SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tyran


Čo boj dal, zákon vzal.
Skul reťaz z našich šíkov.
Olovo guliek zlial
v olovo zákonníkov.

Olovo vrieska: „Stoj!“
keď jarný prúd sa valí,
breh nepoznáva svoj
a hýbe na dne skaly.

Olovo vrieska: „Čuš!“
keď hučí poplach zvonov
a hory dunia už
ozvenou miliónov.

Olovo vrieska: „Lež!“
keď ten chce dobyť tvrdze,
čo líhal na dereš
a lízal uzdy hrdze.

Olovo vrieska: „Trp!“
Veď vôl má k jarmu vlohy.
Vykývať chcel by stĺp,
čo udelil mu rohy?

Olovo vrieska: „Plať!“
Je národ žito zeme
a ten by nás chcel žrať,
ktorého zožrať chceme?

Olovo vrieska: „Iď!“
Bi za ducha sa v duši!
Kto bez práva chce žiť,
ten právom zdochnúť musí.

Olovo vrieska: „Zvuč!“
Odpečať citov prameň,
podpaľuj očú lúč,
rozpapri srdca plameň

k pesničkám k národu,
aby sa navždy vďačil
za svoju slobodu,
čo zákon dať mu ráčil!…

— — — — — — — — —

Nuž sem sa, kýptiky,
les bariel pod zástavu!
Kýptiky — jazyky
za zubmi: revte slávu!

Myšlienka — papagáj,
chytená na retiazku,
kľakni a vďaku vzdaj
za olovenú lásku!

Vylej svoj teplý cit
ta do hnojnice slávy!
Drúk zostal — zo zástavy,
z voľnosti — invalid.

Bratislava 30. októbra 1937