Čierne dni
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Daša Oravcová, Miroslava Oravcová
Generál Štefánik! Čo neskočíš[6]
z podnožia svojho? V priehľadnej hmle rannej
sa veľká plachta červenie, a na nej
v mesiačku bielom polámaný kríž.
Polož si nad oči dlaň! Zo sadu
Tyrš ponáhľa sa. V stonoch, slzách, krikoch[7]
vyhnaný národ vezie na vozíkoch
i biedy svojej žiaľ i parádu.
A pozri hore! Kolegovia tam
lúpia sa ako jadrá z bielej výšky,[8]
padajú dolu kruhom ku vlnám
a vyleteli zas sťa lastovičky.
Generál Štefánik! Skoč k obrane
z podnožia svojho! Plachta za večera
rozžhavela sa ako tlama zvera,
vyžrali hrozbu. Písmo plamenné
jak rudý jazyk ponad Dunaj vraví
a prelizuje sa až na breh ľavý:
„Čakajte nás! My pre vás prídeme!“…
Na ľavom brehu hudba, pochody,
ulica jasá, čo reč, ohňom planie,
záplava zástav, hesiel skandovanie:
vítačka víťazstva a slobody!…
Bronz nemo hľadí na to vis a vis,[9]
s trúbočkou mapy ruka dolu visí,
a čudujú sa tvrdé, liate rysy:
Aké to víťazstvo a oslavy?
Bratislava 12. októbra 1938
[6] Generál Štefánik! Čo neskočíš — letecká socha gen. Štefánika stála na Rázusovom nábreží tvárou k Petržalke, ktorá bola Mníchovskou dohodou pripojená k Nemecku.
[7] … zo sadu / Tyrš ponáhľa sa — Tyršova socha stála v petržalskom parku a musela byť prevezená.
[8] … Kolegovia tam / lúpia sa ako jadrá z bielej výšky — narážka na Štefánikovu leteckú kariéru za imperialistickej svetovej vojny.
[9] vis a vis (fr.) naproti
Galéria obrázkov
Obrázok
