Čierne dni
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová, Branislav Šušlík, Daša Oravcová, Miroslava Oravcová
[52]
Ledva mu započala hriadka klíčiť,
a už by nás chcel poliberálničiť!
Čo s Baruchom tým, so všou zelenou?[53]
A keby sme mu tisíc guldenov[54]
potichu za mlčanie dali,
aby sme sa tak veľmi neškrabali.
Nech kedy-tedy vníde do chrámu
a s nami pomodliť sa skúsi…
Že nechce našu pomoc núkanú,
a radšej optikovi čočky brúsi?
Tak teda nie je náš! Von s ním!
Nech ako kameň zatvrdilý
zapadne, čo pred oraním
sme z našej role vyhodili!
— — — — — — — — —
Už v synagoge horia čierne sviece.
Do podloženej nádoby krv tečie,
chrám ľuďmi, ona krvou plní sa.
Rozžalostený hlavný rabín stojí,
Anjelov, všetkých Svätých spomína,
zákonmi v ruke, v trúchlom nepokoji
žiaka, čo niekdy učil, preklína:
„Spinoza Baruch, pohan, teba my
strasieme ako hada z nášho lona!
Preklíname ťa všetci kliatbami
všetkými, vpísanými do zákona!
Pri týchto sviečkach rozožatých,
ich plač sa mieša s krvou zardelou,
my preklíname ťa tu menom Svätých,
preklíname ťa menom Anjelov,
preklíname ťa Svätej Obce menom,
preklíname ťa z vôle obecnej,
preklíname ťa knihou posvätenou
dľa šesťsto trinásť zápovedí v nej!
Prekliaty budeš stále, vo dne, v noci,
prekliaty budeš v spánku i keď bdieš,
prekliaty všade, kde ti noha kročí,
či prídeš niekde a či odídeš!
Nech tebe pán boh nikdy neodpustí,
ťa hnevom, pomstou večne kormúti,
a všetky kliatby, ktoré volám ústy,
na tvoju hriešnu hlavu padnú ti!
Nech tvoje vinovaté pokolenie
po celej tejto zemi na svete
v semene svojom, v svojom mene
je kliatbou boha vytreté!
A beda tým, čo do reči sa pustia
s ním azda ešte: Zhynú zaiste!
Čo slovko — hriech, ak povedia ho ústa,
čo písmeno — hriech, ak je na liste!
Beda, kto pomáhať mu trúfal by si,
kto chcel by pod strechou s ním jednou žiť,
beda, kto hľadal by ho v jeho skrýši,
beda, kto by sa mu chcel priblížiť
nad štyri kroky, dávať lebo pýtať,
kto zachcel by ním napísané čítať!“…
Z dvoch jastrabov nám sype perie vzduch.
Či kvitnú lúky a či kvitnú mrazy,
raz kliatba šklbe ducha, raz kliatbu duch,
raz kliatba — ducha, raz duch — kliatbu zrazí.
Dľa víťazstva ich deň a noc je v nás…
A rabín končí kliatbu pokrytecky:
„Prevŕham sviečky, keď je svetla čas,
keď doba noci, zapaľujem sviečky!“…
Jak sove zdurili sa obrvy,
uhúka synagoga kliatby kruté.
V úžase nemom plačú do krvi
horiace čierne sviečky prevrhnuté.
Na chóre hromom chudý kantor besní,
so sborom kliatby opakuje v piesni.
A Svätá Obec von sa valí už,
jak rieka rozbúrená hučí vztekom:
„Nepriblížiť sa?… Rozbiť treba brús
i pohana aj s kahančekom!“
Bratislava 12. januára 1940
[52] Kliatba — obrad kliatby, ktorý vykonali na Baruchovi Spinozovi, nachádza sa v pamätiach odpadnutého žida Uriela d’Acosta Exemplar humanae vitae. Odkiaľ ho prevzal Jesenský, nie je známe.
[53] Čo s Baruchom tým — Baruch Spinoza (1632 — 1677), veľký novoveký mysliteľ židovského pôvodu, ktorý dovŕšil Descartesovu náuku. Aby bol nezávislým, živil sa brúsením optických skiel. Fakty opisované v básni sú skutočnými udalosťami jeho života.
[54] Gulden — holandská zlatka, v tie časy peniaz vysokej hodnoty, asi ako dukát
Galéria obrázkov
Obrázok
