SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

H. H.


Sediaca kostra z hĺbky matracov
fontánou bije s dušou horiacou,
čo o výšku sa nebies roztrieskala,
a padajúce kvapky — iskry pália.

Nespopolneli ešte nádeje,
nezhorelo, čo srdcu blízke je,
nie, neškvarí sa v pekle milosť božia,
nezostal fotel len a kosť a koža.

Nie iba jedno milé náručie
najkratším chodníkom ťa preniesť vie
z hlbiny fotela až do postele[10]
a plniť tebou ruky osamelé.

Von prekričať chce tisíc jazykov
jedinký ostrý jazyk básnikov,
chcú zlízať jeho písmo po písmene
jazyky ohňa zlosťou rozžhavené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nehybný, slepý z políc musíš zísť,
zasmiať sa pánom najčistejších kvalít,
jak puká vo vatre ich nenávisť,
že nemôžu ten oheň ohňom spáliť.

Bratislava v júni 1938



[10] … z hlbiny fotela až do postele — narážka na Heineho predsmrtnú nehybnosť na lôžku, na ktorom ešte vždy písal nesmrteľné básne.