SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hovorí socha


Nie „Sláva! Sláva!“ kriky do muziky.
Veď čriedy vlkov a ich hladných vĺčat
sa zažierajú v boky republiky,
trhajúc za kusom kus.
                    Radšej mlčať!

Trúchlivý pochod rakvy za rakvami
by mali tiahnuť filmom vašich duší,
zo vzdychu národného, čo vás dusí
skučiaca víchrica triasť zástavami,

zmeniť ich na mrak na priečelí domov,
rad lampiónov zaviť v čierne flóry,
rozknísať srdcia bratislavských zvonov
k pochodu mlčiacemu cez priestory.

A keď už vravieť — búrku v slová kňaza!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Že ten, kto teraz okyptenca haní,
kto spomína len jeho hriechy — zrádza
i seba i svoj národ potrestaný.

Nie kríže kostolov, lež kríže mečov!
Nie zvony zvoníc — šabieľ vyzváňanie!
Nakŕmiť pásy patrónmi, nie rečou!
Nie svetlá v oknách, ale svetlá zbrane!

Bratislava 17. októbra 1938