SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K duchu Nerudovmu


Co je tu v světě širokém,
co je tu, co je bolu!

Noviny


Len treba zložiť dlaň
na oči smútiace snáď v žiali položenú,
otvoriť lúčisté ich svetlá dokorán,
nech slzy odkvapnú, čo zo srdca sa ženú.

Straš tmavú obludu,
čo svet tvoj radostný chce zrúcať v rozvaliny,
hoc krokom zlomeným, ty pristúp k svojej skrini
a vezmi Nerudu.

V ňom čítaj, potom smúť!
Tam hlbší zármutok, jak tvoj je, orali brázdy,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
prudkejší sĺz je prúd,
horkejší výkrik, že sa veľký život vraždí.

A obľahčí sa ti,
hľa, pre kamienok len sa tvoje slzy liali,
kamienok guľatý,
s ktorým ty hral si sa a ktorý ľudia vzali.

Tam radosť v smútku je, bo smútok v láske je,
tam radosť v posmechu, že iba hlupák haní,
tam radosť v hrdosti, tam radosť v pohŕdaní,
tam radosť z nádeje,

tam radosť v budení,
že pohyb sladší je jak sladký cukrík spania,
že ruka zdvihnutá v um nocou zatmený
nasype slnečné dukáty zobúdzania,

tam radosť v boji tom,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
čo bráni slabého a podpiera ho v ceste
nielen so zohnutým sa k nemu súcitom,
lež palicami rúk a obuškami päste,

tam radosť zo zlosti,
že žlč, blen, trpenie, žiaľ vedú čaty márne,
tam radosť z mladosti,
čo ani na barlách pri hrobe nezostarne…

Straš smútku obludu,
ktorá ti radosti chce rúcať v rozvaliny,
hoc krokom zlomeným, ty pristúp k svojej skrini
a čítaj Nerudu!

Bratislava 28. septembra 1940