Čierne dni
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Daša Oravcová, Miroslava Oravcová
Co je tu v světě širokém,
co je tu, co je bolu!
Noviny
Len treba zložiť dlaň
na oči smútiace snáď v žiali položenú,
otvoriť lúčisté ich svetlá dokorán,
nech slzy odkvapnú, čo zo srdca sa ženú.
Straš tmavú obludu,
čo svet tvoj radostný chce zrúcať v rozvaliny,
hoc krokom zlomeným, ty pristúp k svojej skrini
a vezmi Nerudu.
V ňom čítaj, potom smúť!
Tam hlbší zármutok, jak tvoj je, orali brázdy,
horkejší výkrik, že sa veľký život vraždí.
A obľahčí sa ti,
hľa, pre kamienok len sa tvoje slzy liali,
kamienok guľatý,
s ktorým ty hral si sa a ktorý ľudia vzali.
Tam radosť v smútku je, bo smútok v láske je,
tam radosť v posmechu, že iba hlupák haní,
tam radosť v hrdosti, tam radosť v pohŕdaní,
tam radosť z nádeje,
tam radosť v budení,
že pohyb sladší je jak sladký cukrík spania,
že ruka zdvihnutá v um nocou zatmený
nasype slnečné dukáty zobúdzania,
tam radosť v boji tom,
čo bráni slabého a podpiera ho v ceste
nielen so zohnutým sa k nemu súcitom,
lež palicami rúk a obuškami päste,
tam radosť zo zlosti,
že žlč, blen, trpenie, žiaľ vedú čaty márne,
tam radosť z mladosti,
čo ani na barlách pri hrobe nezostarne…
Straš smútku obludu,
ktorá ti radosti chce rúcať v rozvaliny,
hoc krokom zlomeným, ty pristúp k svojej skrini
a čítaj Nerudu!
Bratislava 28. septembra 1940
Galéria obrázkov
Obrázok