtipkovanie má svoje odôvodnenie.)

Abd-ul-Hámid II. (1842 – 1918), sultán v r. 1876 – 1909. Vládol konzervatívne a reakčné, takže ho Mladoturci donútili zriecť sa trónu.

Ako Krupy kanónami, narážka na známeho nemeckého zbrojárskeho magnáta Alfréda Kruppa (1812 – 1887). (Aj slovná hra: Krupp – krúpy.)

Aká chorela, (ľud.) = cholera.

Tú Validu doma. Valide-sultan bol v Turecku úradný titul matky panujúceho sultána.

Midhát paša (1828 – 1884), turecký štátnik, vodca mladotureckého hnutia, snažiaceho sa o zreformovanie krajiny. Bol veľkým vezírom a zaslúžil sa o odstránenie sultána Abd-ul-Aziza. Pričinil sa o zavedenie ústavy v Turecku (1877), ktorú však potom Staroturci odstránili.

Gréci na Kriede, ostrove Kréta, ktorý – po predchádzajúcich povstaniach gréckych – parížska konferencia r. 1869 znova prisúdila Turecku. Až r. 1899 dostala Kréta autonómiu a len r. 1913 sa mohla definitívne pripojiť ku Grécku.

Z patálií

Osolpašov, utvorené analogicky podľa Somárpaša, ktoré meno dostal už oboznámený Osman paša.

Mamutov, možno ide o Mahmuda Dželal-eddin pašu Damada (umrel r. 1884), tureckého štátnika. Bol viac ráz ministrom vojny, ale sa vôbec neosvedčil za rusko-tureckej vojny r. 1877 – 78, takže ho zosadili a neskôr poslali do vyhnanstva.

Medun, miesto so zrúcaninou hradu neďaleko albánskej hranice na Čiernej Hore. Známe skvelým víťazstvom Čiernohorcov 2. augusta 1876 nad tureckým vojskom.

A vaši Turci, rozumej divokí maďarskí šovinisti, ktorí boli na strane Turkov proti kresťanom.

Korán, Talmud a Korpus juris. Menami týchto kníh autor znázorňuje spojenectvo Turkov, bohatej židovskej peňažnej aristokracie (Talmud) a maďarských buržoáznych šovinistov (Korpus juris).

Von Phosforusom, rozumej Bosporom, morskou úžinou medzi Európou a Malou Áziou.

„Vakit“, možno ho autor skonštruoval na základe tur.-arab. Vakuf. Je to podľa mohamedánskeho práva nescudziteľný majetok, venovaný náboženskému, vzdelávaciemu alebo dobročinnému cieľu.

Rózsa Sándor (1813 – 1878), povestný vodca zbojníkov na Dolnej zemi. R. 1848 dostal od maďarskej revolučnej vlády povolenie Zriadiť partizánsku skupinu proti Srbom, ale znova a znova pokračoval v zbojstvách, takže dostal doživotnú trestnicu. V trestnici aj zomrel.

Gálik Leo Gálik Lei = Galileo Galilei, o ňom už bola reč.

Z Hercegoviny

Ku akémusi kôň ferencovi. Autor tak označuje konferenciu, ktorá sa zišla koncom r. 1876 v Carihrade na podnet Anglicka, aby urovnala vnútorné ťažkosti v Turecku. Zástupcovia veľmocí však nič nedosiahli na konferencii, ktorá sa v januári r. 1877 rozišla bez úspechu. Midhát paša čelil práve tejto konferencii vyhlásením ústavy (23. decembra 1876), z ktorej si Zechenter nižšie robí vtipy. (Midhata zvrhli z miesta veľkého vezíra už 5. februára 1877 a turecká ústava pekne-krásne zostala len na papieri.)

Chachám, chacham-baši bol v Turecku hlavný rabín, náboženská hlava tureckých židov.

Portáš ottomanský (lat., vrátnik), vlastne porta, názov tureckej vlády. Otomanská čiže osmanská bol úradný názov podľa vlastného zakladateľa tureckej ríše Osmana (1288 – 1326).

Neturci môžu si i gymnáziá stavať, zrejmá narážka na tri slovenské gymnáziá a ich zatvorenie maďarskou vládou (1874 – 75).

Za mierny harač (arab.-tur.), daň (platili ju v Turecku všetci mužskí, ktorí neboli mohamedánskej viery).

Turecké lósy, žreby malej hodnoty.

Šeik ul i Slamený, prekrútený názov šejch-ul-islam, hlava islamu, názov vtedajšieho najvyššieho duchovného hodnostára tureckého.

V kôň stantin napli = Konstantinopoli, Carihrade, hlavnom meste vtedajšieho Turecka.

Ab dúl Kéremov = Abd-ul-Kerim paša (1811 – 1885), r. 1876 veliteľ tureckej armády proti Srbsku. Pri vypuknutí rusko-tureckej vojny z r. 1877–78 maďarská mládež mu darovala čestnú šabľu. Keďže v tej vojne nemohol prekaziť ruský postup, pozbavili ho funkcie a poslali do vyhnanstva. Autor jeho meno naschvál tak skomolil, aby z neho vyšlo „dúl“ = dobytčí mor a maď. „kérem“ = prosím.

Štyria rozdrapenci, zástupcovia maďarskej mládeže.

Od Filipovhopolu do Adrianovhopolu, od Plovdiva po Drinopol, vtedy ešte obe turecké mestá na ceste smerom k Carihradu.

Gróf Széchényi, Edmund (Ödön, 1839 – 1922), syn Štefana Széchényiho, organizátor uhorského hasičstva. Od r. 1874 stále býval v Turecku, kde bol veliteľom tureckého hasičského pluku; bol aj sultánovým pobočníkom.

Rozpráva Mijo

Bampély, Ármin Vámbéry (1832 – 1913), maďarský orientalista, dokazoval príbuznosť Maďarov s Turkami na jazykovom základe. Jeho teóriu celkom vyvrátili početní odborníci. Mnoho cestoval po Východe, preto ho autor nazval vandrovníkom.

Pod akousi Himmel Ajou, Himalájou, najvyššie pohorie sveta v Ázii. (Autor ju „ponemčil“ na Himmel = nebo.)

Turčianskeho a či ako: turánsko-maďarskú. Slovná hra, zároveň aj narážka na slovenský pôvod mnohých maďarizátorov, ktorí si namýšľali „turánsky“ pôvod (ázijský).

Títo zaftovia, vlastne softovia. Je to tur. názov pre žiakov teológie a práv niektorej medresy (vysokej školy). Bývali zarytými nepriateľmi všetkých európskych novôt, uvádzaných v Turecku.

Na Syre, ostrove v súostroví gréckych Kyklád, na 73 km od maloázijskej pevniny.

Turecký Šeik ul Mufti, vodca vynikajúcich ľudí, zrejme utvorené podľa už oboznámeného šejch-ul-islam.

Šampanierskych vyjednávaniach, posedeniach pri poháriku, kde Turkom „pomáhali“ povstalcov biť, ale len ústami.

Na Varnu, známe bulharské prístavné mesto na Čiernom mori. Pri Varne bola 10. novembra 1444 krvavá bitka, v ktorej Turci na hlavu porazili uhorské vojsko, takže aj sám kráľ Vladislav I. (poľský Vladislav III.) tam zahynul.

Do Dolma Bagadže, mieni sa Dolma Bagdže, sultánsky palác na európskej strane Bospora. (Bagadže = aby to vyznelo ako „bagáž“.)

Mit hát bača,… pošol za durákom, prepustili ho (por. vyššie).

Na cibíl proces, civilný spor. Tu, pravda, znamená vojnu Čiernohorcov s Turkami, akže Turci nepopustia.

Mirideti v Halbanii, mocný kmeň albánsky, zväčša katolíckej viery.

Besednica

Surky, juhoslovanské kabáty.

Pri Bujakdére, Bujukdere, výletné miesto severne od Carihradu. (Autor píše naschvál bujak, na zasmiatie.)

Na Švuc… Varín a Varnu… Antivári, Larifari. Prvé meno je vymyslené a ostatné sú pomiešané kvôli rýmu a slovnej hre. Larifari, pravda, je tiež len vymyslené, aby sa rýmovalo s Antivári (tal. meno neskoršieho čiernohorského Baru, prístavného mesta na Jadrane).

Svätá Gül Baba, legendárny turecký svätec, pochovaný v Budíne (pôvodne vraj Kel-baba). Autor podľa „baba“ premenil mužského na ženskú.

Palo Móric, bol to maď. politik Pavel Móricz (nar. 1826), člen Tiszovej liberálnej strany. Zechenter ho vplietol do textu len kvôli menu a priezvisku, aby mohol na základe neho potom vtipkovať.

Sv. Jóvovi, Jánovi.

Sulejmán paša (1840 – 1892), turecký generál, bol pred rusko-tureckou vojnou hlavným veliteľom v Bosne a Hercegovine. R. 1877 márne útočil na ruské pozície v Šípke.

Pri Ostrogu, Horný a Dolný Ostrog, kláštor na Čiernej Hore, známe pútnické miesto po celom Balkánskom polostrove. Prirodzená poloha miesta poslúžila Čiernohorcom v každej vojne s Turkami, keď Ostrog býval pevnosťou takrečeno nedobytnou.

Šváb bača, zrejme Ali Sail paša. Stál s vojskom pri Spuži, kým Sulejman paša prerazil od Nikšića tiež k Spužu, ale tu ich oboch po desaťčlennom boji Čiernohorci zahnali, takže zutekali do Podgorice.

Hnusný bača a Chamejda bača, ak nejde o vymyslené mená, skutočné mená sú prekrútené na nepoznanie, takže ich nemožno bezpečne ustáliť.

Do Handrinapolu, „poslovenčené“ meno Drinopolu.

Quintus Fabius Maximus (zomrel r. 203 pr. n. 1.), rímsky politik a vojvodca v druhej púnskej vojne, ktorú viedol takým spôsobom, že sa vyhýbal riadnym bitkám s kartáginským vojvodcom Hanibalom. Preto mu dali Rimania prezývku Cunctator, váhavec.

Petőfi v Sibirii. Istý Manasses rozchýril totiž v tých časoch, že slávny maďarský básnik Alexander Petőfi (1823 – 1849). nezahynul, ale že žije niekde na Sibíri v ruských baniach, kam ho dopravili vraj ako vojnového zajatca po skončení maďarskej revolúcie. Bol to obyčajný podvod, ktorému najprv naleteli aj vážni maďarskí ľudia.

Liberálni a illiberálni (neliberálni), čiže konzervatívni. Autor tým zdôrazňuje, že maďarskí turkofili („vaši softovia“) sú bez ohľadu na politickú orientáciu všetci rovnakí. Všetci rovnako naivne obdivujú Turkov a rovnako špincú na ich odporníkov, ktorí sú kresťania, takže by už aj len preto mali byť s nimi solidárni.

Z vojny

Z čibuku (tur. = palica), tureckej fajky s dlhou trúbeľou (ona sa vlastne menovala čibuk, a nie celá fajka ako taká).

Sto piaristov, piastrov (už vysvetlené). Piaristi sú katolícky mníšsky rád, zaoberajúci sa výučbou, a tu ich autor náročky poplietol s tureckými drobnými peniazmi.

Bosman (turecký vojak), ponáška na úradné pomenovanie Osmanli (Turci). Bosman, pravda, znamená Slovákom čosi inšieho: chutný koláč.

Dostali… gaci, posmešok z arab. titulu „gazi“ = víťazný, ktorý Osman paša skutočne dostal od sultána.

Pred Karsom, silne opevnené mesto v Zakaukazsku. Rusi ho za vojny r. 1877 – 78 po dva razy obliehali, ale dobyli len pri druhom raze. Berlínsky kongres ho potom aj s okolím pridelil Rusku.

V harménskom prachu, arménskom.

Akísi Síkali, prekrútené meno maď. Székelyov (Sikulov), vraj hen z Besnej-Arábie (Besarábie). Celé je, prirodzene, výmysel, aby bolo možno použiť práve tieto mená a v tomto zostavení.

Bosforové švábliky, fosforové (ponáška na Bosporus).

Niehned Máli, Mehmed Ali paša (pôv. Karl Detroit, 1827 – 1878), r. 1877 bol hlavným veliteľom tureckej armády dunajskej. Už v septembri ho odvolali a nahradili Sulejman pašom. Zavraždili ho pri potláčaní albánskeho povstania. (Autor mu dal ženské maď. meno Máli.)

Mašo je Vrbica (nar. 1834), čiernohorský vojvodca, obliehal aj dobyl Nikšić a Bar. Peko je Pavlovič (nar. 1826), tiež čiernohorský vojvodca, r. 1875 organizoval povstanie v Hercegovine, vo vojne r. 1877 – 78 preslávil sa opätovnými víťazstvami nad Turkami (aj pri známom nám Ostrogu). Uro je zrejme (asi vymyslený) Čurimuzikanovič. Mijo je bežné srbské meno. Či patrí nejakej skutočnej postave, nedalo sa zistiť.

Na rakev Thiersovu (Louis-Adolphe, 1797 – 1877), francúzsky štátnik, historik, r. 1871 hlava výkonnej moci francúzskej republiky. Komu uštedril autor meno Brindza v súvislosti s Thiersovým pohrebom, nedalo sa zistiť.

O matičnom zhromaždení

Pod Obrázkom, bol to zájazdný hostinec na ceste cez Harmanskú dolinu.

V Štubňach, Štubnianskych (terajších Turčianskych) Tepliciach, známom kúpeľnom mieste.

Osvietený p. Biskup, Štefan Moyses, predseda Matice slovenskej.

P. Kuzmány (Karol, 1806 – 1866), prvý podpredseda Matice slovenskej, ev. patentálny superintendent (biskup).

Starý hrad kláštorský, vlastne Znievský (jeho rumy vidieť nad mestečkom Kláštor pod Znievom).

„Černokňažník“, Viliam Pauliny-Tóth, ktorý bol jeho redaktorom a vydavateľom.

P. Francisci (Ján, 1822 – 1905), Zechenterov priateľ, doživotný čestný podpredseda Matice slovenskej, významný slovenský buditeľ.

Dr. Andrej Radlinský (1817 – 1879), kat. farár v Kútoch, spisovateľ a buditeľ; Daniel G. Lichard (1812 – 1882), gymn. profesor, potom redaktor a vydavateľ Obzora a Domovej pokladnice, výtečný popularizátor prírodných vied a hospodárskych pokrokov; Štefan Závodník (1813 – 1885), kat. farár v Pružine, organizátor spolkov miernosti; Michal M. Hodža (1811 – 1870), ev. farár v Lipt. Mikuláši, spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny s dr. Jozefom M. Hurbanom (1817 – 1888), ev. farárom v Hlbokom a Ľudovítom Štúrom, vtedy už nebohým (1815 – 1888), 1856); Štefan N. Hýroš (1813 – 1888), kat. farár v Lipt. Sv. Michale, buditeľ a historik; Juraj Slotta (1819 – 1882), kat. farár v Tužine, buditeľ.

Dvaja regimentskí virkli kapláni, dnes už ťažko zistiť, ktorí to boli. Podľa označenia zrejme išlo o vojenských kňazov.

Kráľovského Lesebucha, tu Zechenter sám seba takto označil.

Ešte voľakým väčším veličizným pánom, Moysesa kráľ totiž povýšil na skutočného tajného radcu. S touto hodnosťou išiel titul „najosvietenejší“.

Na tri láchtre zvyšky (z nem. Klafter), tri siahy. Jedna siaha mala 1,89 m.

Do suverejných novín, suverénnych, patriacich suverénnemu národu (Maďarom), žurnalisti ktorého si už vtedy – pred vyrovnaním z r. 1867 – dovolili všeličo nepravdivé popísať o Slovákoch.

Ešte o matičnom zhromaždení

Ktorého… Ťažkým menovali, bol to Ján Jesenský Ťažký. Spomína ho Ján Francisci vo Vlastnom životopise (Bratislava 1956) opätovne ako slovenského dobrovoľníka-kapitána z r. 1848 – 49.

Malvazii pána Samuelyho, Jozef Samuely, martinský mešťan, prichádza ako taký aj medzi členmi Matice slovenskej.

Z knižočky „Veniec“. Rozumie sa ním Chrástkov Veniec národních piesní slovenských (Banská Bystrica 1862), dobrá zbierka buditeľských piesní.

Znamenité pivko, ako my zase v Brezne brečku, Pivko bol martinský a Brečka brezniansky obyvateľ, takže ide o dobrú slovnú hru.

Keď ja neznám francúzsky taič, skomolenina (ide o nem. „deutsch“ = po nemecky).

Prechodil ma už Mráz, narážka na Fraňa Mráza (1835 – 1884), slovenského buditeľa, gymnaziálneho profesora, ktorý bol spolu s Ľudovítom Kyseľom, hostinským z obce Bábinej, povestným humoristom. Oboch veľmi dobre charakterizoval Pavel Mudroň (Vlastný životopis, Slov. pohľady XXXV, 1915, 311).

Páni výborníci, rozumej členovia matičného výboru, všetko obetaví buditelia slovenskí.

Štefan Pinka v matičnom zhromaždení

Pán Štipka z Bryndzovej, Ján Čipka (Čipkay, 1823 – 1902), statkár v Brezne, buditeľ, matičný mecén, Zechenterov dobrý priateľ. Skutočne dal tisíc zlatých na Maticu, ako tu pripomína autor.

A tá pleva búchala, rozumej nejaký revolverový žurnalista v plátku, nepriaznivom slovenským národným a vzdelávacím snahám.

Statočný ten repkár, Turčan (prezývajú ich repkármi).

Jožo Komora, baník v Hodruši, kde umrel r. 1872. Anonymne písaval do viacerých slovenských časopisov.

Vo Fnistrorte, Fiensterort (nem., Tmavé miesto), názov štiavnickej bane.

Bedekovčina, obec v niekdajšej Varaždínskej stolici vtedajšieho Chorvátska.

Po horvátsky pobesedovali, Zechenter skutočne dobre ovládal tú reč. (Podrobnejšie por. VI. živ.)

Bol tu i mráz i zlota, narážka na Fraňa Mráza a Juraja Slottu.

Ku pánu historickému Peterkovi, Karol Peterek, hostinský v Martine.

V Majlande, nem. meno veľkého tal. mesta Milána.

Podpredseda, Karol Kuzmány.

Koňci(pi)sta, asi matičný tajomník. Bol ním vtedy Michal Chrástek (1825 – 1900), kat. kňaz, buditeľ.

Od toho huj!… Hurbana, autor znázorňuje, akú hrôzu vyvolávalo už samo Hurbanovo meno u slovenských odporcov.

P. Farár z H. Lehoty, Samo Chalúpka (1812 – 1883), významný slovenský básnik.