SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viatie


Už cepy zakončili pieseň známu.
Slama a mlatba do kôpok sa zhŕňa.
Lopatou načrú do žltého zrna,
zakolesia a šustnú do prievanu.

A zrno padá na holohumnicu,
obživa pre ľudí a matku-roľu,
plevel sa vznáša, vetríky ho chycú,
neužitočne padá za stodolu.

To obraz starý. Opak v našom humne:
Tu plevy nedajbože dostať zdnuka,
lietajú, z vysokosti nerozumne
sadajú, tlačia naše kôpky zlaté…

Obráť sa, Ďurko, mrcha vietor fúka,
odznova môžeš počať svoje viatie.

Bratislava 1. apríla 1939

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama